Martin Miler: Silikónová „vytieračka“ na cesto

Tak to zvykne bývať, že pokrok zväčša zlepšuje náš život. No každá minca má aspoň dve strany (ak opomenieme tú, ktorá tvorí obvod každej mince). Ako dieťa som sa veľmi rád zúčastňoval pečenia koláčov, lebo každý koláč bol z cesta a väčšina ciest sa zarábala v miske alebo inej nádobe, z ktorej bolo potrebné dostať cesto von. Z časti sa dalo cesto vyliať a z časti sa vytrelo vareškou.

To boli zlaté časy pre vylizovačov ostatkov cesta. Vždy ho ostalo pomerne dosť na to, aby som si na ňom pochutil. Aj keď je pravda, že som vôbec nerozumel tomu, prečo je nutné takú dobrotu, akou bolo, napríklad, šťavnaté piškótové cesto, pokaziť tým, že sa nalialo do bábovkovej formy a dalo sa usušiť do vopred predhriatej rúry. Navyše, aby to vraj nebolo suché, tak sa doň pridávali sušené hrozienka, ktoré mali následne svojou mazľavou konzistenciou, podľa všeobecne rozšírenej propagandy, vylepšiť chuť bábovky alebo iného koláča. Možno keby sa cesto nezničilo sušením, nemuselo by sa nič pridávať a sušené hrozienka by sa mohli zjesť na sucho, tak ako boli stvorené. Osobne som presvedčený, že hrozienka sa do koláčov začali pridávať po tom, čo sa omylom niekomu pri pečení vysypali do cesta a dotyčný zistil, že po tejto úprave signifikantne klesla spotreba daného koláča u konzumentov, čo znamenalo výraznú finančnú úsporu pre celú rodinu.

Vráťme sa však späť k miske s cestom. Keď už nebolo možné mamu presvedčiť, aby cesto nekazila sušením, tak ešte vždy sa dalo aspoň čosi, vylízať z misy. Nastali však ťažšie časy, keď mama objavila v obchode s domácimi potrebami plastovú stierku. Bola plochá, široká, ale na šťastie tvrdá ako štolverka. No aj tak nás okradla o časť zaslúženého podielu z cesta, ktoré by mala, aspoň deťom, garantovať nejaká medzinárodná listina. Hotová katastrofa však nastala v okamihu keď naše socialistické inžinierstvo dospelo k silikónovým materiálom. Na trhu sa objavila silikónová stierka na cesto, ktorej sme so sestrou nepovedali inak než vytieračka. Táto nepriateľka maškrtníkov bola schopná vytrieť misku od cesta dosucha. To už v homeopatikách je viac liečiva, ako je cesta v takto zločinne vytretej miske. Jediné čo ostalo bola štipka štipky na samotnej vytieračke.

Smutné dôsledky takéhoto „pokroku“ ostávajú skryté za dverami našich domácností. Vylizovači a vylizovačky cesta sa nestretávajú, aby protestovali proti barbarskému používaniu zákerných silikónových vytieračiek. Neorganizujú revolúcie, len smutne spomínajú na staré zlaté časy drevených varešiek a množstva cesta na vylizovanie.

Martin Miler