fbpx
Nič už nie je ako za starých čias

Nič už nie je ako za starých čias

Pri plote pília naši dvaja susedia drevo. Cirkulárka zavýja celý deň. A celý deň pri nich stojí z našej strany plota náš cap Sezam. Stojí a díva sa na nich.

Nemečí, neskáče, len pokojne stojí a sem-tam sa preventívne ociká. (Poznáte reklamu na pánsky deodorant, ktorý sa štedro aplikuje veľkým gestom v tvare písmena X? Tak niečo podobne robí aj náš capko a omnoho precíznejšie. Pretože čím intenzívnejšie vonia, tým viac je pre svoje kozičky sexi.)

A potom Sezam zase stojí, díva sa a drží tým dvom pri cirkulárke palce, respektíve paznechty.

Po nejakej chvíli to už starší a cholerickejší z dvojice susedov nevydrží a zaženie sa na capa siahovicou dreva. A ten náš truľko sa na neho len díva a díva a neuhne sa.

Našťastie, skôr než siahovica bolestivo dosadne na capkovu hlavu, zasiahne môj muž a na suseda zakričí. Zakričí, zavrieska, sused mu niečo odvrkne naspäť, na oboch stranách plota sú červené tváre a navreté žily, ale obíde sa to bez priamych invektív a osobných nadávok.

A ja som rada, že to nedopadlo horšie, lebo sme sa práve vrátili z polície, kde sme strávili takmer hodinu a pol, kým sme sa dočkali, aby sme mohli podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Požičali sme capa na druhý koniec dediny inému gazdovi a niekto ho tam polial kyselinou. Áno, dobre čítate, kyselinou.

Za starých čias si chlapi vybavovali veci ručne. Navzájom si treskli, potom si spolu vypili v krčme a bolo po konflikte. Dnes sa zakrádajú do cudzích dvorov, trávia psov a mačky, polievajú kozy kyselinou, nalievajú olej do vody.

My a náš cap sme teda obišli ešte dobre.

Prežil to, ideme ďalej. Ale je mi z toho smutno. V dedine, kde kedysi v každom dvore stála kopa hnoja (podľa jej veľkosti sa určovalo, kto je väčší gazda), dnes pomaly prekáža každé zviera, či už je to susedov kohút, mačka, pes alebo koza.

Susedia drevo dopílili už bez ďalších konfliktov. Keď som išla okolo, sused na mňa s úsmevom zavolal:

„Ten cap ma snáď provokuje!“

„Nie, on len cíti testosterón!“

Sezamko tam s nimi prestál celý deň. A ja verím, že už je napílené na celú zimu a bude zase na chvíľu na našom konci dediny pokoj.

Soňa Borušovičová

Autorka je lektorka a literárna koučka 

Foto: Gabriela Teplická

Ďalšie články od autorky

Úžasná držková polievka na Nový rok

Je Nový rok. Možno máte nutkanie dať si novoročné predsavzatia. Skúste si dať takéto: ochutnáte tie vaše „držkové“. Prekonáte predsudky a strach. Otvoríte sa novým veciam, aj keby to bola len…

Soňa Borušovičová: Zero waste pre dušu

Častokrát máme predstavu, čo by sme chceli v živote dosiahnuť, čo budeme robiť a ako budeme žiť. A keď to nie je podľa našich predstáv, alebo sa nám naše sny ešte nesplnili,…

Soňa Borušovičová: Puškin v kúte

„Puškin stojí už dve hodiny v kúte,“ oznámil mi pred pár dňami môj muž. Prekvapene som sa na neho pozrela. „Za trest?“ „Nie, pobil sa s Mladým a Mladý vyhral,“ povedal mi muž…

Soňa Borušovičová: Odzadu

Kedy ste šli naposledy vlakom? Všimli ste si, že krajina z okna vlaku vyzerá celkom inak, ako krajina z auta? Lány polí a lesy sú rovnaké, ale domy, domy vám ukazujú celkom inú…

Soňa Borušovičová: Na kávu

Započúvajte sa do príbehov okolo seba a posúvajte ich ďalej. Rozprávajte ich a píšte. Aby sa na ne nezabudlo, ale stali sa súčasťou pamäti národa. Len tak sa môžeme poučiť z minulosti, načerpať…
Podporte špeciálny deň narcisov online