Milovníci folklóru si prídu tento víkend na svoje!

Meteorológovia predpokladajú na tento víkend 28.- 29. septembra  iba 18 % riziko zrážok a preto si môžete pokojne naplánovať výlet. Napríklad do nádhernej rázovitej dedinky v Strážovských vrchoch. V Čičmanoch sa bude opäť konať Celoslovenské stretnutie fujaristov. A ručím vám za to, že to bude skvelé!

Z pôvodne malej akcie, ktorú začalo pred štrnástimi rokmi robiť pár nadšencov pre seba a svojich priateľov, vyrástol úžasný festival. Spája komunitu folkloristov s laikmi, ktorí s úctou obdivujú tých, ktorí dokážu interpretovať umenie našich predkov v čistej nepokazenej forme.  Na podujatí, ktoré sa muselo presťahovať z dvora Humna Ondreja Gregora na nádvorie kaštieľa, aby sa všetci pomestili, vystupujú každý rok zaujímaví účinkujúci.

Tento rok sa môžeme tešiť okrem fujaristov zo Slovenska i zahraničia aj na Heligonkárov z Čierneho Balogu, FS Hriňovčan, MSS Chlopi z Heľpy, Trombitášov y Fsk Javorník Lúky a domácu folklórnu skupinu Lastovienka. Súčasťou akcie bude aj výstava legendárneho výrobcu pastierskych hudobných nástrojov Pavla Smutného. Vernisáž bude 27.9. a výstava bude verejnosti sprístupnená v čičmianskom kaštieli do 13.októbra.

 

Unikát

Zdá sa vám, že v 21. storočí je fujara len zaprášený závan minulosti? Oj, ako veľmi sa mýlite…  Čím ďalej tým viac ľudí ho objavuje a z dekorácie opretej niekde v kúte sa stáva živý nástroj. Od novembra 2005 je slovenská fujara zapísaná do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity UNESCO. Zaslúžil sa o to najmä slovenský profesor, hudobný vedec Oskar Elschek.

Dávnejšie som robila s ním na túto tému rozhovor a povedal mi : „Kým sa tak stalo, predchádzal tomu zdĺhavý proces. Bolo to množstvo papierov. Najdôležitejšie bolo predložiť komisii štúdie a výskumy, ktoré dokazujú, že nikde inde na svete sa fujara nevyskytuje, že je to slovenské špecifikum. Podobné nástroje existujú v Indonézii, kde majú domorodci dlhú píšťalu a musia k nej pridať ešte jednu pomocnú, a u Indiánov v Strednej a Južnej Amerike. Tie sa však zásadne líšia od našej fujary, majú inú techniku. V Európe nič takéto v ľudovej tradícii neexistuje.“

Písomné dôkazy

Dokonca mi vtedy porozprával aj o tom, že prvé písomné doklady o existencii fujary sú z desiateho storočia.  Našli sa v zápisoch arabského cestovateľa, ktorý si poznačil, že u Slovanov videl hrať na „dva lakte dlhých píšťalách“. Neskoršie dôkazy pochádzajú zo sedemnásteho storočia,  hovoria, že bačovia hrávali na fujare.„Bača bol šéf a iba on mohol na nej hrať.  Najstaršie zachované nástroje s tromi dierkami, ktoré sa našli, sú z osemnásteho storočia.

Pre fujaru je typické jej zvláštne zafarbenie zvuku, prefukuje sa do veľmi vysokých tónov a má zvláštny ‚zašumelý‘ – tón. Dá sa na nej hrať len jedna špecifická tónina. Fujara je spojená nielen s pastierskou, ale aj so zbojníckou tematikou. Na konci šestnásteho a začiatkom sedemnásteho storočia v čase protitureckých bojov vojská vykrádali dediny a ľud utekal do hôr. Aby prežili, chodili zbíjať, a tým sa začína na Slovensku zbojnícka tradícia,“ vysvetlil mi profesor Elschek.

Na Slovensku nie je fujara jediným takýmto nástrojom – máme naozaj obrovské množstvo najrôznejších píšťal, vraj až okolo šesťdesiat. Unikátna je „koncovka“, ktorá nemá ani jednu dierku, hrá sa nej „prefukovaním“. Niečo podobné sa vyskytuje u dvoch európskych národov a jedna v Altaji.

Ak ste ešte nenavštívili Čičmany a nepočuli hrať naživo fujaristov, odporúčame vám v sobotu tento hriech napraviť.

Starostka obce, zanietená folkloristka Iveta Michalíková ( rozhovor s ňou tiež pripravujeme), vám odkazuje: „Srdečne vás všetkých pozývame a tešíme sa na vašu návštevu. Privítame s radosťou všetkých milovníkov folklóru a našej krásnej dedinky.“

text a foto: Monika Macháčková