fbpx
Ako netolerovať domáce násile a nepokračovať v traumách
Domov / ZAMYSLENIA / Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách

Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách

Včera som išla pešo pod známym bratislavským sídliskom, ktoré sa týči na vysokom kopci.  Na opornom múre ma zaujala krásna, dlhá grafiti maľba s mladou ženskou tvárou. Patrila Anne,  ktorá zomrela v októbri 2019. Niekto talentovaný vzdal svojím dielom hold jej pamiatke. Ako zomrela?

Tam na tom mieste to všetko na mňa doľahlo. Musím začať kričať do sveta:

„Je toľko SKRYTÉHO psychického a fyzického NÁSILIA okolo nás! Prosím Vás ľudia, zobuďte sa! Žijeme v 21.storočí, jazdíme na autách, ktoré okrem lietania, majú všetky vlastnosti kozmickej rakety, v rukách stále držíme malé smartphony, po povrchu Zeme sa pohybujeme  napojení  na družice vo vesmíre, lietame nad oblakmi v niekoľko tonových strojoch  a…

Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách

Nevieme ako máme pekne žiť!

Sme totálni diletanti na VZŤAHY“.  Tajíme svoje traumy  a vnášame ich do svojich vzťahov. Odmietame alebo týrame fyzicky a psychicky svojich blízkych, lebo všelijaké krivdy nás bolia dlho, predlho. A niekedy až do smrti.

Ja predsa nemôžem byť šťastný, šťastná, lebo trpím. No nikomu to neprezradím. Uľavím si. Kričím. Udriem si. Veď násilie je v našej spoločnosti fajn tolerované.

Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách …

Pred pár dňami bola nájdená druhá polomŕtva mladá žena v Bratislave. Nevedeli ju zachrániť.  Tiež týraná? Plakala som. Začiatkom týždňa sa, druhý raz, otrávil liekmi spolužiak zo ZŠ.  Opäť ho zachránili deti u neho doma, spolužiaci. Bolo mi povedané, že žiak má ospravedlnené hodiny a je to „súkromná záležitosť“.

Chlapca týra otčim. Nikomu to neprezradíme. ČOŽE?

Všetky deti to vedia. Iného chlapca bil otec, až mal „klobásy“ od remeňa na chudučkom tele. Chodil k nám. Zavolala som otcovi:

„Prosím, nemôžeš takto biť svojho syna.“

Odpoveď:“ Mňa bil môj otec, ja bijem a bude biť aj môj syn“.

ČOŽE? Položil mi telefón. Chlapec k nám prestal chodiť a otec sa tvári ako neviniatko.

Som koučka. V minulosti hľadám s Vami zdroje, kedy sa Vám veci podarili.

Nemôžem ísť do minulosti a riešiť Vaše traumy. Ste tyran? Jasné, že „nie“!

Ste obeť? Prosím Vás, poďte so svojimi smútkami, traumami, depresiami  k psychológovi, psychiatrovi.

Prosím Vás, poďte na verejnosť s tým, že Vás bolí duša. Nie je to HANBA. Keď sa o traume a týraní v rodine dozvie policajt, psychiater, mediátor, psychológ, sociálny pracovník, nič zlé sa nestane. Práve naopak. Všetci uznajú, že to bolo ťažké. SKONČÍ to tým, že sme sa to všetci dozvedeli.

Prechodové rituály

Hovorí sa tomu „prechodové rituály“. To, čo robia primitívne kmene, že najprv takmer umlátia svojich mladých a potom im uznajú utrpenie, tým sa to UTRPENIE SKONČÍ.

No my civilizovaní NIE a NIE. U nás sa všetko tají.

„Každá žena má takú veľkú zásteru, pod ktorú všetko skryje“, porekadlo našich starých materí. A utrpenie a rovnaký „starosvetský“  model  žitia sa prenáša z jednej generácie na druhú a POKRAČUJE BEZ KONCA.

Stalo sa aj v mojej rodine a SKONČILO TO. Všetci  sa to dozvedeli a uznali, že to bolo ťažké. Ako potom znova príde LÁSKA, o tom napíšem nabudúce.

Prosím Vás ľudia, zobuďte sa!

Žijeme v 21.storočí, jazdíme na vyleštených autách, ktoré majú  vlastnosti kozmickej rakety, v rukách stále držíme malé smartphony…

Prekonajme HANBU a naučme sa pekne žiť! Tento článok nie je KOUČING. Koučing  je metóda, ktorá Ti pomôže vrátiť sa k sebe.

Ing. Karolína Ivanová, Profesionálna certifikovaná intregratívna koučka,  www.kajakoucing.sk

Prinášam praktické skúsenosti, analýzy, cvičenia na podporu ženských vlastností, ktoré sú v mužskej spoločnosti potlačované.