Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ak by ste sa ma počas posledných troch mesiacov opýtali, čo mi najviac chýbalo, určite by som odpovedala, že písanie. Ale uvedomila som si, že to nie je úplne pravda. Je to len dôsledok. Najviac mi totiž chýbalo niečo úplne iné.
Človek je tvor spoločenský
Niekde som čítala (prepáčte, už si to presne nepamätám, ale pointa stojí za to ), že vedci zistili, že izolácia sa lepšie zvláda v komunite. Ak ste izolovaný v malej skupine, zdravotné benefity sú vyššie, ako keď ste len vo vlastnej rodine, dvojici alebo sám. Navrhli, že ak by prišla ďalšia pandémia, tak je lepšie, aby si ľudia vytvorili mikrokomunity. To sa mi veľmi páči – byť s ľuďmi má zdravotné benefity. Veď človek je tvor spoločenský.
Počas núteného domáceho väzenia som sa najviac sťažovala, že nemám kedy písať.
Uvedomila som si však, že ak by som mala o čom, tak by som sa nemusela vyhovárať na deti, nedostatok času a priestoru. Riadim sa pravidlom, že život je o zážitkoch, nie o výsledkoch. Viete, podľa starého známeho nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Aj vďaka zážitkom mám o čom písať. Situácia, v ktorej sme sa všetci nachádzali, však stlmila možnosti zážitkov.
Nevysvetľujte si to tak, že bez externej stimulácie neviem byť šťastná a spokojná. Určite viem. Ale chýba mi inšpirácia. Viete, také tie momenty, ktoré možno na prvý pohľad nie sú významné. Len sa vás jemne dotknú, pošteklia ako pierko a zanechajú pocit, impulz.
Ani to neviete pomenovať, ale snažíte sa to pretaviť do slov, aby ste si ten pocit vedeli zachovať v spomienkach. Inokedy sú to tie momenty, keď vás niekto rozosmeje. Alebo tie, keď niečo pochopíte, niečo vás pobúri, prekvapí, šokuje alebo vzruší.
Posledné tri mesiace som však bola doma s rodinou. Žiadne externé impulzy neprišli.
Bolo to také jednoduché, príjemné šťastie. Kamoška mi navrhla, že nech píšem o rodine a vzťahoch. No vzťahy, ktoré fungujú prirodzene, asi nie sú najzaujímavejšou témou. Okrem toho mi prišli naše jednoduché spoločné momenty dosť intímne. Nepotrebujem ich dávať do slov a deliť sa o ne. Ostanú mi vryté do pamäti. Proste sme boli spolu. Spokojní (až na niekoľko výpadkov J), zdraví, najedení a vlastne nám nič nechýbalo.
Ale niečo mi predsa len chýbalo. Ľudia. Je veľa vecí, ktoré sa mi do „po-korona života“ nemusia vrátiť. Ale jednoznačne potrebujem ľudí. Priateľov, známych, širšiu rodinu, ale aj tých cudzích ľudí s ich príbehmi, ktoré nepoznám. Aj vďaka nim mám v živote zážitky. Aj vďaka nim je život pestrofarebný, niekoľko dimenzionálny, príjemný na dotyk a voňavý. Taký, čo vyživí všetky zmysly.
Strávila som posledných 21 dní vo virtuálnej spoločnosti ľudí z rôznych krajín sveta v rámci Výzvy hojnosti.
Hneď v prvý deň mal každý z nás napísať zoznam ľudí, ktorí nám pozitívne ovplyvnili život. Zoznam musel mal minimálne päťdesiat mien. Najprv som sa zľakla, ale potom som si to užila a aspoň v spomienkach som s každým človekom strávila prinajmenšom pár minút. Spomenula som si aj na takých, ktorí majú alebo mali v mojom živote veľký význam, ale vlastne ani neviem, čo s nimi dnes je. Rada sa k tomu zoznamu vraciam a dopĺňam ho, lebo je to zoznam, ktorý mi pripomína, kto som.
Vážme si svojich ľudí. Buďme k nim láskaví. Povedzme im, že ich máme radi. Usmejme sa na okoloidúceho. Zavolajme rodičom. Pochváľme niekoho. Upečme koláč pre susedov. Život tak bude plný momentov, ktoré tvoria zážitky a obohacujú nás.
P.S.: Ešte vždy veľmi nevyliezam (asi som zlenivela), ale inšpirácia sa vrátila aj vďaka bežným nevinným stretnutiam. Takže idem písať, priatelia. A vy čítajte!
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/