fbpx

Čo viete o histórii vášho rodu? Možno si myslíte, že si vymýšľam, ale ja som potomok jedného zo zemanov.

Možno si myslíte, že si vymýšľam, ale ja som potomok jedného zo zemanov. Čo viete o histórii vášho rodu?

Zdá sa vám neskutočné, že keď niekto v Mongolsku zomrie, zachráni tým veľa životov na Slovensku? Že vám to nevychádza? Že rovnica má veľa neznámych? Tak si ich poďme doplniť. Stačí do rovnice doplniť hlavnú neznámu, a predsa tak všetkým známu – túžbu po moci a vládnutí.

A už sa nám to začína trochu rysovať.

Doplňme si ďalší údaj.

13. storočie a vpád Tatárov na naše územie. 

Už nám začína svitať a rovnica sa pekne dopĺňa. Ešte nám chýbajú hlavní aktéri. Ak sa vyznáte v dejinách ako Krovák v španielskej dedine, tak vám doplním ešte ďalšiu neznámu. Tatári na našom území neboli až tak Tatári, ono za nitky ťahali Mongoli. Velenie bolo mongolské, hlavné jadro armády taktiež. Ale vidiek drancovali Tatári.

A celé to viedol 29-ročný Batu, ktorý bol vnuk veľkého Džingischána. Batuchán plienil, čo videl a nemal s nami vôbec zľutovanie. Našťastie, predtým najprv plienil v Rusku, čo ho dosť zdržalo. Jeho strýko Ogotaj, tretí potomok Džingischána, sa medzitým rozhodol umrieť. Veľmi vhod a bolo načase, chce sa mi dodať.

Jeho synovec, ktorého otec bol prvorodený veľkého Džingischána, sa tu motal so svojou Zlatou hordou jeden jediný dlhý rok. Predstavte si, že by tu bol dlhšie. Nechcem ani domyslieť.

My, Slováci, máme stále chlpy v pozore od hrôzy pri slovách Tatár a Zlatá horda. 

Ogotaj nebol prvorodený syn, ale podarilo sa mu vládnuť. Jeho staršieho brata, Batuchánovho otca dal zavraždiť jeho vlastný otec, čiže Džingischán. Pekná to rodinka. Radosť pozrieť. Ale v tej dobe to nebolo nič výnimočné. Ľudia sa kvôli vládnutiu vraždili už celé tisícročia.

Batuchán preto urýchlene odtiahol tam, skade prišiel. Nezbalil len seba a svojho koňa, ale zobral na voľbu nového chána celú svoju hordu. A tým zachránil veľa životov. Sám vtedajší kráľ Béla IV. si len tak-tak zachránil holý život.

Ale pekne po poriadku.

Béla bol veľký panovník, ale tiež nie vždy robil správne rozhodnutia. Nepáčilo som mu, ako jeho otec rozdával kráľovské majetky šľachte. Preto len čo zasadol na trón, tak ich pekne šľachticom zas zhabal. A to si viete predstaviť, aký bol z toho randál. Šľachtici boli ofučaní. Však kto by nebol.

A za tejto situácie nám tu vpadli cez slabo strážené priesmyky pekelníci na koňoch.

Rozhodujúca bitka sa odohrala  pri rieke Slaná v roku 1241. No a ako to mohlo skončiť, keď kráľovi nechcela šľachta pomôcť? Béla utrpel veľkú porážku a ratoval si holý život. Utekal kade-tade, až skončil dole na juhu až pri Jadrane. A všade mu boli Mongoli v pätách.

Ťažko povedať, ako by to skončilo, nebyť správy o úmrtí Ogotaja. Možno by jedného dňa Bélu predsa len kdesi dostihli a pekne by mu odrezali uši. Mali v tom bohatú prax. A určite by neskončili len pri tých ušiach.

Keď sa panovník vracal naspäť na Slovensko, samozrejme, vtedy to bolo Uhorsko, zistil, že nedobyté ostali len kamenné hrady. Nariadil výstavbu hradov a sám sa na jeden uchýlil. Pokiaľ si budete o ňom čítať vo Wikipédii, tak toto, čo teraz napíšem, sa tam nedočítate.

Je to veľmi zvláštne. Je to povesť, že až do Turca ho naháňali Tatári. Ale keď som si pozrela rok, kedy prišiel do Kláštora pod Znievom, tak Batuchán bol už preč.

Béla si tam v podstate zriadil hlavný stan a žil tam niekoľko rokov. Verným služobníkom porozdával tituly a majetky za ich statočnosť. Nasadili chrabro svoje životy. Bolo to od neho prezieravé, lebo títo usadlíci vydržiavali vojsko, čím bránili svoje územie, a tým chránili aj kráľa. Týmto udatným mužom dal zemiansky titul. Bolo ich pätnásť. A všetkým okrem titulu a pozemkov dal aj rovnaké priezvisko podľa obce, skade pochádzali. Každý mal aj to svoje vlastné.

A možno si myslíte, že si vymýšľam, ale ja som potomok jedného z týchto zemanov.

Preto poznám túto históriu.

Keď som bola malá, hanbila som sa za svoje priezvisko, lebo neznelo slovensky. A až keď som bola dospelá, som sa dozvedela naše skutočné priezvisko. Otec nám za socializmu vôbec o tom nerozprával. Ale svoje priezvisko mal potom uvedené aj s tým zemianskym v občianskom preukaze a má ho aj môj brat.

Ja nie. Je mám len to zemianske.

Ale začala som ho používať ako pseudonym.

História je úžasná. Čo viete o histórii vášho rodu?

Na histórii je fascinujúce to, že sa z nej môžeme poučiť, pokiaľ sme múdri. Všetko so všetkým súvisí. Tak ak vám to nedá, vyhľadajte si kráľa, ktorý nemal ľahký život a nie vždy robil tie správne rozhodnutia.

Keď sa začítate do článkov o ňom, pochopíte, prečo sme tu mali toľko cudzincov, hlavne z Nemecka.

On ich sem zavolal, lebo polovica obyvateľov vymrela. O niečo sa postarala Batuchánova horda, zbytok umrel od hladu, pretože skoro nikto v ten rok nezasial. Ľudia sa schovávali od strachu v horách.

Dalo by sa o tom popísať oveľa viac, ale opakovala by som len to to, čo si môžete vy sami nájsť na internete.

Ale nie všetko sa tam dá nájsť. Pokiaľ si chcete zostaviť rodokmeň, tak je nutné zdvihnúť sa od obrazovky počítača a prácne vyhľadávať svojich predkov po matrikách.

Tak ako ste na tom vy? Viete niečo o histórii vášho rodu, viete odkiaľ pochádzajú vaši predkovia a ako prišli k svojmu priezvisku?

Magdaléna Ruttkayová

Ak máte záujem nahliadnuť do môjho blogu, je to ľahké. Použite najznámejšiu sociálnu sieť. Tam ma hravo podľa mena nájdete. A potom mi stačí napísať správu a ja vám pošlem link.

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať