Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Najlepším turistickým sprievodcom je náhoda. Keď objavíte miesto, ktoré vás očarí. Samozrejme bez toho, aby ste ho hľadali či tam plánovali ísť. Presne to sa mi stalo nedávno, keď som vystúpila z vlaku na stanici v mestečku Colmar.
Nejakým spôsobom som Benátky Alsaska dokázala vytrvalo ignorovať celý život. Svoju prezývku získali úplne zaslúžene a aj vzhľadom na množstvo turistov ma úplne prekvapilo, že som o tomto pitoresknom mestečku nikdy nepočula.
Nerozvážne rozhodnutie
Moja cesta začala vo švajčiarskom Bazileji. Išla som sa stretnúť s priateľmi, ktorí tam už niekoľko rokov žijú. Bazilej je na hranici s Francúzskom a Nemeckom. Dokonca, aj z letiska vedú tri východy: do nemeckého Freiburgu, do francúzskeho Mulhouse. A ja som vyrazila von do švajčiarskej časti.
Priatelia navrhli, aby sme išli na obed do Colmar. Keďže cieľom mojej cesty bolo stráviť s nimi čas a francúzsky obed mi prišiel atraktívnejší, ako raclette alebo fondue, súhlasila som. Ani som sa nenamáhala opýtať prečo Colmar, ale priznám sa, že keď som zistila, že cesta vlakom trvá takmer deväťdesiat minút, tak som trochu oľutovala môj spontánny súhlas. Všetky výhrady sa ale rýchlo rozplynuli.
Cesta vlakom z Bazilej je lemovaná vinicami a malými dedinkami. Ale väčšina turistov sem zrejme prichádza zo Štrasburgu, ktorý je vzdialený len približne pol hodiny vlakom.
Benátky Alsaska? Colmar.
Colmar bol založený v deviatom storočí a napriek všetkým vojnám, ktoré po stáročia zmietali Európou, má nádherné a zachovalé staré centrum. Jeho dominantou je kostol sv. Martina z 13. storočia, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna metropola.
V časti zvanej Malé Benátky si prídu na svoje všetky vaše zmysly. Lenivá prechádzka po nábreží a potom cez malebné mosty rieky Lauch vám odhalí pohľady, ktoré vám vyčaria úsmev na perách. Priznám sa, že ja som si začala pospevovať. Pestrofarebné fasády domov popretínané drevenými trámami sú proste rozprávkové. Nechcem znieť melodramaticky, ale fakt som si na každom rohu vzdychla od krásy.
Farby, chute a vône Colmaru
Celé nábrežie je posiate kaviarničkami, reštauráciami alebo obchodíkmi s umeleckými predmetmi. Colmar je vďaka svojej polohe mestom vína. Vlastne sa pokladá sa hlavné mesto na alsaskej vínnej ceste. Okrem bieleho vína si môžete chuťové poháriky poštekliť aj dobrôtkami, medzi ktoré určite patrí tvrdý nugát s mandľami alebo medovníkový koláč. Oba sa vyrábajú v obrovských bochníkoch, z ktorých vám v obchode kúsok odlomia či odrežú.
Moja zastávka v Colmaer bola krátka a tak som nestihla Unterlinden múzeum, ktoré patrí k najvýznamnejším v regióne alebo rodný dom Frederika Bartholdiho (Musée Bartholdi). Musím však povedať, že pre moju dušu bolo výživné len tak sa „ponevierať“.
Colmar bol čarovnou a neplánovanou zastávkou na mojich potulkách. Ak niekedy budete v jeho blízkosti, určite ho neobíďte.
Pre mňa tento výlet znamenal tri hodiny vo vlaku, ale som veľmi vďačná, že som si Benátky Alsaska mohla vychutnať.