fbpx

Hodnotný život, radostný či bolestný, nezáleží od toho, v akej obci alebo meste žijete…

Anka Brlošová a Janko Brloš, hlavní organizátori festivalu Hontianska Paráda vymysleli spôsob, ako nahradiť festival Hontianska Paráda, keďže sa tohto roku kvôli korona opatreniam nemohol uskutočniť. Aké sú ich plány a tiež aj o spolupráci s fotografom Martinom Habánkom nám povedali v rozhovore…

Keď poviete slovko Hrušov, každému ihneď naskočí v hlave ďalšie slovko….paráda. Je život v Hrušove naozaj paráda ?

Nežila som na inej dedine, neviem porovnať, ale myslím si, že  je taký istý ako všade inde. Ako hodnotne žijete, radostne či bolestne,  nezáleží na tom, v akej sme obci alebo v meste. Dôležité je, akými ľuďmi sme obklopení, ako s nimi vieme spolupracovať a ako sa vieme povzniesť nad prípadné negatívne situácie. Nikto z nás nie je dokonalý, snažíme sa hlavne počúvať tých, ktorí si už niečo prežili, niečo dokázali.

Poznajúc život a osudy Hrušovčanov, vážim si každý  ich čin v prospech obce a pristupujem k nim s rešpektom a úctou. Ak sa nám podarí získať ich pre akúkoľvek verejno- prospešnú aktivitu, sme veľmi radi a potom ….áno, život v Hrušove je paráda.

Keď som spomenul tú parádu, mal som na mysli tú krásu, ktorú tu okolo seba vidíme na každom kroku, ale samozrejme aj tú, ktorú poznajú milovníci folklóru, tradícií a dobrého jedla a pitia, ktorou sa snažíte ukázať, že tradície našich predkov by sa mali zachovať. Je to náročné ?

Pre nás, Hrušovčanov, hádam ani nie. Do družstva sme vstúpili v roku 1979 a preto všetky  tradičné práce okolo obilia, pečenie v kamenných peciach, varenie tradičných jedál a rôzne iné aktivity, má v živej pamäti ešte naša stredná generácia. Všetko toto sme každodenne zažívali, robili a preto pre mnohých z nás boli tieto ukážky akýmsi pokračovaním po dlhšej prestávke. Len s tým rozdielom, že sa na nás prídu pozrieť ľudia z rôznych kútov Slovenska a tiež  zo zahraničia.

Do festivalu Hontianska Paráda je zapojených približne 300 ľudí, ktorí počas dvoch dní robia ukážky tradičných prác s obilím, konopami, uhliarskou míľou, štiepajú kameň, krešú drevo, varia vo dvoroch, pripravujú programy, účinkujú, starajú sa o bezpečnosť, poriadok a čistotu. Všetko toto začalo pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď sme museli každého jedného osobne osloviť, vysvetliť, čo by mal robiť a hlavne dať mu najavo, že je potrebný a pre uskutočnenie takého veľkého festivalu veľmi dôležitý.

Väčšina Hrušovčanov žila na lazoch, kde bola vzájomná pomoc a spolupatričnosť samozrejmosťou. Ľudia tam boli na seba vo všetkom odkázaní, nečakali na pozvanie, pomáhali si pri starostiach ale aj pri radostných životných situáciách. Keď sme ich na začiatku požiadali o pomoc, prišli skoro všetci. Najstarší, mladší, a po vzore vo svojich rodinách aj mládež a deti. U nás v tom čase boli veľmi aktívne aj miestne spolky, ľudí sme  oslovili aj touto cestou a stalo sa často, že niekto robil aj tri aktivity.

Azda najviac sa nám osvedčilo generačné prepojenie na všetkých úsekoch.  Deti, ktoré sa spočiatku okolo mamy len popletali v kroji, vyrástli, naučili sa, a vedia plnohodnotne zastúpiť tých, ktorí už pre svoj vek alebo zdravotný stav nemôžu. Hontianska Paráda je veľmi náročná na prípravu, všetko si organizujeme a robíme sami, ale aby boli ľudia v pohode, musí byť všetko vopred pripravené do posledného špendlíka. Vtedy, aj keď už sily dochádzajú, vieme s úsmevom dotiahnuť festival do konca. Na otázku či je dôležité zachovávať tradície našich predkov, odpovedáme skutkami.

Tento rok sa Hontianska paráda uskutočniť nemohla, lebo Covid úraduje ešte stále. Ale vy ste sa rozhodli, že nebudete sedieť so založenými rukami, ale že zorganizujete niekoľkodňové fotenie, do ktorého zainteresujete stovku ľudí z Hrušova. Ako sa vám to podarilo a prečo  vlastne ?

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Keby nebol Covid, už by sme pripravovali Parádu a mali by sme menej času. Keď nás Martin Habánek oslovil či by sme nemohli nafotiť niečo tradičné, tak sme súhlasili. Máme veľa fotiek z predvádzania tradičných prác počas festivalu, ale je tam veľa rušivých vecí a jeho fotografie sú čisté, dá si záležať na úprave, primeranom odeve v  danej situácii a výbere priestorov. Sami si fotíme práce, rodinné, či pracovné obyčaje a preto takúto výzvu sme práve teraz radi uvítali.

Ďalším krokom bolo, koho vybrať a čo fotiť. Keďže máme spracované  zvykoslovie, život hrušovského roľníka a život gazdinej, fotiť bolo čo. Ako som už spomínala, vážime si všetkých, ktorí sú ochotní akokoľvek pomôcť a preto si aj zaslúžia aby boli aj v tejto podobe v našom obecnom archíve a aby budúce generácie poznali všetkých, ktorí sa zaslúžili o to aby naša malá dedinka Hrušov zviditeľnila seba aj trocha zabudnutý Hont. Takto sme to podali našim ľuďom a pochopili skoro všetci, preto stovka pre nás nebol problém.

Po boji je každý hrdina, ale teraz pravdu, ako ste sa cítili počas dní, keď sa fotilo ?

So Slovenskou televíziou sme natočili 4 filmy  o tradičnej kultúre, svadbe, pracovných a rodinných obyčajoch. Aby vzniklo kvalitné dielo, bolo potrebné pripraviť scenáre, priestory, primeraný tradičný odev a jednotlivé obrazy niekoľko krát opakovať. Preto už fotenie nebolo pre nás náročné, napriek tomu, že niektorí čakali aj 3-4 hodiny. Brali to pozitívne – posedeli, pozhovárali a oddýchli od roboty. Okrem toho Martin akoby u nás vyrástol, dobre zapadol do akéhokoľvek kolektívu – mladého i staršieho.

Ale azda najlepšie sa cítil s  mládencami v hrušovskej pivnici. Bolo to pekné a veselé zakončenie nedele, taký spev sa dedinou neozýval od minulej Parády.

Bude pokračovanie ? Alebo čo s nafoteným materiálom ?

Dobrých a kvalitných fotiek nie je nikdy dosť. Naša obec vydala 11 publikácií o tradičnej kultúre, tieto sa môžu objaviť v niektorej ďalšej, aj pri  propagácii obce, ale hlavne budú mať čestné miesto v  našom archíve obce. Samozrejme, že nemyslíme len na seba, je veľa obcí, v nich už skoro zabudnutých tradícií, ešte možno  majú v truhliciach svoj tradičný odev a posledných najstarších ľudí u ktorých by kompetentní mohli urobiť výskum.

Tak by mohli s Martinovou pomocou doplniť mozaiku fotografií našich nádherných slovenských krojov a obyčají. Ak si nájde pre nás čas, budeme sa snažiť zmobilizovať ďalších, ktorí si zaslúžia byť  na jeho krásnych záberoch. Vážime si jeho záujem o našu obec a tešíme sa na prípadnú ďalšiu spoluprácu. 

Redakcia Magazín 40plus

Celú fotogalériu nájdete tu: https://www.40plus.sk/hontianska-parada-fotogaleria/

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová