Soňa Borušovičová: Najlepšia dovolenka sú prázdniny

Soňa Borušovičová: Najlepšia dovolenka sú prázdniny

„Čo máte nové?“ je obligátna otázka, keď sa s niekým stretnem po dlhšom čase. Väčšinou mieri tam, čo nové nám behá po dvore a napriek tomu, že už v tomto smere nie som úplný nováčik, aj mňa stále fascinuje ten kolobeh prírody a ten malý zázrak, keď sa z malého vajíčka s vypätím všetkých síl vyďube malé mokré stvorenie a o chvíľu je z neho životaschopné pápernaté pobiehajúce kuriatko alebo kačiatko.

„Zobrala som si dovolenku,“ vyhŕknem a keď vidím trochu zarazený výraz osoby pred sebou, je mi jasné, že takúto odpoveď rozhodne nečakala. „A malé kuriatka a kačiatka,“ dodám a na druhej strane sa rozhostí konečne roznežnený úsmev.

Chápem. Takto v lete nie je dovolenka pre mnohých ľudí nič výnimočné. Ale verte mi, že pre mňa je to niečo raritné, asi ako jednorožec, čo vám ráno prebehne cez cestu. Nie som totiž dovolenkový typ. Netrasiem sa, aby som navštevovala nejaké vzdialené destinácie (pred akoukoľvek cestou, aj krátkou, mám vždy cestovnú horúčku, keď prídem po týždni z vidieka do mesta, mám tri dni jet lag), nechýba mi more, ani tá obrovská masa slanej vody, ani more zážitkov, zaobídem sa aj bez turistiky.

Som asi beznádejná workoholička

Dobrovoľnú dovolenku som nemala, ani nepamätám. A nedobrovoľnú, keď si ju telo vypýta, iným slovom chorobu, asi medzi dovolenku rátať nebudeme. To je asi len pracovnú voľno.

A predsa si dovolenku posledné mesiace pýtalo nielen telo, ale aj duša. Aj jednoduché úkony mi pripadali náročné, už som sa takmer z ničoho netešila, termíny mi spôsobovali úzkosti. A pritom to bolo také jednoduché: dovoliť si na chvíľu vystúpiť z toho vlaku, dopriať si oddych bez pocitu viny, že sa mám v tomto okamihu venovať niečomu inému, dovoliť si dovolenku.

Jedného dňa som oznámila, že budúci týždeň mám dovolenku. A čuduj sa svete, nič sa nestalo. Zem sa neprestala otáčať, nevypukli série prírodných katastrof, proste nič. „Jasné, dobre, stretneme sa po tvojej dovolenke. Uži si to,“ bola odpoveď. Celý týždeň mi nikto nevolal. Nikto mi nepísal. Asi si všetci predstavovali, že som na pláži a tak ma nechceli rušiť. Prvé dni ma to trochu šokovalo. Ale veľmi rýchlo som si na to zvykla.

Aj som sa chystala robiť počas dovolenky veľké veci, dopísať svoju knihu, trénovať maľovanie akvarelom, zreorganizovať kuchyňu. Ale nakoniec som sa na všetko vykašľala, nechala čas plynúť od jedného dňa k druhému, ponárala som sa do knižných príbehov a oprášila šijací stroj. Žiadne veľké šitie, len takmer meditačné endlovanie. Raj na zemi. Od jednej prázdnej spodnej cievky k druhej.

Postupne sa vyprázdňovali nielen cievky, ale aj moja hlava. Vtedy nastali tie správne prázdniny v mojej duši. Ničím nezaťažená, ľahučká ako pierko, pomaličky som začala zase snívať. A tešiť sa. Aj na prácu. Na čítanie textov, ktoré ešte nikto predo mnou nečítal.

Vysypem imaginárny piesok z imaginárnej plážovej tašky, vyperiem imaginárne plavky a osušky a som opäť doma. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým som chýbala. Teším sa na vás v plnej sile po prázdninách!

Soňa Borušovičová

Autorka je lektorka a literárna koučka

Poďte s nami relaxovať, cvičiť a spoznávať nových ľudí

Mohlo by vás zaujímať