Patrícia – moderná žena v domácnosti: Pri vykonávaní domácich prác sa cítim nohami na zemi.

Patrícia – moderná žena v domácnosti: Pri vykonávaní domácich prác sa cítim nohami na zemi.

Keby som mala byť  ženou v domácnosti, asi by som sa zbláznila… Takto vyslovené slová idúcich žien ulicou ma priviedli k uvažovaniu. Pod pojmom žena v domácnosti si často predstavíme moletnú  ženu v zástere, ktorá sa venuje domácim prácam a výchove detí. Ale je tomu skutočne tak? Na túto tému som sa porozprávala s Patriciou – ženou v domácnosti, ale trochu inak.

Patricia, si matkou dvoch detí a si tzv. žienkou domácou. Platí veta, že žena v domácnosti len varí, perie a vychováva deti?

Uf, teda ja som skôr domáca „allrounderka“, žena pre všetko. Môj status vyplýva z mojej situácie. Žijeme vo svete troch krajín. Manžel je pôvodom Rakúšan a s jednou dcérou sme sa kvôli pracovnej ponuke presťahovali do Chorvátska. Druhá naša dcéra ešte ako vysokoškoláčka zostala v Bratislave, kde žije aj moja mama. Moje deti sú dospelé, ale aj táto situácia má svoje výzvy. Fungujeme nonstop v štyroch jazykoch. Nemecký, slovenský, chorvátsky aj anglický. S manželom rozprávame stále častejšie po chorvátsky a hádame sa v angličtine.

To je náš neutrálny jazyk, s ktorým komunikujeme v práci, ale aj s priateľmi.

Pred pár rokmi si manžel založil firmu a podniká v oblasti turizmu.

Ale späť k vareniu. Varenie je pre mňa relax. Varím skoro každý deň a je to moja uzemňovacia činnosť spolu s upratovaním. Pri vykonávaní domácich prác sa cítim nohami na zemi. Tento pocit je pre mňa čoraz dôležitejší popri tých všetkých presunoch, ktoré absolvujeme v rámci práce môjho muža… Stáva sa mi, že keď vstávam z postele, chvíľu trvá, kým rozpoznám, kde sa vlastne nachádzam.

Žiješ už dlhší čas s rodinou v meste Zagreb – Chorvátsko. V čom sa odlišuje život ľudí tam od spôsobu života na Slovensku?

Majú tu povolených 0,5 promile pri šoférovaní a ľudia tu pijú víno k obedu aj k večeri. Podľa môjho názoru sú Chorváti len trochu iná verzia Slovákov. Sú nápomocní a srdeční a otvorenejší. V ich komunikácii akoby neexistovali bariéry. Ľudia vás oslovia na akomkoľvek mieste, spytujú sa, diskutujú a nemajú komplexy. V mojom pozorovaní je to veľmi uľavujúce. Ženy sú top. Pracovité, udržiavané, nápomocné a nie vychudnuté a vystresované. Veľkosť 36 je zriedkavá. Chorváti sú mnohí vysokého vzrastu. Najviac si to uvedomujem na starších ľuďoch.

Všetko sa tu vykonáva akoby pomalšie. Pocit zo života je najdôležitejší. Káva denne, najlepšie v kaviarni, je pravidlom. Kaviareň je pre Chorvátov svätyňou.

V zime sú všetky terasy otvorené, žiariče vydávajú teplo a ľudia spokojne pijú voňavú kávu. Aj v banke vedľa recepcie nájdete kaviareň. To snáď nie je nikde inde na svete.

Ďalšou témou sú deti. Nevšimla som si tu nikoho po deťoch ziapať. Vždy sa s nimi pekne komunikuje. Ak aj robia cirkus, tak sa nik nerozčuľuje. V bulvárnom časopise nájdete okrem politiky a módy aj to, že komu sa narodilo dieťa. Stres a emočné výbuchy sú na verejnosti zriedkavé, aj keď normálna diskusia môže cudzincovi pripomínať hádku. Chorváti sú trochu hlučnejší, a keďže všetci radi a často hovoria, čo majú na mysli, môže to znieť hlasnejšie. Hranica urážlivosti, ako aj osobná integrita sú vysoké. Slušnosť v komunikácii je nutnosťou…

Chorváta neodporúčam uraziť. Malí chlapci sú tu rozmaznanejší ako malé dievčatá. To si, žiaľ, odnesú až do dospelosti. Mnohé ženy sú v TOP pozíciách. Dôvod je jasný. K ich hrdosti patrí, že chcú byť dobre platené, ale keďže to nie vo všetkých prípadoch ekonomika dovolí, mnoho Chorvátov žije mimo republiky.

Ďalším fenoménom sú psy. Z mojich pozorovaní vyplýva, že psí stres, bitky, útoky sú neviditeľné. Je to až neuveriteľné. Psy sa väčšinou hrajú a ak nie, tak sa akceptujú. Pravdepodobne to vychádza z ľudí. Vysoká miera akceptácie a pokoj.

Internacional Women’s Club, kde som aktívnou členkou.

Venuješ sa rôznym činnostiam popri domácnosti. Rozmýšľala si nad tým, prečo ťa priťahujú stále nové výzvy a činnosti?

Výzvy nevyhľadávam, prichádzajú samy. Niekedy v samotnej činnosti, pri deťoch, ale aj v období korony. Keďže žijeme v Zagrebe, tak sme okrem tej celosvetovej epidémie zažili aj dvakrát v roku zemetrasenie, ktoré dosiahlo až 6,5 Richtera a triaslo nás ešte dva roky. Ale človek si zvykne na všetko. Dom, kde bývame, bol novostavbou a nenachádzal sa v epicentre zemetrasenia. Sú ale takí, ktorí sa ocitli v omnoho ťažších podmienkach.

V období korony sme sa naučili plávať medzi pravidlami a obmedzeniami jednotlivých krajín tak, aby sme neporušovali predpisy, ale mohli cestovať, keď to bolo nevyhnutné. A nutné to veru bolo kvôli práci a rodine. Učili sme sa za chodu, ako viac-menej vždy.

V každej krajine v rámci turizmu, kde som bola viac ako pár mesiacov, som sa naučila aj jej reč. Vyžaduje to otvorenosť v prvom rade a nebojovanie s okolnosťami. Myslím si, že ich treba prijať a v nich aj samého seba. Ak niečo momentálne nezvládam, nevadí, potrebujem len čas. Myslím si, že ak máme radi veci, u ktorých zotrvávame, stáva sa to naším osobným blahom a víťazstvom.

Udržuješ sa stále vo výbornej telesnej kondícii. Pohyb a dobrá strava sú zrejme súčasťou tvojho životného štýlu. Môžeme teda povedať, že ženy v domácnosti nie sú moletky v zásterke, ktoré nemajú na „údržbu tela“ čas?

Áno, aj. Ja som tak bola vedená z domu. S prichádzajúcou jarou moja rodina začala spásať všetko, čo rástlo. Začínalo to kilami reďkoviek a cibuliek, pokračovalo kilami hrášku a jahôd až do jablkovo hruškového finále. Lečo, karfiol, tekvica, Tieto potraviny sa u nás točili non – stop. Štvrtka chleba nám trom vydržala aj 3 dni. Kúsok chleba bol len prílohou k hlavnému jedlu- zelenine. Aj ja v tomto štýle varím a stravujem svoju rodinu. Moji rodičia do neskorého večera pracovali, a keďže mám viac času, tak sa vzdelávam aj v oblasti výživy a varenia, čo patrí k starostlivosti o moje zdravie a telo.

Mám rada šport, ktorý sa stal dočasne mojou zárobkovou činnosťou. Pred odchodom do Chorvátska som si urobila kurz trénera Pilatesu, ktorý som využila.  Tým som seba donútila k pravidelnému pohybu  a iných ľudí k nemu motivovala.  Dokonca mi to prinieslo aj nejaký zárobok. Šport je pre mňa liekom na všetky psychické problémy. Jednoducho povedané, dobrá chémia tela ma drží pri zdravom rozume.

Si výbornou kuchárkou. Varíš slovenské jedlá, alebo skúšaš aj niečo z receptov krajiny, v ktorej žiješ? Máš nejaký typ pre našich čitateľov?

Držím sa porekadla: Keď si v Ríme, buď Rimanom.

Varím mix kuchyňu:  Z chorvátskych jedál sú to hlavne ryby a morské plody, celoročne. Sú na tanieri u nás v rodine každý týždeň. Sardely marinujem a zaváram.

Je to vynikajúce predjedlo. Chobotnicu pečiem. Môj muž len krúti hlavou, že čo som to domov opäť priniesla. Niekedy sa to ešte plazí.

V lete jeme všetko, čo ponúka tržnica, alebo naša záhrada. Ako tip uvediem polievku na ázijsky spôsob. Inšpirovala ma pani, ktorá sa vrátila z Vietnamu.

Uvarím hovädzí alebo kurací vývar.  Najprv mäsko/ kosti 3-4 hodiny./  Pridám mrkvu, petržlen zeler. Varím 30 minút a scedím. Nadrobno nakrájam cesnak a na plátky zázvor. Ďalej natenko mrkvu, hríby, špenátové listy, hrášok, papriku – čo chladnička má. Uvarím sklenené rezance. Do scedeného vývaru dám na pár minút povariť surovú nakrájanú zeleninu, pridám cesnak a zázvor a dochutím niekoľkými lyžičkami sójovej omáčky, šťavou z limetky a trochou koriandru. Vložím kúsky mäsa, sklenené rezance a jedlo je hotové. Všetci to u nás doma milujú.

Ryba zakúpená a môžeme začať variť

Chorvátsko je známe krásami mora a je často navštevované turistami z Českej i slovenskej republiky. Ktoré miesta  pri mori považuješ za neodolateľné?

Zo začiatku sme delili miesta v Chorvátsku na krásne a prekrásne. Ale verím, že každý má svoje zamilované miesta a moje sú tieto:

Vis, najvzdialenejší ostrovček smerom do vnútra stredozemného mora, pre svoju kombináciu histórie a prírody.

Lopud, čarovný ostrov bez automobilov, jeden z Elafitského súostrovia, blízko Dubrovníka.

Murter je brána do Kornatov,

Šibenik Unesco chránené mestečko,

Krka sú malé Plitvice, ale s možnosťou sa kúpať v Skradine.

Zadar je centrum centier s čarovnými uličkami a pohľadom na protiľahlé ostrovy.

Mali Lošin a Veli Lošin, krásne promenády dostupné bicyklami, čarovné mestečká a borovicové lesy.

Istria (Porec, Rovinj, Pula, Opatia) je prekrásna, pre našinca, taká taliansko -rakúsko -uhorská oblasť. Je kultivovaná a gastronomická a niekoľko najznámejších vinárov sídli práve tu. Je známa aj kvôli hluzovkovým lesom. Kto má rád Viedeň, odporúčam navštíviť Opatiu. Istriu môžete navštevovať počas celého roku aj mestečká vo vnutrozemi( Motovun, Buzin,Hum, Grožjan).

A na záver klasika: Korčula, Hvar, Brač. Určite nepochybíte, ale doporučujem cestovať mimo sezóny.

S Patriciou Hornig sa zhovárala Zuzana Balašovová Donátová, autorka článkov z cyklu o neobyčajne obyčajných ľuďoch.

O krátke postrehy z hospicu sa delím s verejnosťou v knihe Za dverami liečebne, ktorú nájdete už aj v kníhkupectvách na Slovensku.

 

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová.

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/