Aj myš pozná karmu
Je to tak. Aspoň tá naša to mala s karmou jasné hneď, ako sa u nás ubytovala. Áno. Mali sme v dome myš. Som milovníčka zvierat, všetci to o mne vedia, ale cestu k pavúkom a myšiam som si nenašla. Zato oni si ju našli k nám.
Takže naša myš bol náš nečakaný nevybalený vianočný darček. Poznáme to všetci… Predvianočná naháňačka, aby všetko bolo tip-top podľa našich predstáv, nič nesmie chýbať, radšej nech je navyše. Fajn, večera prebehla úplne v poriadku, darčeky, pohoda, nohy vyložené. A pred nami dva dni oddychu pred telkou, v papučkách. Ale človek mieni, myška mení.
Mojim citlivým ušiam neušiel jemný zvuk škrabkania. Vychádzal spod kuchynskej linky. No čo budete robiť na Štefana večer o 20.00? Hádam ste si nemysleli, že drať topánky na Štefanskej zábave. Nie, predstava, že spím pod jednou strechou s myšou, ma privádzala do zúfalstva. Nezostávalo nám nič iné, len začať vykladať všetko von z kuchynskej linky, samozrejme umývať, riady, poličky, hrnce… myš nikde.
Ako správne chytiť myš?
Rozobrali sme celú spodnú časť bezmála na dosky, ale tá potvora prefíkaná nikde. Mali sme doma lepidlo na myši, tak manžel nastražil pod kuchynskú linku kartón s lepidlom. Ešte som ho ukecala, nech dá pascu aj na terasu, čo ak má potvora trvalý pobyt práve tam. Kartón s lepidlom a kúskom syra sme dali pod skrinku.
Ja viem, veľmi nehumánny spôsob odchytu, ale povedzme si pravdu, žiadny spôsob nie je humánny, ale kto tým potvorám prikazuje vtierať sa neohlásene na návštevu? Ráno sme už ležali s manželom na zemi a lovili pascu spod kuchynskej linky. Myška bola tam a už to mala za sebou. A my sme si vydýchli. Ale ozaj len na chvíľku.
Pustila som sa do vysávania a upratovania, keď som si všimla našu malú pudlinku Queenušku nejako prikrčenú stáť v kúte. Nevenoval som tomu väčšiu pozornosť a pokračovala som v zušľachťovaní domácnosti. Ale bočným očkom som ju stále sledovala. Stála tam ako „prilepená“, s očami o tri čísla väčšími. To už mi nedalo. Vypla som vysávač a išla som sa na ňu pozrieť zblízka. Takže, ako „prilepená“ môžeme vyhodiť z úvodzoviek.
Ona bola prilepená o kus kartónu, na ktorom bola malá kocka syra a všade dookola lepidlo. Situácia, keď neviete, či máte plakať alebo sa smiať. Na jej krásnej bielej srsti bol kopec lepidla, na tele, na labkách, na ňufáčiku. Ženská panika úplne ovládla moju myseľ.
Postup bol nasledovný…
Zúfalstvo a smiech cez slzy vystriedal strach. Muž surfoval na nete, ako odstrániť zo srsti lepidlo a či to lepidlo nie je toxické, a ja som nelogicky myslela, že šampón to vyrieši. Takže rada pre všetkých, ktorí by mali v podnájme takéto myšky s karmou. Vďakabohu za Modrého koníka, ženy pochopia, o čom hovorím.
Lepidlo zo srsti dáte dolu olejom. Buď kuchynským, telovým alebo detským. Takže zábavka na štyri hodiny mohla začať. Olejovať a hustým hrebeňom vyčesávať. A aby som nezabudla, k tej mini kocke syra sa Queenuška nedostala.
Pointa. Naša myš odišla z nášho domu a de facto z tohto sveta veľkým štýlom. Zoslala na nás karmu a pekne nám to spočítala. Tak pozor na to, niekedy uloviť takú malú potvorku môže byť Pyrrhovo víťazstvo.
Hanka Fúsková
Autorka je manažérka a venuje sa canisterapii
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/