Petra Ázacis: „Ak túžiš lietať, riskuj pád...“
Foto: Janka Frolová
Domov / ZAMYSLENIA / Petra Ázacis: „Ak túžiš lietať, riskuj pád…“

Petra Ázacis: „Ak túžiš lietať, riskuj pád…“

Keď je forma dôležitejšia ako obsah, svet sa zdá krajší. Uhladení panáci s perfektným vystupovaním, studené psie čumáky, ktoré nikdy nevybuchnú, nezahrešia, nezareagujú emotívne, možno preto, že žiadne emócie nemajú.

Svojim príkladným správaním presvedčia – často aj znalcov, že sú lepšou alternatívou, ako odborníci, ktorých vystupovanie len ťažko možno označiť ako diplomatické. Nuž, emócie sú sviňa, a človek zapálený pre vec, môže na ostatných pôsobiť ako blázon.

Zostáva len položiť si otázku, čo je vlastne prioritou. Výsledky, alebo uhladenosť? Tvrdá práca, vyžadujúca aj nepopulárne riešenia, alebo pokoj a úsmevy? Prísnosť s jasným cieľom, alebo potľapkávanie po ramenách a uspokojenie sa s priemernosťou, len aby ma mali radi?

Otroci verejnej mienky zostanú uväznení v priemernosti, pretože ich kroky riadi strach zo zlyhania, strach z toho, čo si ostatní o nich myslia, strach z toho, ako vyzerajú navonok, keď hovoria, či robia to, čo v skutočnosti cítia.

Rozmýšľajú dva-tri kroky dopredu a žijú v jednom veľkom kŕči. A ľudia im to, samozrejme, žerú, pretože to je také chrumkavé, sympatické, večne usmiate, pomáhajúce charite, nerobiace chyby, páčiace sa všetkým…a PRIEMERNÉ, založené na sympatiách, nie kvalite. A to sú dve veľmi rozdielne veci.

Moja obľúbená speváčka Katka Knechtová v jednej piesni vystihla  filozofiu úspechu vetou: „Ak túžiš lietať, riskuj pád…“ Presne o tom to je. Ak dá človek zo seba úplne všetko preto, na čom mu záleží, podriadi tomu celý – často aj súkromný život, ak zaspáva a budí sa s myšlienkou na to, a každý deň pre to tvrdo maká, ešte stále mu to nezaručí, že bude úspešný.

Tisíckrát prehrá, zraní sa, nenominujú ho, odstavia ho intrigy, ktorým niekto uveril, no každá jedna takáto zastávka na ceste k tomu, o čom je presvedčený, mu dá väčšiu silu pokračovať.

Na tróne si však dlho neposedí, pretože ho bude musieť neustále obhajovať. A s každým ďalším úspechom pribudne počet nepriateľov a neprajníkov. Priemerných uhladencov a sympaťákov, ktorí v živote  nič nedosiahli, lebo nemali gule riskovať pád.

Kaviarenskí intelektuáli, ktorých hnacím motorom je frustrácia z vlastnej ničoty, maličkí internetoví hrdinovia bez mena a tváre, štekajúce hyeny, ktorých musí byť veľa, aby si ich lev vôbec všimol.

Veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. Keď je forma dôležitejšia ako obsah, svet sa zdá krajší. Ale pozor – zdanie často klame.

Petra Ázacis

Foto: Janka Frolová 

Mohlo by vás zaujímať…

Ľuba Nitrová: Vianočná Punťo story

Prepáčte, nehovorím po maďarsky, ale toľko som vyrozumela, že chce, aby som šla s ňou a zabila ich Punťa. A strkala mi za to do rúk klobásu ako noha. Prepáčte,…

Chladničková slepota: Miláčik, a maslo nemáme?  

Modré svetlo mu vrhalo chladný tieň na tvár. Pozrela na neho z kresla a vedela presne, čo príde. Pošúchal si neoholené strnisko, akoby riešil náročný matematický problém a opýtal sa: „Miláčik, nemáme maslo?“…

Syndróm vyhorenia + tak trochu anonymné uznanie

Od septembra sme sa rozhodli náš web zmeniť na magazín. Chceme totiž inšpirovať a prinášať príbehy ľudí, ktorí môžu svojim postojom, alebo myšlienkami pomôcť ďalším. Či už pri hľadaní práce, alebo…

...mohlo by vás zaujímať

O tom, čo je v našom živote možné, rozhodujeme sami

O tom, čo je v našom živote možné, rozhodujeme len my sami

Nie všetci môžeme byť olympijskí víťazi, najlepší kuchári, rodičia, klaviristi, ani komentátori, ktorí budú vyhovovať všetkým. Môžeme však urobiť maximum a posunúť sa v živote ďalej. Často je cieľom samotná cesta k nemu a to, čo sa na nej máme naučiť a pochopiť. Neriadiť sa názormi  anonymných lúzrov a nepočúvať nikoho, kto nám tvrdí, že niečo nedokážeme, alebo sa to nedá. Pretože o tom, čo je v našom živote možné, rozhodujeme len my sami.