Youtuber s nalakovanými nechtami v relácii Superveda v RTVS a podprahové vnímanie malých detí…

Prečo je dôležité mať vzory už od detstva.

Zamysleli ste sa niekedy na tým, prečo začína školská dochádzka práve vo veku, kedy dieťa dovŕši 6 rokov ? Kto a prečo to určil? Jedna krajina v EÚ  sa rozhodla pre vek 5 rokov, škandinávske krajiny a niektoré pobaltské štáty od 7 rokov, ale drvivá väčšina štátov určila vek 6 rokov. Dôvodov je niekoľko. U nás to vychádza z historických skúseností. Vychádzalo sa z predpokladu, že práve v tomto veku  dieťa dosahuje fyzickú, emocionálnu, rozumovú aj sociálnu zrelosť. Zo skúseností však vieme, že je to dosť individuálne.

Vzory…

Napriek tomu je obdobie okolo 6 roku dieťaťa obdobím, kedy by malo mať už vytvorené určité základy hodnotového rámca , vychádzajúceho z rodinného prostredia, no do značnej miery ovplyvneného mediálnym obrazom pochádzajúcim z podnetov stimulujúcich jeho motivačné chápanie seba samého. Do spomínaného 6-7 roku života je jeho vnímanie permanentne stimulované podnetmi, ktoré vytvárajú dôležitý hodnotový základ  pre jeho budúcu  životnú orientáciu. Veľký význam zohrávajú vzorové podnety od rodičov, od ostatných členov rodiny, iných dospelých, ale aj podnety z mediálneho prostredia. A práve toto je alfou  a omegou, hlavne v prípade ak ide o nesúlad medzi médiami prezentovanými modelmi činnosti a ich nositeľmi a osobnou skúsenosťou dieťaťa z rodinného prostredia.

Relácia Superveda v RTVS a podprahové vnímanie

Rád by som upozornil na jednu reláciu v RTVS pre deti od 5 rokov, kde ide o netradičné ponímanie prezentácie vedy, v programe „Superveda“. Spomínam si na „Majstra N“ , ktorý bol veľmi populárny a medzi deťmi obľúbený. Ak by súčasná relácia mala nahradiť tú predošlú, tak sa im to vymklo z rúk.  Nejde ani tak o obsah, ale o spôsob a hlavne osobu.  Mám na mysli vnem, ktorý môžeme nazvať aj ako podprahový, ktorý je uvádzaný podprahovo tzn. pod limitom zmyslového vnímania.

Podprahové vnímanie je možné spracovať hlavne na úrovni svetla a zvuku.

Vizuálne spracovávanie je vykonávané spôsobom striedania obrazov, kontrastov, strihu, pozorovacích uhlov. Ak si pozriete niektorý diel z danej relácie, uvidíte detaily tetovania, nalakovaných nechtov moderátora a podobne. Môžeme sa len domnievať, že to nie je zámer a že to nie je snaha na podvedomej úrovni ovplyvňovať hodnotový rebríček detí a prezentovať im určitú výstrednosť či sexuálnu orientáciu ako formu normy.

Identita…

V závere chcem povedať niečo o vzoroch, ako o spôsobe vytvárania identity detí, ktoré dlhodobo, povedal by som až podstatne určujú  úroveň a charakter detí. Vieme, že vzor, či už športový, mediálny, alebo kultúrny  je vnímaný až do takej miery, že je imitovaný spôsob obliekania, rozprávania, správania sa a dochádza k identifikácii so zvoleným vzorom.  V tomto prípade je často absentovaný vzor rodiča, ktorý by mal byť podľa môjho názoru určujúci.

V dobe internetu a masmediálneho vplyvu však dochádza k odklonu tradičnej formy výchovy k výchove digitálnej, prostredníctvom masmediálnych vplyvov, hlavne na sociálnych sieťach. Nastáva tzv. digitálna demencia. Dostávame sa do sveta, ktorý je nebiologický, ale je návykový – podprahovo vnímaný  – a tam sa prejavuje obmedzené myslenie, ktorým už ťažšie dokážeme chápať ten rozdiel.

Preto sa stávajú tieto vzory tak inšpirujúce, že zasahujú deti na úrovni emócií a myslenia, vytvára sa pri tom dopamín – pocit šťastia. A to je dôsledok výrazného záujmu a popularity prezentovaného programu a hlavne človeka, ktorý program uvádza. Neurobiológovia to nazývajú digitálnym heroínom. Začali to ich rodičia, ktorí sú asi najviac infikovaní a nevidia  v tom nebezpečenstvo striehnúce na ich deti.

Jozef Čuha

Kto je Jozef Čuha?

Psychológ, ktorý sa venuje vzdelávaniu v oblasti riadenia a vedenia, osobnostného rozvoja, koučingu, manažmentu, leadershipu, psychoterapii,  psychodiagnostike a poradenstvu v oblasti personálneho, biodromálneho a vzťahového života.

„Najväčším zdrojom mojich vedomostí stále zostáva kontakt s ľuďmi, ich príbehy a skúsenosti, z ktorých sa stále učím.“