Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Rozmýšľam, že kde je pes zakopaný. Sme rozdelení na skupiny.
Niektorí korone neveria a berú ju ako konšpiráciu. Niektorí sa na ňu upli a agitujú o dušu spasenú. Vedú spory na sociálnych sieťach. Keď si odmyslíme tých, ktorí veria na čipovanie (je ich dosť), tak ostáva otázka. Prečo ľudia hľadajú cestu, ako prípadne obísť pravidlá? Čo nevydržia doma? Veď ide o ich životy!
Ľudia by doma aj sedeli, keby mali za čo…
Sme rozdelení do skupín. Niektorí majú ešte finančné rezervy (tých je podľa štatistík málo – niečo do 20% obyvateľstva). Niektorí pracujú v segmentoch, ktorým sa darí vaiac ako pred koronou. Tí sú v pohode a ich jediné obmedzenie je, že prakticky nemajú kde míňať zarobené peniaze. Potom je skupina zamestnancov, ktorí sú pomerne dobre zabezpečení štátnou pomocou. Kým ich firmy neskrachujú, majú garanciu xy% zo mzdy, aj keď budú sedieť doma na homeoffice. Táto skupina ľudí iba ťažko chápe podnikateľov, ktorí majú štátnu pomoc veľmi nízku. Nepokrýva ani to najnutnejšie. Ide o podnikateľov, ktorí si často zobrali úvery a potrebujú ich splácať.
Čas odkladov končí a navyše v aktuálnej situácii majú mnohí z nich povolené mať otvorené prevádzky, ale ľudia do nich kvôli zákazu vychádzania nemôžu ísť. PAT.
A to je problém. Nárok na odškodnenie je malý a náklady na prevádzky sú vysoké. Navyše, ak ide o prevádzky, ktoré sú v nákupných centrách, je tu ďalší problém. Ak ich podnikatelia zavrú, tak v mnohých prípadoch musia platiť sankčné poplatky majiteľom obchodných centier. No a to je likvidačné.
Kde sú peniaze z EÚ?
Mnohí sa pýtame, že kde sú peniaze na pokrytie strát kvôli korone, ktoré sľúbila EÚ. V prvom kole pomoci sa dostalo peňazí nie všetkým a veľmi rôzne. Bolo treba vyplniť veľa formulárov a veľká časť peňazí potom tiekla späť do štátu vo forme odvodov. Živnostníkom, ale ani majiteľom menších firiem nezostalo takmer nič. Pomohli odložené hypotéky, to ale teraz končí. Aj preto všade panuje nervozita a blbá nálada. Nikto z nás netuší, ako sa bude situácia vyvíjať. Avšak tí, ktorí nie sú finančne krytí zo zákona (tak ako zamestnanci a štátni úradníci), nevedia ako ďalej.
Ísť vykladať tovar?
Poznám umelcov, ktorí už vykladajú tovar v reťazcoch. Alebo rozvážajú pizzu. Ale! Práce ubúda, firmy šetria, kde sa dá a miest (ani tých horšie platených) nie je nazvyš. Hlavne, ak budú tovar vykladať operní speváci a herci, čo budú robiť ľudia, ktorí túto prácu robili doteraz? Skrátka. Chýbajú plošné riešenia. Také, ktoré by naozaj pokrývali najnutnejšie potreby ľudí. A to je zle. Krajiny v EÚ riešili túto problematiku každá po svojom. Napríklad také Španielsko…
Ako to je vo Valencii?
Rozprávala som sa so Slovenkou, ktorá žije vo Valencii. Hovorila mi, že nerozumie, prečo sú Slováci zrazu tak namierení proti nariadeniam. Vo Valencii všetci dodržiavali R-O-R aj počas leta. A aktuálne majú všetko otvorené (hovorila som s ňou pred 5 dňami). Samozrejme za dodržiavania pravidiel o obsadenosti reštaurácií. Asi po 15 minútach rozhovoru pochopila. U nich totiž každý živnostník dostal 800€ a mal odpustené platiť sociálne a zdravotné odvody počas obdobia, kedy mu nebolo dovolené podnikať. To je úplne iná situácia.
Živnostník na Slovensku dostal po vyplnení formulárov 540€ a z toho približne 240€ putovalo na odvody. Myslím si, že ak by sa našlo plošné riešenie a ľudia by vedeli, že sa môžu existenčne spoľahnúť na štát, tak aj ochota ostať doma a dodržiavať pravidlá, by bola iná. A okrem toho, samozrejme, ak by sa našiel niekto, kto by to vedel národu aj rozumne komunikovať.
Veľmi sa bojím aj toho, že v rodinách rastie násilie. Médiá o tom píšu denne. Vzniká čoraz viac napätia. Ľudia prepadajú aj depresii. To všetko – vrátane stresu – znižuje imunitu a obrany schopnosť. Tohoto sa bojím asi najviac. Imunita je totiž jedinné, čo vie reálne pomôcť v boji s vírusmi.
Niekoľkokrát som písala moje zamyslenia na tému korony. Veľmi ma hnevali nariadenia, ktoré nedávali zmysel a to trvá doteraz. Niekde sa išlo príliš prísne a inde benevolentne. Napríklad v lete silné odhováranie od vycestovania do Chorvátska a tiché mlčanie nad preplnenými slovenskými aquaparkami. Alebo porušovanie pravidiel najvyššími ústavnými predstaviteľmi.
Aj teraz si myslím o mnohých nariadeniach svoje. Napríklad nerozumiem nariadeniam pri pobyte v prírode. Aký rozdiel je pohybovať sa v intraviláne a aký v extraviláne? Prečo môžem ísť so psom len do 100 metrov od domu? Dôležité by malo byť či sa ľudia hromadia na určitom mieste. Nie to, či sú na Slnečných jazerách v Senci alebo na poli o 100 metrov ďalej, ktoré už je v extraviláne. Rozdiel tu je značný iba v tom, že posledné dni pršalo a na poli je blato! Akoby nestačilo, že sme v blate až po uši!
Prečo mám mať rúško aj v exteriéri, keď okolo seba nemám na 5 metrov žiadnych ľudí. Alebo prečo mám ísť iba do najbližších potravín. Keď sa tam prepravím autom, tak je to hádam jedno, kde nakúpim… Aj toto sú veci, ktoré ľudí hnevajú. A potom sa stavajú k nariadeniam odmietavo. Chýba komunikácia. Chýba toho veľa.
Tak nám teda Pán Boh pomáhaj.
Zatiaľ ma tešia výsledky testovania na Orave. Je to najrizikovejšia oblasť a počet pozitívnych bol nižší ako 4%. Nechcem to prirovnávať počtom k bežnej chrípke, ale rozhodne je to lepšie, ako sme všetci čakali.
P.S: Ak máte príbeh, ako sa vám darí bojovať (ľudsky alebo ekonomicky) napíšte nám. Možno váš príbeh pomôže aj ostatným. Alebo ostatní pomôžu vám. Pekné dni…
