Digitálna demencia? Ako zistíte, či vaše dieťa (a možno aj vy) trpíte digitálnou demenciou?
Dnes som sa po dlhšej dobe stretla s Henrietou Holubekovou. Bývame obe v Senci, ale dlhšie sme sa nevideli. V tej „prestávke“ Heňa urobila veľa vecí. Okrem iného vydala zaujímavú knihu, ktorú by mala mať každá škola, ale aj rodič. Je to komplexné dielo, ktoré informuje, ale hlavne ukazuje, ako prežiť túto dobu. Ako sa naučiť nové zručnosti a vyskladať si vlastný život, ktorý nebude stáť na všade hroziacej depresii, vyhoretí… ale bude stáť na seba-hodnote a radosti zo života…?
Dovolila som si vybrať jednu časť z Heninej knihy a neskôr prinesieme ešte zopár ďalších častí. Prečo? Majú slúžiť ako zamyslenie, ktoré by vás mohlo pomknúť k novému pohľadu na túto dobu a možnosti. Nielen pre vaše deti, ale aj pre vás…
Ako prvú som vybrala časť o digitálnej demencii.
Tak, nech sa páči…
Digitálna demencia – príbeh:
Šiesti kamaráti sa vybrali na víkend na turistiku do hôr, kde nie je internetový signál, aby si oddýchli od digitálnych technológií a vychutnali si naplno prírodu.
Večer si založili táborák, vzali si gitaru a chceli si zaspievať pesničky z detstva a porozprávať si navzájom nejaké vtipy. Keďže si už na žiadnu nespomenuli, tak chceli použiť osvedčený prostriedok a hľadali telefónmi na internete. Škoda, že nemali signál. A tak sa tam všetci spolu nudili.
Prvým najväčším nepriateľom je digitálna demencia.
Naša pamäť je sval, ktorému sme dovolili zakrpatieť. V mnohých prípadoch uprednostňujeme externú pamäť našich mobilných telefónov a ďalších digitálnych zariadení, a tým našu vlastnú pamäť postupne vytesňujeme na okraj záujmu.
„Výskumy demencie dokazujú, že čím máme väčšiu schopnosť učiť sa, tým viac mozgových cvičení vykonávame a znižujeme tak riziko demencie.“ Neurovedec Manfred Spitzer termínom digitálna demencia vo svojej rovnomennej knižke označuje narušenia kognitívnych schopností spôsobené prehnaným používaním technológií. Popisuje v nej, že ich nadmerným používaním sa poškodzujú dráhy krátkodobej pamäte, pretože ich nepoužívame.
V dnešnej dobe príliš často nechávame, aby namiesto nás mysleli inteligentné zariadenia a tie nás trochu ohlupujú. Ako uvádza Jim Kwik, „ľudská myseľ je ten najdokonalejší a najprispôsobivejší stroj, ktorý očividne zvládne nekonečnú evolúciu. Napriek tomu ju často zabúdame trénovať“.
Je to rovnaké ako s našou fyzickou kondíciou. Ak sa príliš často radšej vyvezieme výťahom namiesto toho, aby sme sem-tam použili schody, odrazí sa to na našom tele. Rovnako je to aj s našimi mentálnymi svalmi. Musíme ich používať. Inak ich stratíme.
Môj návrh riešenia:
Každý z nás sa rodíme s dokonalou pamäťou. Už ako deti si všetko dopodrobna pamätáme a túto schopnosť máme vrodenú. Možno vám bolo v škole vsugerované neschopnými učiteľmi, že máte zlú pamäť a že ju potrebujete zlepšiť. Opakujem: Ako deti sa už rodíme s dokonalou schopnosťou zapamätať si všetko okolo nás. My sa len učíme ľahšie to, čo nás samých zaujíma a čo chceme my sami vedieť. Vtedy to ide ľahko, ľahúčko.
Keď niečo považujeme za úplnú zbytočnosť, tak si naša myseľ hovorí, že je nelogické venovať tomu vôbec pozornosť. Preto nám to ide ťažšie a zdá sa nám, že na niečo máme pamäť horšiu. Jedným z najefektívnejších pamäťových cvičení, ktoré učíme študentov na hodinách Životológie*, je vytváranie uceleného príbehu k slovám, ktoré si chceme zapamätať.
Ak si ho vytvoríme, dokážeme si zapamätať všetky zadané slová a dokonca ich vyrozprávať aj odzadu.
Chcete si to skúsiť? Tak tu je cvičenie…
Osobná výzva – cvičenie vhodné pre žiakov: Oddnes začnite trénovať svoju pamäť. Využívajte na to rôzne pamäťové techniky. Vyskúšajte si napísať na papier 10 náhodne vybraných slov z novín, ktoré máte pred sebou, a postupne si z nich vytvorte súvislý príbeh. Keď ten príbeh budete rozprávať, zapisujte na čistý papier slová, ktoré ste si spomenuli.
Koľko z tých desiatich slov sa vám podarilo napísať? Všetky?
Ak aj nie všetky, ručím vám, že to bude určite viac než polovica.
Príklad založený na číslach – naučte sa naspamäť telefónne číslo piatich najdôležitejších ľudí zo svojho okolia. Zistite si ich dátumy narodenia a zapamätajte si ich tak, že ich priradíte k ročným obdobiam alebo k tomu dňu priraďte nejaký špeciálny výmysel.
Príklad založený na ingredienciách – vyberte sa na nákup a zapamätajte si 10 ingrediencií alebo potravín, ktoré potrebujete kúpiť. Zapamätajte si ich podľa receptu a postupu, ako to uvaríte.
A takto by sme mohli pokračovať.
Viem, je jednoduchšie mať všetko napísané v diári, telefóne a pod., ale váš mozog si budete takto udržiavať svieži, naplno výkonný a nezakrpatejú vám v ňom žiadne časti, ktoré ste prestali na chvíľu používať.
- Rodičia, takýmto spôsobom môžete trénovať pamäť vašich teenagerov, keď ich pošlete na nákup.
- Učitelia, naučte žiakov plánovať a zapamätať si hlavné úlohy svojho dňa.
Tak čo? Dáva vám to zmysel?
Kniha od Heni je plná podobných cvičení. KNIHU môžete kúpiť vo všetkých kníhkupectvách. Ale ak ju chcete aj s venovaním a podpisom, objednajte si ju priamo tu:
https://www.postpandemickapedagogika.sk/
Pripravila: Martina Valachová
Kto je Heňa Holubeková?
Autorka vzdelávacieho programu Životológia® – prvý predmet o tebe. Priekopníčka implementácie neformálnych metód výuky do formálneho školského systému na Slovensku a v zahraničí. Matka, podnikateľka a filantropka – zakladateľka organizácie pre vzdelávanie mládeže a dospelých, mentorka pre mládež Životológia®. Umiestnená v rebríčku 10 najlepších projektov s pozitívnym sociálnym dopadom na Slovensko v súťaži Social Impact Award 2015, držiteľka špeciálnej ceny za rozvoj talentov mládeže v Národnej cene kariérneho poradenstva 2016, sociálna inovátorka na Slovensku 2016 – 2017, TEDx rečníčka 2018. V roku 2019 poradkyňa vlády v expertných medzirezortných pracovných skupinách zameraných na oblasť práce s mládežou. V roku 2020 rozbehla svoj podcast Taký je život pre teenagerov a ich rodičov. Svoju expertízu zameriava na prácu s generáciou Z a Alfa a na oblasť rozvoja nonkognitívnych pracovných zručností pre trh práce štvrtej priemyselnej revolúcie Industry 4.0. Okrem Životológie učí akreditované kurzy lektorského minima. Počas 25 rokov lektorovania prešli jej kurzami nielen na Slovensku tisícky pracovníkov s mládežou, školských psychológov, výchovných poradcov, učiteľov, zamestnancov firiem, verejnosť. Vyštudovala odbor andragogika na Univerzite Komenského v Bratislave, špecializuje sa na tvorbu metodiky a obsahu vzdelávacích programov a kurzov.