Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Erika je žena v strednom veku (tak sa volá aj jej profil) a je maniačka na nákupy v second handoch. Rada dáva veciam druhú šancu. Ako sama hovorí, výhodou je, že v sekáčoch sa nájdu veľmi kvalitné kúsky, ktoré sú neopozerané. Ak máte dávku vkusu, tak si môžete svoj šatník vyskladať postupne aj vy. Dáte veciam druhú šancu a navyše nezbankrotujete.
Erika, povedzte, kedy prišiel nápad prvýkrát vstúpiť do seconhandu?
Nebol to nápad, bolo to logické vyústenie vtedajšej situácie. Pracovala som chvíľu blízko second handu, doslova pár metrov od jeho dverí. Denne som popri ňom prechádzala, spoznala som majiteľku a odvtedy, čo bude už takmer 10 rokov, sa datuje moje rozhodnutie nakupovať v obchodoch z druhej ruky. Doslova ma vtiahli dovnútra.
Máte svoje obľúbené obchody s noseným oblečením na Slovensku? Prezradíte?
Obľúbené sú všetky, v ktorých nájdem oblečenie podľa môjho vkusu, ktoré mi sadne, z dobrého materiálu. Preto všade, kde vidím nápis second hand vojdem. Či už je to malý zastrčený obchodík o pár metroch štvorcových, alebo priestranná pobočka niektorého zo sekáčových reťazcov.
Práve v tom spočíva, aspoň pre mňa, čaro lovu, ktoré nezažijete v bežnom obchode s oblečením. Dopredu totiž neviete, čo nájdete. Či práve ten dnešný deň odídete s prázdnou, alebo sa pred Vami vynorí kúsok, o ktorom snívate už mesiace.
Osobne mám radšej tie druhé dni. Ale, ak mám uviesť meno, tak medzi obľúbené patrí Textil House a Kilovka, ktoré majú pobočky takmer v každom okresnom meste.
Čo na vašu záľubu hovorí okolie a rodina? Skladáte šatník najbližších aj second hand oblečením?
Nakupovanie v tomto type obchodov je veľmi nákazlivé. Postupne sa aj časť známych v mojom okolí začala obliekať v „našich“ obchodoch. Veľmi rýchlo si v praxi vyskúšali to, čo videli na mne. Že oblečenie nie je otázkou plnej peňaženky, ale otvorených očí a mysle.
Za tú dobu som si totiž vybudovala dosť bohatý šatník. Ak mi niekto pochváli oblečenie a spýta sa odkiaľ ho mám, často ho najprv odpoveď prekvapí. Áno, sú aj takí, ktorí ohŕňajú nos a táto forma obliekania ich neosloví.
No väčšina z ľudí, ktorí vídajú moje oblečenie naživo, skôr či neskôr do second handu vojde a skúsi. A v rodine je to už samozrejmosťou. Pri nákupe nehľadám oblečenie len sebe. Výborné je napríklad detské oddelenie. Keďže deti rýchlo rastú, sú veci často nové, mnohokrát dokonca s visačkou.
Ktoré outfity sú vaše najobľúbenejšie?
Ja osobne mám v obrovskej obľube retro 50-tych rokov a ženskú siluetu. Preto aj vedú moje prvé kroky v obchode práve k stojanom so šatami a sukňami.
A keďže u mňa je dobrý pocit z oblečenia a môj štýl (alebo skôr štýly) dôležitejšie, ako byť oblečená podľa posledného trendu, tak kúsky podľa môjho gusta nájdem často.
Ako si môže žena, alebo i muž poradiť v second hande? Predsa len, šaty sú tu naskladané často halabala. Máte dajaký tip, čoho sa vyvarovať?
Každý obchod má svoj systém. A nie je to inak ani v sekáčoch. Takmer vždy sú rozdelené podľa druhu oblečenia a veci uložené podľa farby. Časté je aj rozdelenie na „bežné“ a „nadmerné“ veľkosti. Chaos je len zdanlivý, najmä, ak vojdete do tohto typu obchodu prvý krát, alebo tam nakupujete len veľmi sporadicky.
Áno, sú aj vyslovené „hrabárne“, kde je oblečenie nahádzané na kopách a vy si doslova a dopísmena to svoje musíte vykutrať. No tých je menšina. Počúvajte svoj inštinkt. Ak nemáte z obchodu dobrý pocit ani po druhej, či tretej návšteve, tak tam prestaňte chodiť. Nájdite si iný.
Určite časom natrafíte na presne taký, kde sa budete cítiť „ako doma“.
A čoho sa vyvarovať? Základom je nefixovať sa na svoju konfekčnú veľkosť. U mňa doma nájdete rozptyl od veľkosti 36 až po 46. Majte otvorené nielen oči, ale trochu zapojte aj fantáziu. Oblečenie na vešiaku vyzerá inak ako na postave.
Často naoko strašné veci po oblečení priam zahrajú a naopak, dokonalé tričko sa v kabínke zmení na obyčajnú handru.
Nepozerajte na štítok so značkou, podstatný je ten, na ktorom je uvedené materiálové zloženie. Prípadne dajte na svoje zmysly. Vec si poriadne obzrite, ohmatajte, či je Vám príjemná na dotyk alebo nemá neopraviteľné poškodenie.
Podaril sa vám aj úlovok známych svetových značiek?
Už som povedala, že pre mňa značky nie sú meradlom, podľa ktorého si vyberám. No klamala by som, ak poviem, že aj mňa neosloví veľké meno. Ak mi však nesedí veľkostne, alebo je poškodené, s pokojným srdcom ho nechávam pre niekoho iného. Mala som však aj šťastie.
Naposledy na mňa za pár eur čakal burberry prorsum vintage plášť. Takého úlovky sú však naozaj skôr výnimkou ako pravidlom, nespoliehajte sa na to. Mňa viac poteší kašmírový sveter alebo hodvábna blúzka „no name“ výrobcu, ako veľké meno na akrylovom svetri.
A pár slov na záver? Aký je váš odkaz čitateľom?
Vo svete sa vyrába enormné množstvo oblečenia. Denne tú to tony. A moje skúsenosti hovoria, že jeho kvalita je na veľmi nízkej úrovni. Umelé materiály, zlé vypracovanie, nulové strihy. Nehovorím, že v second handoch nenájdete podobné. Samozrejme, že áno.
Tam však máte omnoho väčší výber, nemusíte siahnuť práve po „fast fashion“ kúskoch. A po čase zistíte, že vo Vašej skrini sa množia kvalitné bavlnené tričká, cez ktoré nepresvitá spodné prádlo. Že šaty so záševkami a podšívkou sú celkom iný level ako elastická rúra. Že vlna hreje viac ako polyester.
A to najdôležitejšie, že tak, ako VY, sa neoblieka nikto iný vo Vašom okolí.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Novinky na profiloch Eriky Bobelovej nájdete tu:
INSTAGRAM