Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Gaudí patrí k Barcelone. Asi som vás neohúrila, je to proste fakt. Musím sa priznať, že mám slabosť pre umelcov, ktorých tvorba plynie v súlade s prírodou. Preto som sa rozhodla, že tohto rok si Barcelonu vychutnám spolu s cholerickým modrookým čudákom, ktorý definoval vzhľad najnavštevovanejších kútov Barcelony.
Nemám vo zvyku si dopredu naštudovať niečo o autorovi a už vôbec nie, čo chcel povedať. Povedzme si otvorene, ak to nie je priamo jeho vyjadrenie o danom diele, tak ho určite potešíme, ak si ho užijeme bez ohľadu na interpretácie iných. Každý z nás si môže nájsť svoj vlastný výklad, alebo len zážitok, pocit. Nie je dôležité pochopiť, ale užiť si. Ja sa väčšinou nechám proste unášať tvorbou. V prvom rade sa pozerám (nie len prezerám) a interpretácia – väčšinou len vnútorná – príde sama.
Po stopách Gaudího
Ak sa rozhodnete Barcelonu spoznať prostredníctvom očí jej najvýznamnejšieho architekta, odporúčam, aby ste si nechali viať vietor vo vlasoch na streche La Pedrera (Casa Mila). Na tejto fascinujúcej streche si uvedomíte, že zem je matka, vietor vzdychom lesa, oheň ľudskou dušou a voda je základom všetkého, aj našich sĺz. Medzi zvlnenými stenami domu sa o majstrovi a jeho najväčšej inšpirácií – prírode – dozviete veľa. Nenechajte si ujsť ani platenú časť mestského parku Park Guell. Po týchto dvoch miestach už budete pripravení na skvelú bodku, ktorá vám pomôže tohto génia pochopiť.
La Sagrada Família
Architektonický skvost, La Sagrada Família, som obdivovala z vonku už viackrát. Priznám sa, že dovnútra sa mi nechcelo. Tlačiť sa s tisíckami turistov ma odrádzalo. Tentokrát som sa rozhodla, že si tú tlačenicu vytrpím. A som rada. Vstúpila som do vnútra a mala som pocit, že som z rušnej ulice hlavného mesta Katalánska vošla do lesa presvieteného slnečnými lúčmi. Vysoké kmene stĺpov sa vysoko nad mojou hlavou rozvetvovali do korún, cez ktoré farebnými vitrínami prechádza prirodzené svetlo z exteriéru. Energia tohto miesta je taká posvätná, že aj neveriaci človek sa musí zastaviť a rozjímať. Táto jedinečná bazilika, ktorú stavajú už viac ako sto rokov, je presvetlená slnkom od stropu až po kryptu, v ktorej jej autor odpočíva. Prirodzené tvary, tak ako ich stvorila matka príroda, sú evidentné v každom detaile. Ako povedal sám Gaudí: „Ale človek netvorí…človek objavuje.“
Sangria, Cava, Paella a Tapas
Samozrejme, že aj to najvýživnejšie umenie vám zasýti maximálne dušu. Ja som dopĺňala energiu na viacerých miestach. Doma sa vyhýbam chlebu a pečivu, ale tu neodolám španielskym chlebíčkom, ktoré sú zážitkom nie len pre chuťové kanáliky. Farebný koncert vás privíta na pultoch, z ktorých si naozaj neviete vybrať. Ja som náhodne skončila v Bilbao Berria La Cathedral. Je to na sto percent turistická pasca, ale mne ich „chlebíčky“ veľmi chutili. A povedzme si otvorene, s pohárom šumivého vína z tohto regiónu, ktoré všetci poznajú pod názvom Cava, všetko chutí výborne.
Kamarátka a Tripadvisor mi odporúčali, že musím ochutnať Paellu v reštaurácii Arume. Všetci, čo ju tak vysoko hodnotia, majú úplnú pravdu. Skvelé tradičné jedlá sú pripravené veľmi moderne a len tak ľahko na ne nezabudnete. Je to naozaj zážitok pre všetky zmysli. Ak sa pôjdete poprechádzať na pláži, tak my sme náhodou skončili na obede v reštaurácií Can Majó, ktorej terasa má výhľad na more. Ich seafood paella je naozaj úžasná.
A na záver sa musím priznať, že sangriu som pila zásadne v La Llesca. Je to podnik iba pár metrov od Sagrada Família, ktorý vlastnia dvaja Íri. V mnohých turistických reštauráciách vám sangriu namiešajú z polotovarov, ktoré sa tu dajú všade kúpiť. Ja to volám sangria v prášku. La Llesca ponúka jedlo, ktoré je chutné, ale ničím neočarí. Zato sangriu robia poctivo a s majiteľmi je zábava a to aj pred prvou sangriou.
Katarína Mayer