Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
„Pamätám si toto fotenie. Konalo sa dva dni po tom, ako ma vyhodili z TA3, údajne preto, že som stará. Viete si predstaviť, ako som si toto fotenie do časopisu Tajomstvá ženy užila.“
Toto som si prečítala na nástenke mojej obľúbenej Peti Ázacis. Mám k nej vzťah. Sme si (podľa môjho syna) veľmi podobné. Čiernovlásky. Podobný vek, podobný strih vlasov, podobný ťah na bránu a priamosť… Takto to vnímam ja.
Peťa vo svojom poste pokračuje…
„O dva roky neskôr som zase príliš málo ženská, tak si idem rýchlo nejaký foto termín objednať. A zmieriť sa s tým, že budem stále niečo „príliš“ alebo „príliš málo“…“
Napísala som Petre, že chcem vedieť viac. Že, s dovolením, pošlem otázky a spýtam sa aj na to, či existuje diskriminácia z dôvodu veku v médiách…
Peťa, máte pocit, že v rámci médií na Slovensku existuje niečo ako diskriminácia s ohľadom na vek?
Povedala by som, že je to veľmi individuálne. Sú média, ktoré pochopili, že tváre, zvlášť v spravodajstve či športe, znamenajú dôveryhodnosť. Nemyslím si, že mladosť či fyzická krása sú kritériá, ktoré očakáva väčšina divákov alebo poslucháčov. Skôr mám pocit, že sa ľudia potrebujú s moderátormi stotožniť, aby ich brali, aby sa im otvorili a cítili sa na jednej lodi. Je fajn, ak je moderátor jedným z nich, ak prizná, že sa borí s rovnakými problémami alebo ho štvú rovnaké veci.
Aj preto som vždy bola sama sebou, hoci tým riskujem, že stratím podporu určitej skupiny divákov či poslucháčov. O tom by to malo byť, že si môžu vybrať. Z každého moderátora by mala jeho osobnosť vyžarovať niečo vlastné, typické, svojské. No a potom sú médiá, ktoré stavia na mladosť, fluktuáciu a šetriaci režim. Výsledkom sú unavení, slabo zaplatení a demotivovaní ľudia, ktorých priebežne vymieňajú ako tovar vo výklade, keď príde do módy niečo nové.
Lojálny človek odchádza s trpkým pocitom vyžmýkaného citróna či špinavej handry.
Nie je v poriadku, ak z lojality k firme a značke zostane človeku zlý pocit. To je veľmi zlý signál. Rovnako ako nie je v poriadku, ak nadriadený profesionálne ani ľudsky nemôže podriadenému ani len konkurovať, ako sa to v slovenských médiách často stáva.
Keď sa pozriem na moderátorov v Čechách alebo aj v iných krajinách, tak hlavne v spravodajstve človek vidí ľudí, ktorí sú často 50+. Čím to, podľa vás, je?
Vyspelosťou spoločnosti, nastavením médií. Náročnosťou diváka.
Osobne poznám aj ďalších moderátorov so skvelým hlasovým fondom, ktorí už nie sú žiadaní… Ako sa so situáciou vyrovnávate vy? Cítite zatrpknutosť?
Zatrpknutosť nie, no s hrôzou prichádzam na to, že to, čo mi pripadalo ako sci-fi, sa skutočne deje. Nemyslím si, že problémom je vek. Aj pri nedávnej návšteve nemocnice ku mne na izbu dali mladú kočku so slovami: „Nech ste mladé pokope.“ Môj vek zo mňa nekričí, skôr naopak, darí sa mi zatiaľ celkom úspešne šokovať ľudí, keď im ho prezradím.
Cítim hnev z toho, že na mnohých pozíciách sa držia ľudia profesionálne slabší, na základe servilného správania sa, často za cenu potopenia kolegov či tzv. správnych názorov. U mňa je celoživotný problém s chválením „cisárových nových šiat“, pokiaľ vidím holý zadok.
Čo je, podľa vás, potrebné na to, aby bola väčšia diverzita v tímoch? Aby bola vôbec ochota?
Vedenie, ktoré sa chce posúvať. Ak mám totiž napredovať, musím sa obklopiť tými najlepšími. Najlepšími manažérmi, najlepšími šéfmi oddelení, najlepšími moderátormi, najlepšími zvukármi, kameramanmi, produkčnými, maskérkami, upratovačkami. A dať každému jednému z nich pocit, že je pre konečný výsledok dôležitý, pretože to tak je. Ak mám ale v tíme najlepších, musím počítať s tým, že majú názor, pretože najlepší ho zvyknú mať vždy.
Tým, že mám tím ľudí s názorom, vzniká predpoklad pre konflikty. A to je dobre! Pretože názorová rozmanitosť a konflikty nás posúvajú. Dnes chcú šéfovia tichú poslušnosť a obklopujú sa ľuďmi, ktorí ich budú potľapkávať po ramene a so všetkým súhlasiť. No kam sa potom môže taká firma posúvať?
Aké sú vaše najbližšie plány? Ak sa smiem spýtať. Doba je totiž viac ako zvláštna…
Doba je veľmi zvláštna, prichádzame o istoty a zároveň dostávame šancu budovať si život od začiatku. Na pevnejších a pravdivých základoch. Mám nejaké plány, ale ešte by som nerada prezradila viac. Mala by som sa stať súčasťou jedného úžasného projektu, na ktorý sa veľmi teším. Keď to bude aktuálne, určite sa to dozviete prví.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Foto: Janka Frolová
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Mohlo by vás zaujímať…
Adela Vinczeová: Každému sa napĺňa to, čo má v sebe zakotvené.
