Zákaz športovať po 20:00 je už cez čiaru. Začnite prosím robiť veci, ktoré sú podstatné a robte poriadne!

Čo je to princíp žaby v hrnci? 

Pokus uvariť žabu môže dopadnúť iba v dvoch scenároch. Buď sa žaba uvarí alebo včas vyskočí z hrnca…

O efekte žaby, pod ktorou v hrnci prihrievajú vodu som prvýkrát počula od psychológa Martina Milera. Asi ho poznáte. Teda Martina, ale možno aj ten žabací efekt. 

S Martinom Milerom som robila podcast a v jednej chvíli, aby mi priblížil problematiku z hľadiska psychológie, vytiahol príklad so žabou. Pre tých, ktorí ste o tom ešte nepočuli, zhrniem v skratke:

Do hrnca dáte vodu a potom do nej vložíte žabu. Žaba si poskakuje v hrnci a je v pohode. Potom pod hrncom zapálite mierny oheň. Naozaj mierny. Skoro, ako by nebol. Žaba už nie je taká veselá, ale ešte je v pohode. Dá sa to vydržať. Postupne sa voda ohrieva viac a viac. V bode varu to žaba nezvládne a zomrie. Uvarí sa. Celý čas čaká na to, že išlo to doteraz, tak vydrží. Až v určitej chvíli nie je na čo čakať. Hra skončila.

Keby žaba vedela, čo sa bude diať, istotne vyskočí.

Veď kto by sa chcel nechať uvariť a ešte k tomu za živa? Kto?

Tento princíp žaby mi naskočil dnes ráno, keď som si pozerala diár a zistila som, že moje večerné behanie nemám kam presunúť. Veľa práce, testovanie, varenie, online call, konzultácie… aááá veď to poznáte. Neviem ako vy, ale snažím sa chodiť aspoň na hodinu denne von, aby som sa za prvé nezbláznila a za ďalšie, aby som si posilnila imunitu. Imunita je totiž v tejto dobe koronovej základ…

Dnes som to mala naplánované na pol ôsmu večer. Bývam v Senci a celá trasa okolo jazera je osvetlená. Nuž ale. Dnes nemôžem.* Teda, mohla by som dať tých 6 kilometrov šprintom, ale v takej kategórii bežkyne ešte nie som. A Boh vie či niekedy budem…

Pravidlá, ktoré nemajú zmysel

Prepáčte, ale ja som strašne vytočená. Cítim sa, ako tá žaba v hnci. Vie mi niekto vysvetliť, prečo musíme dodržiať pravidlá, ktoré nemajú zmysel? Prečo? Ako ja niekoho ohrozím, keď idem na prechádzku alebo si zabehať? Ako? To už sme sa tu všetci pomiatli, že nikto nič? Pekne v tichu počkať, že veď snáď sa raz takéto šialené príkazy pominú? No nepominú. A tu vôbec nejde len o mňa.

Včera večer som v správach videla, že niektorí dobrovoľníci, ktorí celé dni testujú alebo pomáhajú na jednotlivých covid oddeleniach, si zvykli ísť večer vyvetrať hlavu. Veď je to normálne, ba povedala by som, že až potrebné! Ale už nemôžu… Prečo? Lebo!

Doma sme už dlho… Potrebujeme dýchať čerstvý vzduch.

Konečne ide jar. A aj to málo, na čo sa môžeme tešiť, je zakázané. Pokuta samozrejme vysoká. Veď, ako inak. Veľa ľudí je finančne na dne. Nemôžu si dovoliť zaplatiť ani základné účty, nieto pokutu 1 600€.

Tak posielam odkaz tam hore a verím, že nehovorím iba za seba. Začnite prosím robiť veci, ktoré sú podstatné a začnite ich robiť poriadne! Nebudete potom musieť vymýšľať zástupné zákazy a príkazy. Sme unavení. Voda v hrnci je prihorúca. Jediná vec, ktorej sa bojím je, že človek nie je žaba. Môže sa stať, že niektorí vyskočia a rozmýšľam, čo sa môže stať.

Martina Valachová

.*https://korona.gov.sk/zakaz-vychadzania-marec/