Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Parkouristka v rodine alebo Ako trénovať parkour a je parkour pre deti?
Keď príde domov MVB (malá vesmírna bytosť, t. j. dieťa) so skvelým nápadom, že chce chodiť na parkour, určite na okamih spozornie každý rodič. Parkour?
To naozaj?
Fakt?
Si si istá?
Potom sa však mama či otec pravdepodobne prenesie do svojho detstva a spomenie si na vlastné kúsky, ktoré boli čistou improvizáciou skokov a lezeckých techník, neraz v sprievode tvrdých dopadov, odretých kolien a vytknutých členkov.
Veď komu z čitateľov 40+ nič nehovoria skoky do diaľky z poschodovej postele?
Alebo lezenie na kvalitné drevené skrine u starých rodičov? Či lezecké výkony v špajze za vysnívaným keksíkom, ktorý bol „bezpečne“ uložený na najvyššej polici? Preliezanie plotov nielen ku susedom? Lezenie po stromoch? Pokusy urobiť šnúru či mostík dozadu či vešanie sa po prašiakoch? A na neposlednom mieste, je tu vari niekto, kto ako spolujazdec neskúsil stáť na zadnom nosiči alebo sedieť na riadidlách?
Ako trénovať parkour a je parkour pre deti?
No dobre, mnohé z uvedeného nie sú vyslovene parkourové prvky, ale podľa mňa niesli v sebe podobnú príchuť radosti z pohybu a prekonávania samého seba.
Mať doma malú parkouristku je povedzme… zaujímavé. Ráno cestou do kúpeľne poviete „Dobré ráno“ miesto hlavy dvom nohám, lebo MVB si nacvičuje chôdzu na rukách.
Po raňajkách zas tŕpnete, či pohánková kaša, ktorú MVB práve zhltla, nezmení miesto pobytu, keďže vesmírna bytosť už nedočkavo nacvičuje zostavu kotúľov a zavŕši ju stojkou na rukách.
Niekedy mať doma malú parkouristku je pre rodiča dokonca trochu nebezpečné.
Vysvetlím.
Predstavte si situáciu: vyberiete sa spolu do obchodu.
Vy postupujete v štýle klasickej chôdze – t. j. nudné striedanie nôh: pravá, ľavá, pravá, ľavá…
A vedľa vás ide MVB. Samozrejme, zdokonaľuje si svoju chôdzu na rukách, po chvíli sa preklopí do mostíka, rýchlym švihom sa zdvihne do stoja, rozbehne sa, uvidí lavičku – preskočí ju, len-len, že ju zúfalo stihnete stopnúť, nech nerobí kotúľ v tráve, lebo faaakt netušíte, čo za prekvapenie sa tam skrýva…našťastie, rýchlo zareaguje a urobí iba tri dlhé skoky, obratne vylezie na strom, aby vzápätí ladne zoskočila… Chvíľami to vyzerá, že vaša MVB robí konkurz na angažmán do cirkusu. Nerobí. Len ju to baví. A v podstate trénuje.
Sem-tam tŕpnete alebo zatajíte dych. Neskôr na okamih zatvoríte oči, aby ste neboli svedkom prichádzajúceho skoku, ktorý je už príliš veľkou záťažou na vaše citlivé nervové zakončenia.
A tak preventívne striedavo otvárate a zatvárate svoje kukadlá, nedávate pozor pod nohy, potknete sa, spadnete, rozbijete si koleno a narazíte si zápästie.
A vtedy príde k vám vaša milovaná MVB a súcitne povie:
„Mami, ty radšej nikdy žiadny parkour neskúšaj. Veď ty sa zabiješ aj na rovnej ceste.“
