Katarína Mayer: Ide láska cez žalúdok?

Konečne zastonal a zvalil sa na Alenu celou ťarchou svojho tela.

Jeden, dva…začala v duchu počítať.

Pachtil zaborený do jej ramena. Jeho dych, zmes whisky a steaku z večere, jej vlhol na pokožke. Ani sa nepohla. Cez saténovú košieľku cítila jeho búchajúce srdce. V nose ju zašteklil pach jeho potu. Zhlboka sa nadýchla, aby ju nenaplo.

Štyri, päť…

Konečne sa prevalil na svoju stranu postele. Rukou ju potľapkal po vlhkom stehne ako kravu na bitúnku.

Šesť, sedem…

Zavrela oči a čakala. Zaspal rýchle, ani nestihla napočítať do desať. Aj tak sa jej zdalo, že to bola večnosť. Pre istotu ešte raz napočítala do desať a potom sa potichu zošuchla z postele. Chvíľku len tak nehybne stála a dúfala, že sa jeho dotyky, ktoré jej stále pálili pokožku, vyparia do chladného vzduchu. Striaslo ju a rozdýchala nečakaný príval sĺz. Sex s ním nestál za to, aby plakala. Na plač jej dával denne oveľa lepšie dôvody. Opatrne vyšla zo spálne a zbehla po schodoch do kuchyne. Kamenná dlažba pod bosými nohami jej vyslala zimomriavky po celom tele. Po teple jeho tela, bol chlad vítaným pocitom.

Roztrasenou rukou sa dotkla vypínača a neónové svetlá namodro rozžiarili lesklú bielu linku. Chvíľku jej trvalo, aby si jej oči zvykli na svetlo. Potiahla rúčku na chladničke a do kuchyne sa vlial nový zdroj chladu a modrého svetla. Vytiahla minerálku a spláchla pachuť posledných pätnástich minút.

Ešteže sa dnes vrátil taký unavený, že ju nahnal rovno do spálne a nestihol ani nájsť dôvod jej vynadať alebo sa na nej fyzicky odbaviť inak ako v spálni.

Odložila fľašu späť do chladničky a pohľad jej spočinul na jeho zajtrajšom obede, úhľadne uloženom v dóze so zeleným vrchnákom. Zajtra je streda! Panika jej vrazila päsťou do žalúdka. Ako sa mohla takto pomýliť! Srdce jej bilo ako zvon, ruky jej zvlhli od potu. Rýchle otvorila šuplík a z úhľadného radu vrchnákov, zoradených podľa farby, vybrala modrý. V stredu predsa musí mať obed modrý vrchnák. Zavrela chladničku a spolu s ňou aj oči. Čelo si oprela o chladné dvere a čakala, kedy…a či…sa k nej vráti pocit sebaúcty. Telo aj dušu jej zaplavoval len chlad.

Katarína Mayer