Učiť sa jazyky a rozmýšľať o Bohu

Zhlboka sa nadýchnime a budeme počuť, že aj Zem si vydýchla.

Ahojte milí štyridsať a plus. Píše vám spisovateľ Alfonz. Hlavne tým tak trošku strachoprdom. Bombarduje nás ťažké delostrelectvo slovami Korona, nakazení, pandémia, mŕtvi, dokonca aj vírus a vychádza nám z toho, že všetci umrieme.

Je to pravda¸ ale nie dnes¸ ani zajtra. A väčšina z nás tu bude vrtieť zadkami ešte aj o 40 rokov. Aj keď sme obmedzení, môžeme sa tešiť každý deň z tisíc vecí. Pred Koronou to bolo dve tisíc možností, ale nám rozmaznaným deckám, akoby niekto zobral tisíc hračiek? Máme strechu nad hlavou, teplú polievku a aj posteľ? Ak áno, máme všetko, čo naozaj potrebujeme. Objavme tých tisíc radostí, so silou, láskou a rozumom v hrsti.

Zhlboka sa nadýchnime a budeme počuť, že aj Zem si vydýchla.

Sme tá najviac potrebná generácia v časoch výziev. Deti vnímajú našu psychickú odolnosť a rodičia očakávajú fyzickú pomoc. Veľa z nás prežila aj horšie obdobie ako je toto a pozeráme na to, ako na vlak, ktorý nezastavil na stanici. Aj toto prefrčí a budeme spomínať na ten temný vlak s menom Korona. Zaspomíname, ako sme sa spoznali. Kreatívni a silní.

Zahodili sme za hlavu zbabelosť, lenivosť a apatiu, a tým sa stali vzormi svojou osobnosťou a rozvahou. Nepremárnili sme ani jeden deň v spotenom a chladnom strachu a trasúcej sa úzkosti. Budeme na seba hrdí a s úsmevom sa budeme môcť pozrieť na seba do zrkadla.

Presne toto robme. Zbavme sa duševného smogu a vytvárajme nový svet. Zmenou správania začnime na sebe pracovať. Čo tak čítať múdre, aj vtipné knihy. Spievať, tancovať alebo povykrúcať všetky polohy Kamasamasikutry. Cvičiť, zhadzovať brucho, podbradky, vyrysovať zadok. Učiť sa jazyky a rozmýšľať o Bohu. Vykrtkovať všetky zanesené kanále zatrpknutých vzťahov a do všetkého zasadiť humor, ako telu vlastnú drogu.

Alebo napísať životopis ako ja, dať tam všetky „pikošky“ a možno sa tiež stane bestsellerom. Je toho veľmi veľa – tisíc a viac možností. Skutočne nemáme čas fabulovať strašiakov. Ako príklad uvediem môjho psa. Aj keď tlačí hovienka, stále je v pohybe a robí pomalé kroky. Skrátka, nemá čas. Žije si svoj život a teší sa rovnako ako pred tým. Nebudem menej ako môj pes v pohľade na život. Budem ho žiť, tešiť sa a smiať sa. Každý deň vybehnem na čerstvý vzduch.

Aj ty chyť druhý dych, pomáhaj druhým a ich poďakovanie pocítiš ako liek vo svojom srdci a bude ti fajn.

Bozkáva vás Alfonz

Autor je spisovateľ

Mohlo by vás zaujímať…

Epidemiológ Roman Prymula varuje: Po návrate domov z obchodu sa musí všetko vydezinfikovať

Mohlo by vás zaujímať