fbpx
Dostanete to, čo očakávate alebo záhada zvaná „sebanaplňujúce proroctvo“
Domov / ODBORNÍK RADÍ / Dostanete to, čo očakávate alebo záhada zvaná „sebanaplňujúce proroctvo“

Dostanete to, čo očakávate alebo záhada zvaná „sebanaplňujúce proroctvo“

„Človek, ktorý verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, ho naozaj dosiahne jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti.“

Už sa vám niekedy stalo, že ste sa ráno zobudili a hneď ste vedeli, že vás čaká skvelý deň? Vstali ste dobre naladení, kolegovia v práci boli milí, šéf vás privítal s úsmevom. Celý deň sa vám darilo a mali ste veľa energie. V ten deň ste pristihli ľudí pri tom, ako sa im darí, ako niečo robia dobre. Alebo ste od rána boli mrzutí, nič sa vám nechcelo a všade ste videli problémy a prekážky? Všímali ste si všetko to, čo sa ľuďom nepodarilo?

Ak sa vám niečo podobné stalo, pravdepodobne ste zažili „sebanaplňujúce proroctvo“, teda stav, keď človek nevedomky predpovedá situácie a očakáva ich splnenie. Pokiaľ človek verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti.

Jedným z najužitočnejších objavov neurovedy je skutočnosť, že môžeme rozhodovať o svojich myšlienkach a cvičiť sa vo „vedomom premýšľaní“.

Nemusíme uvažovať o všetkom, čo nám príde na myseľ, môžeme si vybrať, o čom budeme premýšľať a ktorým myšlienkam budeme venovať pozornosť. Závisí to len od nás, či si zvolíme myšlienky, ktoré nás povzbudia, alebo také, ktoré nás oberú o energiu. Dianie v našej mysli môžeme vedome ovplyvniť. Kam smerujeme naše myšlienky, na čo sústredíme svoju pozornosť, toho viac vnímame a vidíme.

Sebanaplňujúca predpoveď je fenomén, kedy očakávanie budúcich udalostí vedie k správaniu, ktoré zapríčiní, že daná udalosť sa naozaj stane. Je úzko spätá s prístupom človeka k sebe samému, k hodnoteniu iných osôb a očakávaných udalostí. Tento jav poznáme aj pod názvom „Pygmalionov efekt“, označuje stav, kedy majú ľudia sklon správať sa tak, ako to od nich ostatní očakávajú.  Človek, ktorý je pevne presvedčený o pravdivosti čohokoľvek, sa inštinktívne správa tak, že to, v čo verí, sa nakoniec splní.

To znamená, že očakávania človeka provokujú jeho správanie, pomocou ktorého vytvára prostredie, v ktorom sa očakávania menia na realitu. Inými slovami, ak očakávate (či už vedome alebo nevedome) určité stavy a situácie, prispôsobujete svoje správanie tomu, aby ste dosiahli očakávaný stav. Či už je to úspech alebo zlyhanie.

V roku 1968 americký psychológ Róbert Rosenthal a riaditeľ školy Lenore Jacobson uskutočnili experiment so študentmi základnej školy v San Franciscu, ktorý jasne potvrdil existujúci účinok Pygmalionovho efektu. Na začiatku školského roka dali študentom inteligenčné testy. Učiteľom povedali, že sa nejedná len o inteligenčný test, ale že na základe týchto výsledkov je možné predpovedať pokrok, ktorý môžu študenti v nasledujúcom roku urobiť. Teda že test dokáže odlíšiť tých, ktorí majú najlepšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.

Testy na určenie úrovne inteligencie urobili študentom v niekoľkých triedach. Po testoch boli vybrané deti na základe údajných mimoriadnych rozumových schopností. V skutočnosti boli tieto deti vybrané náhodne, žiadne mimoriadne schopnosti nemali. Pedagógovia verili v čistotu experimentu, ale boli, samozrejme, prekvapení, keď spoznali budúcich géniov. Títo študenti predsa neboli nikdy „hviezdy“, ktoré by sedávali v prvých laviciach a nevynechali by žiadnu olympiádu. Boli to obyčajné deti s úplne priemernými schopnosťami.

Rešpektovaným odborníkom však nebolo možné neveriť, a preto sa pedagógovia rozhodli čakať na sľúbené výsledky od „údajných intelektuálov.” A dočkali sa. Na konci školského roku prišli vedci do školy a ukázalo sa, že títo „najschopnejší“ študenti skutočne intelektuálne vyrástli. Vykazovali pomerne vysoký stupeň inteligencie neporovnateľný s výsledkami zo začiatku roka.

Pedagógovia, ktorí uverili psychológom, začali vkladať do „priemerných“ detí vyššie nádeje. Natoľko uverili študentom, že ich ovplyvňovali svojimi očakávaniami a tí ich napĺňali. Žiaci náhodne označení ako “vynikajúci” sa v inteligenčných testoch zlepšili najviac zo všetkých a dosahovali výrazne lepšie výsledky ako ostatní.

Čo dodať na záver?

Skúste sa v negatívnych situáciách vyvarovať nálepkám ako “neschopný, nespoľahlivý, hlupák, smoliar …” a nahraďte ich popisom situácie “S tým projektom nie som spokojný, pretože si ho odovzdal 3 dni po uzávierke …”, “Som nahnevaná, pretože si prišiel o 20min neskôr a ja tak prišla o čas, ktorý som mohla využiť inak … ” Naučte sa chváliť svoje okolie a všímať si veci, ktoré ľudia okolo robia dobre. Ak sa vašim ľuďom niečo podarí, oceňte ich, dajte im najavo, že ste radi a hrdí, že to zvládli.

„Keď sa ľudia začnú vidieť v novom svetle, začne sa tiež meniť realita okolo nich.“

Dni naplnené spokojnosťou a pohodou vám praje

Ján Dubnička

Autor je lektor a kouč