fbpx
Martina Valachová: Maternica? Alebo nič netrvá večne
Domov / BLOG / Martina Valachová: Maternica? Alebo nič netrvá večne

Martina Valachová: Maternica? Alebo nič netrvá večne

Nie nebude to ezoterické čítanie. Ani náhodou. Bude o ženách po 40ke. Ako ste na tom? Máte svoju maternicu na mieste? Tam kde má  byť? Alebo už ste bez? Čudné otázky takto na úvod, však? Možno na ne nemáte chuť. Ak môžem poradiť, odložte si tento link a vráťte sa k článku, keď  vám najbližšie povedia, že treba “ju” dať von. Celé to začalo, ako inak, skutočným príbehom.

STREDA, NIEKTORÁ ZO STRIED V ROKU 2013

Sedím v čakárni. Musela som prísť, lebo cyklus už nie je cyklus. Je random. Kamoška mi hovorila: “Moja milá. Budeš mať 45. Asi prechod.” No teším sa. Tak sedím a čakám. Po chvíli sa dostanem na rad. Neviem ako vy, ale ja keď idem ku gynekológovi, tak v momente keď “vyleziem na kozu”, snažím sa situáciu odľahčovať dajakou vtipnou vetou. Tak leziem hore a vtipkujem.

“Počuj” (s gynekológom som si tykala – kamarát). “Mali sme na dedine kolotočára. A on hovoril, že nič netrvá večne. Ani láska k peknej slečne a potom to zakončoval svojim obligátnym…a preto našu húsenkovú dráhu o malú chvíľu zastavíme (smiech). Tak asi aj na mňa došlo. Som v prechode?”

Gynekológ dvíha hlavu. Je zamračený. Čo nechápe humoru? Nadvihujem hlavu, ako keď cvičíte brušáky v kombinácii s cvikom na posilnenie panvového dna.

“Tina. Je to vážne. Máš tam tumor. Je veľký. Odhadujem 9 centimetrov. Musíme ťa ihneď operovať.”

“Čo? Počuj nesranduj. Pozri sa ešte raz. Kľudne to vydržím.” Líham si späť a pozerám do stropu.

“Príď za mnou do nemocnice. Pozriem sa ešte raz na lepších prístrojoch, ale už hneď predbežne píšem termín operácie o týždeň. Pôjdeš na predoperačné vyšetrenia. Tu to máš.”

Čumím ako puk.

“…akože ma vykucháš? Či ako tomu rozumieť?”

“No odporúčam vyoperavať všetko. Veď nebudeš ani prvá a ani posledná. Deti už máš. Asi neplánuješ rodiť ako Madonna v päťdesiatke!” Pokúsil sa o vtip. “Nasadíme ti hormonálnu liečbu. Neboj sa. Všetko bude v poriadku.”

“Hormonálnu? Veď budem tučná ako tank. Z toho sa priberá.”

Ešte ma presviedčal, že nie. Že si môžem prikúpiť ďalšie doplnky stravy. Nevnímala som ho. Bolo mi do revu.

BOLO MI DO REVU A AJ SOM REVALA

Sedím v aute. Šoférujem a slzy za stratenou mladosťou sa rinú. Fajčím. Do toho celého zvoní telefón. Volá generálna.

“Martinka ako stojíme s tou objednávkou? “

“Neviem, ale ja som úplne v péčku. Revem tu a fajčím. Šoférujem. Telefonujem. Šéfka, je to na odobratie vodičáku a možno aj rodného listu.” Generálna je skúsená žena. Skríkne na mňa. “Martinka okamžite zastavte auto  a počúvajte ma. Toto sa takto nerobí. Vás potrebuje vidieť ešte ďalší lekár. Dvakrát meraj a raz strihaj. Chápete? A platí to aj pri maternici. Idem volať.”

Mala kontakty všade a termín som dostala na nedeľu.

NEDEĽA, NIEKTORÁ V ROKU 2013, HNEĎ V TOM TÝŽDNI PO “ŠKAREDEJ STREDE”

Vyliezam na kozu. Už nevtipkujem. Veď tohto vlastne ani nepoznám.

“Máte tam tumor. Je to nesporné. Laparoskopicky sa vybrať nedá. Ale netreba hneď uvažovať nad operáciou. Dám vám lieky a budeme vás pozorovať. Možno sa scvrkne a existuje nádej, že operácia potom prebehne laparoskopicky.”

ODDYCHOVÝ ČAS

“Aha, takže nezomriem do týždňa. Nie je to také akútne?”

“Nie nezomriete. Dobré to nie je. Ale ani život ohrozujúce. Budeme vás pozorovať.”

Volám môjmu gynekológovi. Skoro ma odstrelil. Bol nahnevaný.

“Ty mi nedôveruješ? Ty potrebuješ behať ešte po ďalších kolegoch? Si myslíš, že ti chcem zle?”

“Nie nemyslím. Len by som chcela operáciu laparoskopicky.”

“To sa nedá Tina. Preber sa. Ty vieš narábať s textom a si dobrá obchodníčka. Ja som gynekológ. Ale veď ako chceš. Operáciu teda ruším. Tak?”

“Áno presne tak!”

Zložil.

OKOLO JAZERA

Začala som chodiť na dlhé prechádzky. Trasa má skoro 9 kilometrov. Vyčistí sa vám hlava. Od chvíle, keď som dostala oddychový čas prešiel zhruba týždeň. Raz večer, keď som sa vrátila, sadla som za komp, vzala lekárske správy a do Google napísala číslo mojej diagnózy. Vyrolovalo sa na mňa množstvo odkazov. Niektoré boli z portálu, kde si ženy navzájom radia. Bože môj. To bude. Na jeden som klikla. Pani písala o lekárovi, ktorý jej vybral (laparoskopicky) 7 cm myóm. Íha. Veď všetci hovoria, že sa to nedá. Čítam ďalej. Iná pani, ale ten istý lekár a rovnaká diagnóza. Hm. Čudný lekár. Robí veci, ktoré sa nedajú urobiť?

RÁNO, NIEKTORÝ DEŇ V ROKU 2013 PO ŠKAREDEJ STREDE

Volám. Pani na druhej strane počúva. Na konci telefonátu s kľudom Angličana povie krátku vetu:

“Nestresujte sa a príďte. Takých ako vy sme tu už mali veľa.” Skrátim to. Operácia prebehla. Maternicu mám dodnes. A aj všetko ostatné naokolo, čo akože bolo treba vybrať. Tu však príbeh nekončí. Medzi tým bežali iné príbehy desiatok žien, ktoré som odporučila, alebo niektoré aj fyzicky priviezla za anjelom v bielom plášti.

NEDEĽA, ROK 2017, MAREC

Volá mi Jana a vysvetľuje.

“Našli mi myóm a vraj je treba operáciu. Chcú mi zobrať maternicu. Vlastne všetko. Tina, kde je ten tvoj lekár? Nemôže sa na mňa pozrieť prosím? Chcem, aby ma videl niekto, kto má dobrú reputáciu!”

“Jasné. Zavolám zajtra a vypýtam termín. A nebola som dávno ani ja. Objednám nás obe.”

ŠTVRTOK, HNEĎ NASLEDUJÚCI TÝŽDEŇ

Sedíme v Janinom aute a ideme na gynekologický výlet. Cesta je pomerne dlhá. V Bratislave to nie je. Rozprávame sa. Jana je stále na prášky. Len nedávno mala 40.

“Bože, veď život tak prebehol. Ešte som sa nestihla ani nadýchnuť. Chalani rastú, ale chápeš, keď mi dajú všetko von, vieš čo ma čaká? Hormóny. Kilá navyše. Kamošky, ktoré absolvovali tento typ operácie sa úplne zmenili. Sú smutné. Rozumieš ten rez. V istom zmysle koniec.”

“Chápem. Vydrž prosím. O hodinu tam budeme. Uvidíš. Skúsme rozmýšľať tak, že všetko je OK.”

Sedím v čakárni a vtipkujem so sestričkou. Jana je dnu už polhodinu. Čo tam toľko robí? Po polhodine vychádza von a zavelí: “No poďme moja. Vysvetlím ti vonku!”.

“Nič tam nemám.”

“Počkaj…akože nič?”

“To je infoška, čo? Bola som tam dlho, pretože nevedel myóm nájsť. Napokon musel zhodnotiť, že ja ho tam nemám. Rozumieš? Chceli ma asi – sprosto povedané – vykuchať len tak. Na kšeft? Zastavil sa mi rozum!” Poslednú vetu už od hnevu vykríkla.

Potrebujem si zapáliť a ak by sme neboli tak ďaleko od domu, aj víno by bodlo. Jana je dodnes v poriadku. Operovaná nebola. Lebo nebolo čo.
Roky išli a k lekárovi som poslala asi 20 žien. Niektoré som nepoznala. Dostali kontakt od mojich známych, ktorým som tu i tam rozpovedala príbeh s názvom maternica.

PONDELOK, NIEKEDY VO FEBRUÁRI 2019

Zvoní telefón.
“Čau Kati. Chceš prísť na kávu?”

Sestra je kaderníčka a v pondelky nerobí. Niekedy sa zastaví.

“Tinuš. Blbne mi cyklus. Ale tak, že ti to nejdem ani popisovať. Bola som u lekára a vraj musí ísť všetko von. Spomenula som si na tvojho záchrancu. Nedá sa ku nemu objednať? Ja chcem, aby ma videl. Vraj mám ten myóm na dajakom čudnom mieste a aj keď má len 3cm, tak sa vraj nedá odstrániť laparoskopicky.”

Sedíme v aute. Je streda. Marec 2019. Prichádzame a čakáme. Katka vychádza po pol hodine z ordinácie. Usmieva sa.

“Predstav si, akože mám tam myóm. Má do troch centimetrov. ALE. Vôbec nie je na čudnom mieste. Zatiaľ ho rozhodne nie je potrebné operovať. Lekár povedal, že budeme situáciu pozorovať, pretože je možné, že sa scvrkne. Ak nie, tak navrhuje operáciu laparoskopicky. To je sila. Ako je to možné Tina? Veď dvaja mi povedali, že iná cesta ako dať všetko von neexistuje! A čím rýchlejšie. Hnali ma. Vystrašili na smrť. Dva dni som preplakala!”

PRÍBEHY AKO CEZ KOPIRÁK

Poznám ženy po 40ke, ktoré už sú po. Behajú po svete relatívne zdravé. Sú bez maternice a berú hormóny. Je ich dosť veľa. Nevedno či neexistovalo iné riešenie. Už to nezistíme. Osobne však poznám ženy, ktorým mala byť maternica vyoperovaná, ale nebola, pretože sa našlo iné riešenie. Mimo Bratislavu a u rovnakého lekára, ktorý pomohol aj mne.
Zo začiatku som bola nahnevaná. Rozhorčená. Nechcelo sa mi veriť a hľadala som odpovede. Potom som sa dozvedela, že je vraj jednoduchšie a finančne zaujímavejšie vyoperovať nielen maternicu, ale i všetko naokolo. Pohyb peňazí je zázračný?

OTVÁRAM TÉMU

Tému veľmi citlivú a intímnu. Myslím si, že je potrebné ju otvoriť. Možno existujú štatistiky vyoperovaných materníc v Európe a u nás. Musí to byť zaznamenané. Musí sa to dať porovnať. Veľmi (a nielen mňa) zaujíma, či trpím  stihomamom alebo je pravda krutá. Ukrutnejšia ako by sme si dovolili pripustiť. Zapojte sa prosím do debaty. Nemusíte verejne. Možno nás diskusia povedie ďalej. Možno sa niečo vysvetli, zmení. Lebo aj tu hádam platí, tak ako všade, múdrosť nášho kolotočára: “Nič netrvá večne…”

Martina Valachová

Foto: Anton Zorád

P.S: Končíte školu a píšete rigorózku? Pracujete na výskume? Pustite sa do porovnávania množstva operácií materníc na Slovensku a v Európe. Ak je takýto výskum dostupný, radi by sme o ňom vedeli.