fbpx
Cestujeme Slovenskom (nielen) s deťmi - Levoča

Cestujeme Slovenskom (nielen) s deťmi – Levoča

Gregor Mareš cestuje po Slovensku už nejaký ten čas. Jeho tipy na cesty sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Poďme dnes do Levoče…

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina kráľa Bela IV. z roku 1249.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov.

Cestujeme Slovenskom (nielen) s deťmi – Levoča / Čo objavil v Levoči Gregor?

Levoču sme poznali ako mesto, kde sa pravidelne koná púť na Mariánsku horu, ako kedysi slávne mesto s kráľovskými výsadami, mesto, v ktorom pôsobil Majster Pavol, a mesto, ktoré sa desiatky rokov spája so starostlivosťou o nevidiacich. Základný tábor sme si rozložili priamo na námestí v Hoteli u Leva a urobili sme dobre.

Hotel u Leva je veľmi útulný hotel s nadštandardne priestrannými izbami a výbornou kuchyňou.

Všetky podstatné informácie z pobytu v Spišskom múzeu aj v Chráme sv. Jakuba sú vo videu. Boli sme sa pozrieť aj v Dome Majstra Pavla. Ale toto boli zaujímavosti hlavne pre dospelých – deti treba na tieto návštevy skôr nadchýnať a je pravdou, že v podstate ich zaujal len príbeh o Levočskej bielej pani a svetový rekord – najväčší drevený gotický oltár na svete.

Nepochybne ich ale potešilo, a to výrazne, Biokúpalisko v Levočskej Doline, kde si mohli zachytať ryby. Celý ten systém chytania je veľmi dobre pripravený – nemusíte mať žiadne predchádzajúce skúsenosti s rybárčením, nemusíte mať žiadne pomôcky. Ochotne vám všetko vysvetlia na mieste, požičajú všetko potrebné, dokonca aj suma za požičanie a vylovené ryby bola pre nás prekvapením: za tri pstruhy sme zaplatili 10 Eur. Vypitvané sme ich  odniesli do neďalekého hotela, kde nám ich upiekli a pripravili k tomu prílohu.

Ryby z vlastného úlovku
Ako zážitok spojený s obedom a pobytom v krásnom horskom prostredí sme to ohodnotili desiatimi hviezdičkami z desiatich možných.

Večer sme sa túlali po meste.
00:00 – Levoča – legenda o bielej pani 03:06 – rybačka v Levočskej doline 06:11 – múzeum J.M PETZVALA, Spišská Belá 06:53 – kaštieľ Strážky

Jeho starobylá časť nie je rozsiahla, takže nám to nezabralo veľa času. Možno by som privítal, keby sa dalo poprechádzať po hradbách – obranný systém dvojitých hradieb, medzi ktorými bola kedysi vodná priekopa, by mohol byť tiež veľkou atrakciou tohto krásneho mesta.

Na druhý deň sme vyrazili do Spišskej Belej.  

Snáď to bolo aj naším nadšením pre vedu, ale Múzeum Jozefa Maximiliána Pecvala, o ktorom sme vedeli len základné informácie, nás ohromilo. Bol to jeden z najšikovnejších a najslávnejších vedcov, ktorí v 19. storočí pôsobili na našom území a, naozaj, tie pocity hrdosti, že medzi nami, Slovákmi, bola ďalšia taká významná osobnosť, v nás rezonovali ešte dlho. Múzeum prof. Pecvala je relatívne malé, ale veľmi zaujímavo riešené – technické typy si tam určite prídu na svoje.

No a milovníci výtvarného umenia sa určite pokochajú v Kaštieli Strážky, kde sme sa zastavili cestou späť z Belej do Kežmarku. Časť svojho života tu totiž strávil jeden z najvýznamnejších maliarov tvoriacich na Slovensku, Ladislav Medňanský. Pobyt v Spišskej Belej vám môže spestriť aj v tamojší BikePark alebo cyklotrasa Spišská Belá – Tatranská Kotlina (asfaltka v dĺžke cca 9,5 km).

Gregor Mareš
Podporte špeciálny deň narcisov online