Domov / CESTOVANIE / SLOVENSKO: tipy na výlety. Zuberec, ako ho možno nepoznáte

SLOVENSKO: tipy na výlety. Zuberec, ako ho možno nepoznáte

To, že Slovensko je krásna krajina, vieme všetci. Vieme aj to, že čím ďalej, tým viac ľudí si vyberá dovolenku na týchto krásnych miestach. Nečudujem sa. Chceli sme si vyvetrať hlavu, tak sme sa na Babinci pri Antikvariát-kaviareň Senec dohodli, že strávime predĺžený víkend v malebnom Zuberci. Spočiatku som mala obavy, lebo s nami išli naši Chlapinci, Zuberec je skoro na konci sveta a ešte stále zúri dovolenková sezóna. Ale som sa pozitívne sklamala. Však si prečítajte, prečo:

Terchová – odbočka, ktorú nemôžete vynechať

Minulý rok sme absolvovali plánovaný výlet do Jánošíkove diery – ak by toto kultické slovenské miesto niekto nepoznal, tak pripomínam, že je to miesto s veľmi vysokou energiou, kde sa prechádzate nad vodopádmi v skalnatých chodbičkách.
Smerom na Zuberec sa dá odbočiť za Žilinou na Terchovú, tak sme využili príležitosť a za cenu 5€ parkovného na celý deň sme nasávali vibrujúcu energiu Zeme a Vody. Tento rok – netuším z koho iniciatívy – po celej trase boli kamenné sochy poskladané, ale aj na najexotickejších miestach. Jedna socha vedľa druhej. A naozaj všade.
Tých 5€ som zámerne vyzdvihla: táto turistická trasa je naozaj krásna a pri pomyslení na vstupné do národných parkov v Chorvátsku je nepochopiteľné, že táto krása je dostupná zadarmo.
Vyrazili sme skôr ako ostatná posádka – ale asi o hodne skôr… Tak sme sa aj naobedovali v Kolibe pri Hotel Diery, Terchova Vratna. Jedlo bolo naozaj famózne a potvrdzujúcim signálom dobrého výletu bol aj zemiačik, ktorý sa na mňa celý čas z taniera usmieval.

Oravský hrad

Cestou hoooore na sever nájdete aj Oravský Podzámok a tam Oravský hrad. Inak na moje prekvapenie sú cesty naozaj v dobrom stave. Až v prekvapivo dobrom stave! Dorazili sme, odparkovali sme. Tonko ma vyzval, aby som mu dala foťák, nech som aspoň na zopár fotkách aj ja. Buď si hovoril: Moja žena, môj hrad – alebo vôbec nevidel kvôli silnému slnku na displej. Cestou k samotnému hradu sme boli prekvapení, aký záujem o prehliadky v hrade je. Kvôli pokročilému času sme sa na to tentokrát nepodujali, ale naplánovali sme ďalší výlet na október a tento skvost slovenskej a uhorskej kultúry určite nevynecháme! Malý okruh 2 hodiny, veľký okruh až 3. Je to veľký hrad naplnený históriou.

Zuberec

Tajne sme dúfali, že nájdeme hríby – a to sa nám aj splnilo. Boli to ale nejedlé huby a bolo ich až dva kusy. Hubárčenie nám nevyšlo, naša hostiteľka však nám dala tip na návštevu Múzeum oravskej dediny, ktorý je neďaleko jej penziónu. (Ku dnešnému dňu ich Facebook stránka má nezaslúžene len 89 fanúšikov vrátane mňa.)
Naša cesta viedla cez rozprávkový les s lávkami a s nízkym porastom so šiškami. Po príchode do múzea ma prekvapilo, že to nie je skanzen, kde z dediny spravili múzeum, ale je to priestor, kde nanovo stavajú staré rozobrané drevenice z celého okolia. Prenášajú ich drievko za drievkom, klinček po klinčeku. Tento rok oslavujú 50 rokov od založenia.
Jedným z prenesených domčekov je aj Hviezdoslavova škola. Je to domček pri vchode do areálu a hneď pri vstupe nám bolo jasné, že vtedy bola iná doba. Všetko malé, aj izbičky, aj postele. Zato kríž bol dostatočne veľký. Ako sa všetko pomenilo!
V strede areálu je miesto pre odpočinok – krčmička a predajňa suvenírov U mlynárky. Kým som testovala gurmánsku špecialitu Hafirovicu (jemne alkoholický čučoriedkový kompót – veľmi lahodný), Tonko skúšal klobúky. Bol by z neho šumný Goral, však?
Pokračovali sme v našej ceste na druhú stranu rieky, do ďalších domčekov. Každý domček má pri vstupe tabuľu s pôvodnou adresou, odkiaľ ho sem preniesli, a krátkym popisom. A zrazu sa objavila známa osôbka. Človek asi naozaj musí prejsť 300 kilometrov, aby sa stretol s dávno videnými susedmi.
Apropo tvorilky zo Senca – pripájam fotky z izbičiek páračiek, priadiek…
Smerom do kopca sme našli tradičnú záhradu s dávno pestovanými potravinami. Kým som ju obdivovala, Tonko kontroloval prácu oravských interieristov. Vedeli ste, že pri jednoduchších dreveniciach sa medzery medzi polenami vypĺňali machom?
Na konci záhrady sme započuli peknú hudbu. Vo vchode sme sa dozvedeli, že celé doobedie je v kostole šnúra koncertov. Vlastne celý august bol v areáli špeciálny program na počesť 50. výročia založenia múzea.
Práve sme vkročili, keď klavíristka uvádzala “rakúsku hymnu” v pôvodnej rýchlejšej, tanečnej verzii.
Krátka zastávka – chvíľka pre umenie – a pokračovali sme ďalej. Našli sme drevenicu, kde jedno poleno bolo 2x také široké ako ja… Pri ďalšom domčeku som si všimla vec, s ktorou som sa ešte nikdy nestretla:

Vchod do objektu vybitý kolíkmi s náboženským symbolom, ktorý podľa povery chránil dom pred zlými silami.

Vnútri sme našli už aj pokročilú stoličku na interné vykonávanie ľudských vyprázdňovacích potrieb. Vedro spod nej chýbalo… Na každom kroku sme sa mohli presvedčiť, že žijeme dnes naozaj pohodlnú dobu.
Moje nohy sa už ozývali. Výlet v predchádzajúci deň mi dal zabrať, ale Tonko bol tak nadšený, že išiel a išiel. Z domčeku do domčeka – v každom nejaká špecialitka…
Kým sme obehli areál, našli sme druhú polovicu posádky odpočívať U mlynárky. Pozabávali sme sa na drevených hlavolamoch, Katkina Leuška pofotila ešte pekné fotky (za čo jej ďakujem, odkáž prosím Katarína Miková)… a pekný deň bol za nami.

Tip na výlet

Zdatnejší môžu v susedstve múzea ešte navštíviť aj Brestovskú jaskyňu, lanový park, prípadne vybehnúť na niektorý kopec (Roháčske plesá).

Záver

Ľudia, žijeme v neskutočne krásnej krajine a dobrej dobe. Ak Vás napadne sťažovať sa, vybehnite niekam (však celá krajina je na šírku necelých 500 km). Na každom kroku nájdete nevídanú krásu, ktorá vás naplní energiou. Otvorte oči a srdce, zažijete nezabudnuteľné zážitky. Dovidenia priatelia. Možno sa na niektorom z týchto krásnych miest stretneme!

Zuzana Oros

Foto: Katka Miková

...mohlo by vás zaujímať

Inšpirácia: Milana živí cestovateľský blog bezmapy a písanie článkov

Inšpirácia: Milana živí cestovateľský blog bezmapy a písanie článkov

Určite odporúčam začať zľahka a neodísť hneď na druhú stranu zemegule. Choďte najskôr na víkend do Budapešti, tu mám super článok o tom, čo vidieť v Budapešti. Skúsiť si sám rezervovať hotel, sám naplánovať cestu z vlakovej stanice, sám si kúpiť lístok a objednať v reštaurácii. Ono, naozaj to nebolí. Napríklad, keď som bol ja v Budapešti prvýkrát, bol som na organizovanom zájazde. Následne sám a obe varianty sa mi páčili ...