Pôst nie je diéta

Pôst nie je diéta, či zaškrtnutý zoznam vykonaných činností, hoci aj tie môžu pomôcť.

V tomto čase každoročne spomalím. Niekedy viac a inokedy menej. Snažím sa dopriať si ten „časový luxus” byť častejšie sama so sebou, so svojimi myšlienkami, poohliadnutím sa a akýmsi zrevidovaním mojej cesty.

Prečo to robím a prečo v tomto čase? Každý máme svoje malé či veľké rituály, miesta a činnosti, ktoré nám pomáhajú sa v tejto povedzme si úprimne rýchlej dobe zastaviť alebo aspoň spomaliť. Pre mňa je tým obdobím práve prebiehajúce obdobie pôstu. Ten začína popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme veriaci, v určitom období sa prepracujeme k poznaniu, kedy chceme pochopiť, či to, čo práve žijeme je naozaj všetko, čo sme od života chceli.

Čo sme urobili a aj či sme urobili maximum preto, kde sa momentálne nachádzame. Myslím, že toto všetko trošku súvisí už s vekom. Bez rôznych životných skúseností, či už z osobných víťazstiev alebo prehier a zamyslení sa nad obojím by nám to asi nemalo unikať. A možno sa mýlim a otázku zmysluplnosti riešia mladí ľudia rovnako naliehavo. Rozdiel medzi nimi a nami 40plus je asi naviac v zodpovednosti už nielen za seba, ale aj svojich blízkych.

V tempe života a kolobehu každodenných povinností, pracovných úloh, chorôb, maturity detí, návštev lekárov s rodičmi, ako morálna podpora a mnoho iných rôznych radostných. ale často aj bolestných chvíľ sme niekedy radi, že vôbec žijeme. Tak kedy spomaliť? Ako sa to dá? Ako uniknúť valiacim sa úlohám, splneniu deadlinov, starostlivosti o blízkych, zachovania akého-takého spoločenského života, samozrejme neopomínajúc vklad do života manželského a rodinného?

Možností sa naskytá viac.

Miest na stíšenie takisto. A tiež výhovoriek. Avšak ako väčšina významných vecí, všetko začína v našej hlave. Často to je otázka vnútorného rozhodnutia, či výzva na splnenie úlohy, priateľské povzbudenie, ktoré môžu byť prvými krokmi a následne spustia lavínu a nám sa môžu podariť nové a prekvapivé veci. Toto obdobie jari a súčasne pandémie koronavírusu nám túto príležitosť dáva. Dobrovoľne, či nedobrovoľne.

Izolovanosť od okolia, zúžená len na nevyhnuté pracovné úlohy a zabezpečenie obživy nám ponúkla pozrieť sa do vnútra nás, našich rodín, našich životov. Zrazu môžeme náš doterajší život vymeniť za nový model, kde skúšame ako fungujú a reagujú navzájom jeho jednotlivé prvky. Odopreli sme si čas s priateľmi, návštevy divadiel, kina kultúrnych podujatí, či športových centier. Tiež stretnutia s ľuďmi ktorých máme radi, ktorí náš inšpirujú alebo s ktorými máme spoločné spomienky či plány.

Toto je tiež svojím spôsobom pôst.

Vzdať sa niečoho, čo máme radi, v prospech ušetrenia a presmerovania získaného času, sily a energie na sebapoznanie a vnútorné obrátenie. Pre mňa je to aj presun od vecí svetských viac k tým duchovným. A hoci v období pôstu sa môžeme vzdať obľúbenej kávy, koláčika, mäsa, či sledovania televízie, nie je to to hlavné a podstatné. Veď koľkí ľudia to robia už dávno a dlhodobo z vlastného rozhodnutia (vegetariáni), či zo zdravotného alebo iného dôvodu (diabetici)?

Pôst nie je diéta, či zaškrtnutý zoznam vykonaných činností, hoci aj tie môžu pomôcť.

Pôst nám ponúka spolu s modlitbou a almužnou oveľa viac. Ponúka nám spoznanie vnútorného nepriateľa svojej duše a tiež toho, čo ma zaväzuje a tým robí neslobodným a neradostným. V pôste, keď sa odpútam od bežného, samozrejmého a pohodlného, spoznávam vlastnú slabosť a tiež v dobrom zmysle odkázanosť na Boha. Silu tak môžem brať z každého božieho slova. Mení sa moja vnímavosť a precitnutie, postupne nachádzam kľudový bod, ktorý mnou preniká.

O týždeň tu máme najväčšie kresťanské sviatky v roku. Doprajme si počas tohto obdobia, napriek súčasnej situácii, ako aj práve vďaka nej, využiť na spoznanie niečoho nového, hlbšieho. Toho, čo môžeme vyťažiť zo skúšky, ktorú momentálne prežíva celý svet. Nech to, čo sa deje, prinesie do nášho života novú kvalitu.

Veď prvé kroky solidarity a spolupatričnosti už vidíme. Verím, že vnútorné obrátenie, nech si pod tým predstavujeme každý čokoľvek, nám pomôže zmenený svet obohatiť o našu skúsenosť.

Marieta Kováčová

Mohlo by vás zaujímať…

Čo čaká našu psychiku počas karantény a po jej skončení? Radí psychológ Martin Miler

Mohlo by vás zaujímať