fbpx

Za pápežom áno. Do školy v prírode nie? Nezatvárajme deti doma, sú najmenej rizikovou skupinou!

Deti sú najmenej riziková skupinaBudú za nepripravenosť pykať deti? Deti sú najmenej riziková skupina!

Za pápežom áno. Do školy v prírode nie? Dokedy budú deti pykať za rozhodnutia politikov? Vieme, že deti sú najmenej riziková skupina. Budeme ich mať opäť za rukojemníkov? Ako sa to podpíše pod ich psychiku? Aj to som sa pýtala Andrei Hajdúchovej, signatárky petície proti diskriminácii detí.

Andrea, ako na tom bolo Slovensko počas pandémie, čo sa týka výpadkov detí zo školy?

Žalostne. Deti a mladých ľudí sme zatvorili do ich izieb a prestali existovať pre politikov, ale aj pre predstaviteľov verejného zdravotníctva a odborníkov, ktorí nastavovali pravidlá. Úlohou odborníkov na verejné zdravie pritom nemá byť len úzky pohľad na čísla pozitívne testovaných. Verejné zdravie si musí všímať aj zdravotné dôsledky svojich rozhodnutí na rôzne skupiny obyvateľov.

Tak sme to aspoň mohli vidieť v európskych krajinách, kde školy nezatvárali, resp. ak zatvorili, tak naozaj až v najkritickejšej situácii rádovo na pár týždňov. Riadili sa expertnými organizáciami, ako WHO či ECDC, ktoré hovorili, že zatvorenie škôl má na deti horšie dopady ako ochorenie Covid-19 a odborníci na verejné zdravie namiesto zákazov hľadali riešenia, ako nastaviť pravidlá v školách, aby mohli fungovať čo najbezpečnejšie.

Čo urobili?

V princípe základne veci – znížili počet detí v kolektívoch, aby mohli byť dodržané rozostupy, pripravili manuály pre vetranie a potrebné zariadenia (merače CO₂, príp. čističky vzduchu a pod.), podporili navýšenie pomocného personálu, ktorý má dohliadať na hygienu, ale aj personálu odborného – ako asistentov učiteľa, aby školy udržali v chode, aj keď učitelia pôjdu do karantény, a psychológov.

A  na školy, ako na skutočnú prioritu, sa sústredili aj ďalšie odborné kapacity – napr. Španielsko školy nezatvorilo, zriadilo vedeckú platformu Deti a covid a skúmali šírenie v školách a dnes môžu povedať, že reprodukčné číslo bolo priemerne 0,4 – teda infekcia sa v školách nekontrolovane nešíri.

U nás politici spolu s konzíliom odborníkov necitlivo odkazovali deťom, že ak sa vrátia do škôl, bude tu armagedon, ktorý nastal u nás aj so zatvorenými školami (na konci 2. vlny sme boli 11. krajinou na svete v počte obetí na počet obyvateľov). Napriek vyhláseniam o dôležitosti škôl, sme ich boli schopní začať otvárať až v polovici apríla a mnohé deti sa nedostali do škôl skôr ako v polovici mája. A viete, kam sme my cielili odborné kapacity?

Biomedicínske centrum SAV spolu s ÚVZ SR a konzíliom odborníkov robili v apríli, keď sa začalo uvoľňovanie, výskum Ako vrátiť tisíce fanúšikov na futbalové štadióny – vtedy sme mali ešte doma deti na 2. st. ZŠ v 22 okresoch a takmer všetkých stredoškolákov. A po štadiónoch riešili so ŽSR, ako vrátiť v čase covidu dôveru v cestovanie vlakom.

Deti sú najmenej riziková skupina

Prečo na Slovensku trpíme kvôli zlým rozhodnutiam politikov a sme viac-menej ticho?

Dôvodov je určite viac. Časť ľudí nemohla pracovať, či dokonca prišli o prácu a mali čo robiť, aby dokázali zvládnuť situáciu. Časť ľudí mala objektívne dôvody – napr. sa obávali o starých rodičov či blízkych v spoločnej domácnosti. Na druhej strane sa našli aj takí, ktorým situácia vyhovovala, lebo nemuseli chodiť do práce a poberali OČR. Takisto boli takí, ktorí opatrenia viac-menej ignorovali, a teda nepociťovali veľkú zmenu. A samozrejme, mnohí vnímali celú situáciu s veľkým strachom, ktorý na nich dopadal aj z médií.

No videli sme, že politici sa postupne pri téme škôl dostali pod tlak – avšak výsledkom boli najmä vyhlásenia a tlačové besedy, bohužiaľ, prevažne bez reálnych činov. Nečudo, že mnohí cítia frustráciu a rezignáciu a dôvera vo vládu a inštitúcie sa prepadá.

Témou sa pri otvorení škôl stala karanténa – ako to vyzerá s karanténou detí v iných krajinách?

Deti sú najmenej riziková skupina! Dĺžka karantény 14 dní nemá obdobu a je smutné, že to vôbec niekomu napadlo, vzhľadom na to, ako sme sa k deťom a mladým ľuďom zachovali predošlé dva školské roky, kedy strávili v izolácii 10 mesiacov a chránili spoločnosť na úkor vlastného duševného či fyzického zdravia a vzdelávania.

V Európe vidíme snahu minimalizovať čas, ktorý strávia deti mimo školy – napr. vo Veľkej Británii ide do karantény len pozitívne dieťa. A to nehovorím, že tam v školách nenosia deti rúška a pri očkovaní nepostupujú plošne, ale starostlivo zvažujú benefity a riziká pre každé jedno dieťa. Tu by sa našim odborníkom asi už zarosilo čelo.

Nórsko robí neinvazívne testy deťom hneď v 1. deň a pokračujú vo výučbe a na tretí deň je pretestovanie a, rovnako ako mnohé ďalšie krajiny, neodporúča rúška do 12 resp. 13 rokov. Prístup Švédska k deťom je tak ohľaduplný a empatický, že to si u nás ani nevieme predstaviť, hoci by som bola veľmi rada, keby sa to jedného dňa stalo realitou.

Švédsko rieši každý prípad individuálne, tak, aby sa covid záležitosti a obmedzenia detí dotýkali čo najmenej – ani len netestujú deti v škole plošne pri výskyte prípadu, do rozhodovania, koho testovať a či vôbec, vstupuje fakt, že testovanie môže u detí vyvolávať stres a strach.

Ako sú na tom deti po psychickej stránke?

Dopady na duševné zdravie dlhodobo komunikujú odborníci, krízové linky záchrany hlásili počas druhej vlny enormný nárast hovorov, napr. ipečko.sk len od januára do júna tohto roka udáva skoro 37-tisíc kontaktov – to je viac ako 200 denne vrátane víkendu! Narástli pokusy o samovraždu, sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy či závislosti. Keď sa v júli po návšteve prezidentky v Národnom ústave detských chorôb pýtali médiá ministra zdravotníctva, ako chce situáciu riešiť, povedal, že pridajú nejaké lôžka. Ale to nestačí.

Odstráňme príčinu, nezatvárajme deti doma, sú najmenej rizikovou skupinou z pohľadu covidu. Britskí vedci z University College London a University of York, Bristol a Liverpool sa spätne pozreli na prípady všetkých pozitívnych detí v Británii od marca 2020 do februára 2021: zo 469 982 prišlo do nemocnice 1,23 %, na JISKu muselo 0,053 % a zomrelo 0,005 %. Vedci priamo upozorňujú, že tieto údaje by mali vstupovať do rozhodovania o obmedzujúcich opatreniach vo vzťahu k deťom a pri rozhodovaní o očkovaní detí. (https://www.researchsquare.com/article/rs-689684/v1 )

Čo je váš hlavný apel?

Iniciatíva Dajme deťom hlas vznikla minulý október, hneď po tom, ako sa u nás zatvorili školy, sprostredkovali sme médiám rozhovory s psychológmi, ktorí upozorňovali na dopady na duševné zdravie, prinášali sme príklady krajín, ktoré školy nezatvorili, obrátili sme sa na verejnú ochrankyňu práv či na generálneho prokurátora. A v našej snahe pokračujeme i teraz pred začiatkom nového školského roka.

Spolu s 25 organizáciami, zastupujúcimi študentov, učiteľov, rodičov, trénerov, psychológov v otvorenej výzve žiadame, aby školy boli naozaj prioritou. Aby sa karanténa skrátila na minimum a aby sme nielen nezatvárali školy, ale neobmedzovali deti ani pri kontrolovaných voľnočasových aktivitách. Aj tie sú kľúčové pre ich duševné zdravie, častokrát dokonca viac ako škola. Prečo má prístup k týmto aktivitám mladých závisieť na zaočkovanosti seniorov? Ako to deti dokážu ovplyvniť? Opäť ich používame ako rukojemníkov?

Deti sú najmenej riziková skupina! Prečo majú deti podliehajú režimu OTP pri prístupe do ZUŠ, CVČ, športových klubov? Do tohto režimu nevstupuje skutočnosť, že deti sú nízkorizikovou skupinou. Nezapĺňajú nemocnice, mnoho detí covid prekonalo buď bez príznakov, alebo ich rodičia nedali testovať. Deti nemôžeme obmedzovať na základe rozhodnutia ich rodičov o očkovaní. Tí zvažujú benefity a riziká pre každé dieťa a ako zákonní zástupcovia nesú zodpovednosť za toto rozhodnutie.

Neuvažovali ste osloviť prezidentku?

Prezidentku sme oslovili už v druhej vlne, v januári sme vo výzve Dajme prednosť školám spolu vyše 30 organizácií žiadali pre školy výnimku z covid automatu a ich otvorenie. Prezidentka reagovala, že výzvu plne podporuje. Vláda po x-tý raz zopakovala, že školy sú predsa priorita. A potom zasa dostali výnimku z covid automatu fitká, kostoly, otvorili sme nákupné centrá, terasy reštaurácií a školy dostali výnimku až 17. mája, kedy sme konečne vrátili do lavíc všetky deti.

Andrea Hajdúchová bola aj hosťom v relácii TA3

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by vás zaujímať