Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Jedno z čísel časopisu Elektrón, ktorý sme v tom čase pravideľne odoberali, prinieslo článok o novom mikropočítači z dielne domácej Tesly Piešťany s názvom PMD 85 (Piešťanský Mikropočítač Displejový). Počítaču bola venovaná aj stredná dvojstrana, na ktorej bol zobrazený v takmer životnej veľkosti. Hoci som nikdy neveril na lásku na prvý pohľad, toto bolo iné. Toto bola nedosiahnuteľná láska na prvý pohľad, o ktorej sa dalo len snívať.
Bol som však pevne rozhodnutý, že jedného dňa budem tento superpočítač vlastniť. Predsavzatie to bolo šľachetné, aj keď nezrealizovateľné. Neexistoval žiadny obchod, v ktorom by sa tento počítač dal kúpiť. Nikto dokonca ani nevedel jeho cenu, teda aspoň medzi nami chalanmi, ale chýry, ktoré sa niesli hovorili o desaťtisícoch korún. Či to bola pravda, dodnes neviem, ale ak áno, tak to bola astronomická cena. Za to si človek mohol kúpiť aj auto.
Počítačový klub
Napriek mojej pevnej viere a signálom vysielaným do vesmíru alebo kamkoľvek inam sa mi tento sen nesplnil. Nebol však všetkým dňom koniec. Onedlho som zistil, že v neďalekom paneláku sa v pivničných priestoroch bude otvárať počítačový klub pod hlavičkou Zväzarmu. Klub bol vybavený najmenej ôsmimi PéeMDéčkami. Ale, že rýchlejšie ako hneď, som bol do toho klubu prihlásený. Hodiny v klube boli oficiálne venované programovaniu v programovacom jazyku Karel a neskôr BASIC a treba povedať, že reálne sme sa to aj učili.
Úplne najviac nás priťahovala hra Manic Miner
Bola ako niečo, čo prišlo snáď z budúcnosti. Dostať sa, ale k jej hraniu bolo ako kombinácia tréningu zvládania hnevu, Zenovej meditácie a asertivity dohromady. Nie len preto, že nás na hru čakalo všetkých desať, ktorí sme boli v krúžku, ale aj vďaka sofistikovanému, zdĺhavému nahrávaniu hry z kazetového prehrávača v kombinácii s chladením počítača a jeho zdroja. Bola to veľká alchýmia správne nastaviť hlasitosť nahrávky a súčasne udržiavať optimálnu teplotu. Lebo tento prístroj sa niekedy správal viac ako účinný ohrievač, než funkčný počítač.
V zimných mesiacoch bola situácia jednoduchšia.
Počítač spolu so zdrojom, sme vyložili von, aby bol dostatočne predchladený. To zabezpečilo aspoň miernu nádej, že to s nahrávaním a následným hraním sa pravdepodobne vyjde. Potrebujem však povedať, že či už to vyšlo alebo nie, tak partia chalanov v klube bola skvelá a zábavu sme si užili aj bez Maniackeho Baníka. Navyše s niektorými z nich som v kontakte dodnes. Teda nakoniec mi vôbec neprekážalo, že sen o vlastnom PMD 85 sa mi nesplnil, lebo mohol prísť nový.
Sinclair ZX Spectrum!
Jeho prvým majiteľom, v mojom blízkom okolí, bol môj najlepší kamarát Fezo. Keď ma prvýkrát zavolal k nim domov pozrieť si ten zázrak, tak som nechápal čoho bol tento klasický “gumák” schopný. Prvý moment bol veľmi silný, lebo dodnes mám v hlave vypálený obraz ich obývačky a vôňu ich bytu, keď som tam prišiel. Fascinácia PMD 85 sa rozpustila ako ľadovce v Grónsku. PMD 85 so svojimi dvoma kilogramami pôsobil pri tejto pol kilovej vecičke, ako nemotorný dinosaurus. Navyše programy na Sinclairi boli vo farbe, kým PMD 85 mal len čiernu a bielu. Na Sinclairi boli úplne všetky farby. Teda reálne ich bolo iba šestnásť, ale vtedy to vyzeralo ako všetky farby sveta. Navyše som zistil, že Manic Miner bola, úplne trápna hra oproti desiatkam či stovkám tých, ktoré sa dali hrať tu. Údajne existuje spolu viac než dvadsaťtisíc rôznych programov na tento maličký gumáčik.
“Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!”
Bolo rozhodnuté, novým snom sa stal Sinclair. A tento sen sa mi nakoniec splnil. Po úspešných prijímačkách na elektrotechnickú priemyslovku, som od rodičov dostal ZX Spectrum+. To bola dospelejšia verzia gumáka s takmer štandardnou klávesnicou a serióznejšími rozmermi. Užil som si s ním neuveriteľne veľa radosti a myslím, že to už žiadny počítač ani mobil neprekoná. Hral som na ňom hry, programoval, skladal hudbu. Dnes si už ani nedokážem predstaviť ako sa to všetko dalo pri štyridsiatich ôsmich kilobajtoch pamäte a procesore s frekvenciou tri a pol megahertza. Len pre porovnanie napriek tomu, že môj dnešný mobilný telefón má šesťdesiat päť tisíc krát väčšiu pamäť a šesťsto krát rýchlejší procesor, tak tá radosť s ním je maximálne polovičná, aj to preháňam lebo som optimista.
