JE DOBRÝ ZRAK ŠTYRIDSIATNIKOV V „DOBE POČÍTAČOVEJ“ UTÓPIOU?
Domov / ZDRAVIE A KRÁSA / JE DOBRÝ ZRAK ŠTYRIDSIATNIKOV V „DOBE POČÍTAČOVEJ“ UTÓPIOU?

JE DOBRÝ ZRAK ŠTYRIDSIATNIKOV V „DOBE POČÍTAČOVEJ“ UTÓPIOU?

Viete si predstaviť svoj život bez počítača? Bez internetu? Sociálnych sietí? Často sa hovorí, že choroba “krátkych rúk” ide ruka v ruke s vekom. Je dobrý zrak štyridsiatnikov v „DOBE POČÍTAČOVEJ“ utópiou? Ak máte zdravotný problém a chcete sa o ňom dozvedieť viac alebo túžite upiecť vlastný domáci chlieb či nejakú fajnovú mňamku pre svoju rodinku, nemusíte zdĺhavo listovať v encyklopédiách či kuchárskych knihách. Stačí “naťukať” pár slov do vyhľadávača a ten na vás v momente vychrlí tisíce výsledkov.

Či už potrebujete napísať obyčajnú žiadosť, alebo článok na blog, či upraviť fotku, nakúpiť, komunikovať s úradmi, zákazníkmi, priateľmi, pochváliť sa na sociálnych sieťach so svojimi zážitkami či spropagovať vlastnú značku, alebo sa len tak odreagovať pri nejakej počítačovej hre či sledovaní filmu – na to všetko môžete použiť túto malú šikovnú vecičku.

Takže, na otázku, či si svoj život viete predstaviť bez počítača, zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou odpoviete NIE.

Počítač je jedným z najužitočnejších nástrojov a jednou z najzábavnejších hračiek, aké boli kedy vymyslené. Žiaľ, jeho nadmerné používanie môže viesť k množstvu fyzických problémov, medzi ktoré patria napríklad unavené, boľavé, červené oči, syndróm suchého oka, rozmazané videnie, bolesti hlavy, chrbta, zápästia atď. Uvedené problémy sú zhrnuté pod spoločný názov, známy ako syndróm počítačového videnia (CVS – computer vision syndrome). Niektoré štúdie uvádzajú, že týmto syndrómom trpí až 90% ľudí, ktorí sedia každý deň aspoň tri hodiny pred monitorom počítača.

Prečo je vlastne počítač pre naše oči taký škodlivý?

 Pokúsim sa to zhrnúť v niekoľkých bodoch:

*Oči sú uspôsobené na pozeranie do diaľky – vtedy fungujú uvoľnene. Pri pozeraní na blízko sa náš zrak namáha. Podľa Dr. Batesa pri zaostrovaní na blízke predmety má očná guľa predĺžený tvar. Pri dlhom pozeraní na blízko sa zrak extrémne namáha a permanentným udržiavaním očnej gule v predĺženom tvare sa táto postupne deformuje (z guľatého tvaru na elipsovitý). “Vytvaruje” sa tzv. krátkozraké oko.

*Žmurkanie umožňuje rozotrieť slzný film po rohovke – vrchnej časti oka. Pri pozeraní na obrazovku však oko žmurká menej, čo znamená, že slzy, ktorých úlohou je vyživovať a zároveň čistiť rohovku, neplnia svoju funkciu a oko “vysychá”. Syndróm suchého oka je častým javom najmä u dlhodobo pracujúcich s počítačom. Používanie umelých sĺz tento problém len prehlbuje, pretože ak oči dostanú slzy zvonka, prestávajú produkovať tie vlastné.

*Žmurkanie plní aj ďalšiu veľmi dôležitú úlohu – preruší strnulý pohľad, ktorý je typický pre ľudí hľadiacich na obrazovku. Charakteristickým znakom dobrého zraku je rýchly a krátky pohľad, čo zabezpečuje neustály pohyb očí. Pri sústredenej práci s počítačom je však pohyb očí minimálny. Strnulý pohľad vytvára napätie, ktoré má za následok zhoršovanie zraku.

*Rýchly a krátky pohľad je spojený so zaostrovaním na rôzne vzdialenosti. Pri práci s počítačom je však pohľad dlhú dobu udržiavaný v jednej konštantnej vzdialenosti, danej vzdialenosťou monitora od našich očí. Potom niet divu, že po skončení práce s počítačom máme problém s rozmazaným videním a chvíľu nám trvá, kým zaostríme na predmet v inej vzdialenosti.

*Ďalším problémom je, že pri práci s počítačom používame takmer výlučne centrálne videnie. Na úkor periférneho. Ak nebudeme používať niektoré svaly v našom tele, časom ochabnú a stratia svoju funkčnosť. Podobne je to aj s periférnym videním – ak ho nebudeme používať, postupne oň prídeme. Na druhej strane, ak príliš presiľujeme centrálne videnie, pomaly bude slabnúť aj to. V konečnom dôsledku sa oslabí celé oko. Je preto dôležité, aby bolo centrálne a periférne videnie v rovnováhe.

*Naše oko vykonáva okrem vedomého pohybu, ktorým sledujeme predmet nášho záujmu, aj podvedomý, tzv. sakadický. Ide o veľmi jemný „trhavý“ pohyb, ktorý nám umožňuje vidieť aj veľké predmety relatívne ostro. Na sietnici máme bod najostrejšieho videnia – žltú škvrnu, ktorá je veľká asi 3 mm. Aby sme takýmto malým bodom videli ostro aj veľký predmet, oko musí vykonať veľmi veľa drobných jemných pohybov, prostredníctvom ktorých dokáže žltá škvrna zachytiť celý obraz. Tento pohyb musí byť veľmi rýchly, aby sme v reálnom čase mali pocit, že celý obraz vidíme ostro. Obrazovka sa skladá z drobných svietiacich bodov – pixelov, ktoré tiež „vibrujú“ s určitou frekvenciou. Tá sa však len ťažko bude zhodovať s frekvenciou pohybu nášho oka. A práve preto zaostrovanie na obrazovku predstavuje pre oko omnoho väčšiu námahu než čítanie bežného tlačeného textu.

*O význame slnečného svetla vedeli už naši predkovia. Výrok „Kam nechodí slnko, tam chodí lekár!“ platí aj dnes. A možno ešte viac ako kedysi. Svetlocitlivé bunky – čapíky, ktoré sú najviac sústredené práve v žltej škvrne, a ktoré nám umožňujú vidieť detaily a rozlišovať farby, potrebujú pre svoje fungovanie dostatok svetla. Ideálne toho prirodzeného. O tom, ako vplýva nedostatok svetla na nárast krátkozrakosti, už bolo robených mnoho štúdií.

*Hovorí sa, že najväčším nepriateľom človeka je pohodlná stolička. Keď si uvedomíme, koľko času denne strávime pri počítači, a predpokladám, že sediac v nie práve ideálnej polohe (všelijako zhrbení, s prekríženými nohami ap.), je nám jasné, že bude trpieť aj naša chrbtica, prejaví sa stuhnutosťou šije i celého tela. Napätie v tele sa prejaví aj v našom zrakovom aparáte. Zhoršená cirkulácia krvi môže mať vplyv na zásobovanie sietnice kyslíkom a živinami. Napätie v očných svaloch sa prejaví v postupnom zhoršovaní zraku.

*Ak už sú vaše oči krátkozraké a vy ste „hrdými“ majiteľmi okuliarov s mínusovými dioptriami, je dôležité si uvedomiť, že ak ich máte nasadené aj pri čítaní alebo práci s počítačom, vaše oči okrem prirodzenej námahy (viď bod 1.) musia prekonať aj korekciu určenú na pozeranie do diaľky, to znamená, že sa namáhajú niekoľkonásobne viac. Čo prispieva k ďalšiemu oslabovaniu zraku.

Je vôbec možné uchovať si dobrý zrak v „dobe počítačovej“?

Určite áno. Ale je potrebné dodržiavať určité pravidlá. Robte si časté prestávky, vstaňte od stola, poprechádzajte sa. Popozerajte sa po miestnosti, von oknom čo najďalej. Žmurkajte, zhlboka dýchajte. Doprajte svojim očiam čo najviac prirodzeného svetla a rovnako odpočinku. Ak nosíte okuliare do diaľky a vidíte na obrazovku bez námahy, skladajte ich vždy pri pozeraní na blízko. Ak sú dioptrie vyššie a nevidíte ostro na monitor, porozmýšľajte nad slabšími okuliarmi, určenými len na prácu s počítačom. Uvedomte si, že akékoľvek napätie, námaha, snaha o silené videnie zrak zhoršuje. Naopak, odpočinok a relaxácia zrak zlepšujú.

Batesova metóda prirodzeného zlepšenia zraku učí techniky a aktivity na prevenciu ako aj zlepšenie už zhoršeného videnia. Je vhodná pri akomkoľvek zrakovom probléme, pre ľudí každého veku.

Foto a text: Daniela Maťuchová

...mohlo by vás zaujímať

LESKY: ŽIVOT TREBA ŽIŤ A UŽÍVAŤ – IDEÁLNE V PLNOM ZDRAVÍ. 

LESKY: ŽIVOT TREBA ŽIŤ A UŽÍVAŤ – IDEÁLNE V PLNOM ZDRAVÍ. 

Plány do budúcna ? Túžim absolvovať IRONMANA (3.8km plávanie,180km bicykel a zabehnúť maratón ). Som na toto celé nastavený už v roku 2019. Najdôležitejšie je zdravie a všetko ostatné je krásny bonus. S mikrofónom, hudbou a športom aj na kraj sveta...