Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Keď Hanka Fúsková hovorí o svojom štvornohom priateľovi, Edkovi, je hneď jasné, že nejde len o člena domácnosti, ale o rodinu, o blízku dušu. Vďaka dôvere a vzájomnému rešpektu je medzi nimi energia, ktorá pomáha rozdávať radosť aj iným. Ako hovorí Hanka, k dokonalosti Edkovi chýba len aby rozprával.
Aj bez slov však vedia spolu rozosmiať a otvárať srdcia detí aj seniorov. Veľký čierny pudel kráľovský, Edko, a žena v elegantnom veku, Hanka, sa totiž spoločne venujú canisterapii – doplnkovej liečbe, ktorá využíva pozitívne pôsobenia psa domáceho na psychickú, fyzickú, sociálnu pohodu na človeka.
Hanka, mala si doma dve fenky, prečo si sa rozhodla pre ďalšieho psíka?
Presťahovali sme sa do domčeka a pocítili sme potrebu mať väčšieho psa, ktorý by vedel ochrániť našu svorku a bol by vhodný do domu, čiže pes domáci, interiérový (posteľový).
Po rodinnej porade, ktorá bola veľmi krátka a viac menej jednohlasná, sme sa rozhodli, že si kúpime pudla veľkého kráľovského.
Tak do našej svorky pribudol Edko (Edmonton Queen of Diamonds). Už po niekoľkých minútach, sme zistili, že Edko je veľmi kontaktný a prítulný, čiže prípadným votrelcom by pravdepodobne skôr uvaril kávičku a upiekol bábovku, ako by mal riešiť ich nekalé úmysly.
Bola práve jeho povaha tým hlavným dôvodom prečo ste skúsili canisterapiu?
Vyštudovala som zdravotnícku školu a o canisterapiu som sa zaujímala už dlhšiu dobu a samozrejme, že som vedela, že to nefunguje spôsobom „wau, mám psa, idem robiť canisterapiu“. Edko je už náš štvrtý psík.
Múdri ľudia hovoria: „Nedostaneš takého psa, akého chceš, ale akého potrebuješ:-).“ Aby sme si rozumeli, chceli sme fenku, vždy sme mali fenky, ale dostali sme odporúčanie na chovnú stanicu, kde boli voľní už len dvaja psíkovia.
Náhody neexistujú a takto to malo byť.
Po absolvovaní výcviku vo výcvikovej škole, sme sa dozvedeli, že sa bude konať výber canisterapeutických psíkov. Tak sme sa prihlásili a prešli sme úspešne výberom.
Z čoho pozostával jeho, alebo asi váš spoločný, výcvik?
Určite si veľa ľudí myslí, že čo je na tom, pohladkať psa, dať mu odmenu. Žiadna veda.
Počas výcviku sa psy učili spoznávať pachy dezinfekčných prostriedkov, manipuláciu cudzími ľuďmi, chôdzu pri invalidnom vozíku, akceptáciu ľudí s barlami, toleranciu hluku, neznámych zvukov, neočakávaných dotykov atď.
Priznám sa, nebolo to vždy ľahké a veľa vecí sme ešte docvičovali doma. Na záver nás čakala skúška, ktorú musel Edko absolvovať a aj na mňa čakal písomný test.
Zvládli sme to a stal sa z nás canisterapeutický team. Bolo to v roku 2016. Odvtedy sa canisterapii venujeme intenzívne.
Pravidelne navštevujete seniorov v súkromnom zariadení v Galante. Ako im Edko pomáha?
Užívajú si našu prítomnosť, túlia sa s Edkom, poniektorí zvládajú s Edkom aj základnú poslušnosť, pomáhame im pri chôdzi, hráme rôzne hry. Staroba je ťažká a prináša so sebou veľa smútku, bolesti, samoty.
Spolu s Edkom sa snažíme zahnať z ich tvárí žiaľ a vrátiť im úsmev a radosť. Veľa sa s klientami rozprávame a sociálne sestry si pochvaľujú, ako sa starenky a starčekovia sami rozrozprávajú a často si spomínajú na svojich psíkov.
Rozprávame si rôzne príhody a zážitky. Zaujímavé je, že Edko celú cestu autom spí na zadnom sedadle, ale akonáhle sme na kruhovom objazde neďaleko zariadenia, vyskočí na rovné nohy a kňučaním dáva najavo, že sa už nevie dočkať.
S Edkom navštevujete aj detské domovy. Vedela by si nám priblížiť nejaké konkrétne úspechy, ktoré ste v takomto prostredí dosiahli?
Máme úžasnú skúsenosť z detského domova, kde sme navštevovali detičky s viacnásobným telesným aj mentálnym postihnutím. Dievčatko bolo kŕmené mixovanou stravou, pretože odmietalo pevnú stravu.
Edkovi som nosila ako odmeny piškótky. Malinká sa s nimi hrala, a keď o ne stratila záujem, Edko ich spapal. Po niekoľkých stretnutiach som si všimla, že si dievčatko piškótky vkladá do úst a pekne ich spapá.
Paráda. Možno maličkosť, ale pre nás veľký úspech. Edko ju motivoval.
Minulý rok ste rozbehli aj edukačný projekt v materských školách a na prvom stupni základných škôl. Čo je jeho cieľom?
Stretávame sa s deťmi, zoznamujeme ich so psíkom, spolu sa učíme ako sa majú správať k cudzím psíkom. Edko predvádza svoje „psie kúsky“, čiže triky. Deti si vyskúšajú základnú poslušnosť a veľa sa hráme a zabávame.
Cez zážitok sa deti veľa naučia a ľahšie si veľa zapamätajú a to je dôležité. Samozrejme, že sa medzi deťmi nájdu aj také, ktoré sa psíkov boja, ale keď sa Edko predvedie a deti sa uvoľnia, zabudnú na strach a na konci stretnutia sedia vedľa Edka a hladkajú ho.
Canisterapia sa využíva aj pri deťoch s autizmom. Chodíte s Edkom aj medzi ne?
Navštevujeme aj špeciálne zariadenie, kde sú prevažne autistické deti. Máme za sebou už niekoľko spoločných intervencií a je úžasné, aký pokrok deti robia.
Na prvom stretnutí, až na zopár výnimiek, si deti držali od Edka odstup. Postupne nás vpustili do svojich „mini-svetov“ a stávajú sa z nás úžasní priatelia. Deti Edka češú, hladkajú, vodia na vôdzke, hráme sa spolu. Neraz som od dojatia musela zadržať slzu v kútiku oka.
To, čo spolu robíte, má zmysel. Je to skvelá práca, ktorá určite prináša aj tebe veľké zadosťučinenie. Čo si viac môže človek želať?
Mám veľké prianie. Na Slovensku je všeobecný zákaz vodenia zvierat do zdravotníckych zariadení. Vo svete je úplne samozrejmé, že psy, mačky, dokonca kone, navštevujú pacientov v nemocniciach a pomáhajú im ľahšie zvládať pobyt na lôžku.
Stačí zájsť k susedom do Čiech. V najväčšej nemocnici v Prahe Motol pracuje canisterapeutický tím, ktorý je súčasťou zariadenia. V Podhorskej nemocnici v Rýmařově je pes zamestnaný na plný úväzok a je k dispozícii pacientom osem hodín denne.
Bola by som nesmierne šťastná, keby sme mohli pomáhať klientom aj v zdravotníckych zariadeniach. Najmä deťom a starým ľuďom, pre ktorých je pobyt v nemocnici a odlúčenie od rodiny obzvlášť stresujúci pocit.
Pripravila: Katarína Mayer
Mohlo by vás zaujať…
