Slzy nás sprevádzajú pri narodení i odchode

Je dvadsiaty druhý december 2019, moje 54-té narodeniny. Zároveň deň Slnovratu, ktorý obvykle prichádza 21.12., no tentoraz to vyšlo práve takto. Spojilo sa toho toľko, že sa mi veriť nechce.

-Teda mne áno, ale moja myseľ to nedáva.

Zima v cykle nášho života predstavuje smrť. V cyklickom živote ženy ju symbolizuje menštruácia. Niečo umiera, aby sa mohlo narodiť nové. Silnejšie, života-schopnejšie. Je to i obdobie smútku, tmy, strachov, ktoré sa derú von z nášho podvedomia. Zároveň i obdobie upratovania. Teraz nemám na mysli to predvianočné, ale upratovanie v sebe.

-Čo už nepotrebujem vláčiť za sebou ako záťaž?

-Čo som pochopila, prijala a uzavrela?

-Čo už doslúžilo a čo môžem s vďakou (od)pustiť?

Krivdy, zloby, zranenia, strachy, vzdor, … to všetko mi niečo zrkadlilo a mnohému ma naučilo. Boli to skvelé lekcie a ja si teraz môžem dovoliť odpustiť (predovšetkým sebe), prijať, uzavrieť a ľahšia sa pobrať životom ďalej.

Tento proces sa u mňa spustil pred niekoľkými mesiacmi a dnes vrcholí. Sprevádzalo ho množstvo ne-príjemných dejov v mojom tele, tornáda myšlienok držiacich sa za ruky so strachmi z nepoznaného a neznámeho.

Neraz ma strhli a poriadne mnou zatriasli.

-Koniec koncov, čo iné môžem čakať od tornáda, však?

Zároveň ma vrhli za hranice zóny komfortu, v ústrety novým dobrodružstvám, na ďalšiu cestu hľadania.

Nedávno si ma našla myšlienka majstra Osha:

„Vrchol je vzrušenie. Nik nemôže existovať v trvalom vzrušení. Potrebujeme i údolia, kde môžeme čerpať nové sily a relaxovať.“

 -Preto potrebujeme obdobie zimy, smútku, tmy, aby sme posilnení ich darmi, dokázali vychutnávať leto, radosť a slnko.

Toto je náš svet duality. Prináša nám nesmierne poznanie, práve vďaka zdanlivým protikladom, ktoré zažívame celý náš život. Je jedno či to nazývame húpačkou, sínusoidou, bytím raz hore raz dole. Je to cyklus, ktorý platí rovnako v našom živote, v každej našej bunke, i v celých hviezdnych systémoch Ves-míru.

Dnes si užívam údolie.

Dovolila som si úplný relax. Vykašľala som sa na upratovanie a varenie. Moje telo mi dalo naprosto jasnými signálmi najavo, čo skutočne potrebuje. Dopriala som mu dlhý spánok, jemné a pomalé cvičenie, voňavú masáž a drobné procesy sa dali do pohybu.

Vnímala som rôzne strachy a smútky, ktoré postupne prichádzali vo vlnách a ja som ich len pozorovala. Bez hodnotenia a odsudzovania, či nebodaj stotožnenia sa s nimi. Dovolila som si i plač. Ten, ktorý som sa ako dieťa naučila potláčať, aby som pred svetom ukryla svoju zraniteľnosť. Zo strachu pred útokmi z vonku.

So slzami prišlo nádherné uvoľnenie, vyplavili sa potlačené toxické emócie i toxíny z tela.

Narodilo sa niečo nové.

 -O to sa s vami v tejto chvíli – už s radosťou – podelím.

Voda  je naozaj ŽIVOTO-DARNÁ.

Bez nej nie je možný život na Zemi. (Zaberá 64% plochy našej Zeme, v našom tele tvorí až 75%.) Nezaobíde sa bez nej žiaden proces v každej našej bunke. Vyvíjame sa v plodovej vode, rastieme ako z vody, vodou sa umývame, sprevádza temer každú našu emóciu.

V podobe sĺz

Plačeme dojatím i od bolesti, či zlosti, poznáme slzy radosti, šťastia i smútku.

Slzy nás sprevádzajú pri narodení i odchode do iných svetov.

Prinášajú úľavu pri bolesti, násobia radosť.

Sú životo-darné, ako voda sama. A možno viac:

„Vďaka soli v nich, ktorá je na zlato.“

A tak si v deň svojho ďalšieho zrodu do nového vedomia želám – DOVOĽME SI:

-Byť autentickými – hoc len sami pred sebou, i to je veľmi obohacujúce. Ak sa cítime pod psa, priznajme si to. Ak sa nám chce plakať, plačme. Ak chceme byť zalezení v kúte, doprajme si to. Toto všetko je pre nás tmavým údolím, kde smieme byť a čerpať z neho.

-Byť zraniteľnými. Lebo všetci takými sme. Ženy, muži i deti. Práve prejav zraniteľnosti nám dáva nesmiernu silu. Dovoľme ju prejaviť sebe i našim najbližším. Je to úžasne liečivé.

-Dovoľme si to i v čase Vianoc, či narodenín. Nie sme povinní ukrývať smútok či zlú náladu za fasádou hranej veselosti. (Obvykle aj tak všetci vidia, že nie sme úplne vo svojej koži.)

-Byť sami sebou – je to nádherný a oslobodzujúci pocit. Pre nás i naše okolie.

 „Dovoľme si roniť slzy, keď sa nám žiada. S pochopením a láskou.“

Blanka Hegedűšová

FOTO: Javor Photography