DANA LJUBIMOVOVÁ: BOLA SI UŽ NA KORIDE?

DANA LJUBIMOVOVÁ: BOLA SI UŽ NA KORIDE?

Toto sa ma raz spýtala moja teta. Bežná štatistická Slovenka. To je prvá vec, čo by chcela vidieť, keby šla do Španielska. Proste, že býky a veľa ľudí. Lebo kde je plno, tam to stojí za to.

„Na to, aby býčie zápasy boli v krajine obľúbené, sú potrebné dve veci. Po prvé býky musia byť vyšľachtené práve tam a po druhé – národ sa musí zaujímať o smrť,“ píše Hemingway. To netušil o mojej tete a taktne nespomenul závan stredoveku. Mix krvi, potu, prachu, hluku a davového šialenstva. Hm. Čo ale tie zástupy dám v kostýmoch zavesených do galánov v oblekoch po nedeľnej omši, obede a poháriku červeného? Presne také páry zasadnú na najdrahšie miesta v aréne, ovievajú sa vejármi a čakajú na utýranie síce šesťstokilového, ale predsa bylinožravca. Muž hovorí, že by im tam vpustil vyhladnutých paviánov. Videl dokument, čo všetko stihnú nastvárať počas pár sekúnd trvajúceho preskákania jedného hektára. Vraj v takej aréne by stačil jeden a každému by sa ušlo. Vrátane dám s načesanými frizúrami. A tak sme sa raz vybrali na light verziu.

A IŠLO SA!

Buď požehnaný, „svätý gúgl“ poviete si, keď pátrate po niečom, čo možno už všetci vedia. Omrknete Krétu, Mykény, Stredomorie, začítate sa do info o pohanských rituáloch, všadeprítomnej smrti aj víťazstva nad ňou, symbolike svetla a tmy, bôžikoch aj krutých božstvách. Takto vyzbrojená som vtedy zavítala k pokladni a seňorita mi položila otázku, kde chcem miesta. Nezaskočila ma. Jasné, že v tieni, mi nešibe. Býčie zápasy sa o piatej nekonajú náhodou. Teplota kulminuje, slnko rozdelí arénu na polovicu, na jednej totálny výpek. Solárnej filozofii podlieha celý dizajn. Jasné, že najdrahšie sú miesta v tieni s výhľadom na osvetlenú časť. Ak by človek predpokladal, že lavice na úpeku budú zívať prázdnotou, figu. Napráskané na kompletku. Sedíte telo na telo, tabakový zákon síce bol už v platnosti, ale však viete. Fajčilo sa aj v tej horúčave, aj vedľa vás, aj z druhej strany, špaky padali na zem jeden za druhým ako za oných čias a ledabolo zašliapnuté si veselo dymili ďalej, ale nevadilo. Proste súčasť folklóru. Ale to už účinkovala sila davu. Psychika sa prispôsobí. Ak sa aj vyhrievate vo vidine vlastnej individuality, občas viníte väčšinu z toho, že do nej so svojimi postojmi nezapadáte, sú situácie, keď s desať tisícovým publikom povstanete jak na omši a odušu tlieskate, keď do arény vbehne… býk.

DANA LJUBIMOVOVÁ: BOLA SI UŽ NA KORIDE?

SALTÁ, SKOKY, PREMETY

Nie, nebol to pre koridu vyšľachtený toro bravo. Vklusal jeho asi tak tristo kilový bratranec. Ale vážne. Keď býky, tak so skokanmi. Bez zbraní, nadháňačov, dorážačov, krvi, proste vecí smerujúcich k pomalej poprave. Namiesto toho osmička chlapcov v bielom, s logami sponzorov na tričku. Finalisti. A roztočili to. Krúžili, uhýnali, pobehovali, býk za nimi, „tancovali“ a preskakovali ho také dve hodiny. Na záver každého kola zlatý klinec. Spoločne pred býkom pokľakli a zotrvali. Vzdali mu hold. Po mužsky. Vstupy osviežovali jazdci na koňoch. Prišli aj sólo akrobati. Saltá a premety ponad zvera, proste choreografia tam je, a celé sa to učí na makete. Potom je už každý býk nepredvídateľný. O to pôsobivejšie. Dojmy? Býčie zápasy sú pomalé, väčšinou  nuda. Človek a býk, aréna obrovská, sezóny vypredané, priame prenosy na lokálnych telkách aj na verejnoprávnej celoštátnej, aktivisti (o tom ako sa vedia pre tento účel nastylovať, je na ďalší článok) s pokrikom „vrahovia“ a fanúšikovia s vreskom, nech odpália, všetko zapadá do mega PR. Taká je korida. Strašne kontroverzná, odsúdeniahodná, fascinujúca, spiatočnícka, aká len nechcete. Lebo provokuje príbehom o živote a smrti. O tom ako neuveriteľne majú k sebe blízko. Tak blízko, že sa občas objímu, roztancujú divoké paso doble a všetkým naokolo naskakujú zimomriavky.

DANA LJUBIMOVOVÁ

Pripravujeme projekt STÁŽISTA po štyridsiatke

Mohlo by vás zaujímať