Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Najstaršia kandidátka na starostku v komunálnych voľbách síce nevyhrala, ale počet hlasov ju katapultoval do obecnej rady. Nie, ani pri veku 95 rokov Španieli neuvažujú v kategórii veľa-málo. A keď, tak po svojom.
Dedina Patones pri Madride v predvolebnej kampani zahviezdila. Sedem dám, z ktorých najmladšia má 63, kandidovalo s platformou Babičky za Patones. Najvyššie sa dostala María del Rosario Testa, familiárne Charito. V svojich 95-ich v obecnej rade zabojuje o zrealizovanie jediného bodu svojho volebného programu. Parkovisko. S cieľom podpory miestneho turizmu. Lebo tri eurá na hodinu sú tri eurá na hodinu a dedina získa peniaze na investície. A keď prídu na víkend Madridčania, nebudú sa škriepiť kto kde ako zaparkoval. Charito povedala, že ísť do politiky bola malina. Kto lepšie pozná problémy obce ako ona so susedami. Slovo dalo slovo a platforma bola na svete. Starosta celú vec poňal s blahosklonným úsmevom. Akože. Dobre vie, že vznikol produkt ako delo a dedina pritiahne pozornosť. Médiá sa pretekajú, kto z fešnej Charito vytiahne čo najviac vyhlásení, lebo vo svojom veku si môže dovoliť povedať všetko. Aj to čo si myslí.
OLÉ, OLÉ!
S vekom ovísa pokožka, ubúda vápnik a miznú ilúzie. Ale schválne. Chceli by sme znova mať takých dvadsaťpäť? „Ale daj pokoj!“ mávne rukou seňora Carmen a hovorí, že na to má hneď dvadsať dôvodov. Zhodila ich až niekedy po štyridsiatke. „Mojich dvadsaťpäť nebolo symbolom krásy v rozpuku. Ľudia žili a zmýšľali inak, a podľa toho sme aj vyzerali,“ prevracia očami. Hej, Carmen je vo veku, kedy podľa niektorých má človek chodiť na cmiter kochať sa predstavou, kde sa urny vynímajú najlepšie. Ona robí presný opak. Tak aspoň v kocke. V tridsiatke, „a to ešte bolo za Franca, dieťa moje,“ zdôrazňuje prísne, odmietla pobehovať v zástere, v štyridsiatke odštartovala nový život, v päťdesiatke prišla na to, že najlepším kamošom je bicykel, v šesťdesiatke sa opäť osudovo zamilovala, v sedemdesiatke svoju novú životnú lásku spečatila sobášom. Ten čas ale letí… A taká Carmen skvele slúži ako azimut.
NAMAĽUJ SI PRÍTOMNOSŤ
A teraz Pilar. Seňora Pilar. Pred dvadsiatimi rokmi sa vymkla zo španielskej povinnej jazdy. „Fíí, aj mňa sa dcéra snažila osadiť do pozície slepo oddanej babičky, ale narazila,“ klipká očami. Oplatilo sa. Je skutočnou paňou vlastného času, venuje sa spoznávaniu okolia, štúdiu historickej literatúry a robí si poznámky. Pre vlastné potešenie. Tiež maľuje. Inak spoznali sme sa na plavárni, chodí na ôsmu. Jednou rukou ťahá kufrík na kolečkách a v druhej ruke palička. Náš susedský vzťah upevnila moja svokra. Sú rovesníčky, ani jedna nevie jazyk tej druhej, hlavne, že si pokecali. Pilar mi o tom podrobne zreferovala. Stretli sa na dvore, dialóg spustili mojím menom, niečo im došlo, zvyšok vykomunikovali rukami-nohami, summa summarum naša suseda odnaproti sa dozvedela, že svokra priletela z Prahy, že pobudne dva týždne a že vo Valladolide sa jej páči. Inak, s kufríkom na kolečkách Pilar stretávam bežne. Myslela som, že chodí len na nákup až raz… „Šak ja už nevládzem. Vieš koľko toto všetko váži?“ Rozďavila kufor a vnútri hŕba pakšamentov. „O pol hodinu mi začína hodina maľovania, dnes berieme portréty, to zas bude,“ povzdychla útrpne a pobrala sa ďalej.
CEZ GARÁŽ SO CHANELOM
Keď sa po garáži okolo šiestej plíži Chanel 5 viem, že sivý renaultík, čo parkuje vedľa nás, je fuč. Seňora Belén si vyšla za partiou. Má 87, biele vlasy, všetky svoje zuby a na perách rúž. Višňový. Vždy sa vracia pred pol jedenástou. Počuť opätky. V takom kľudnom rytme. „To ja chodievam spať načas, moja, už mám svoje roky.“ Hm. To, že ja som od deviatej v pyžame, skicujem koncept na ďalší text pripravená v ktorúkoľvek minútu odkväcnúť do postele jej radšej nehovorím. „Vy mladí ste ako z cukru,“ povedala by. Ako raz, keď som ledabolo podotkla, že šoférovať po Madride by som nedala. Inak, parkuje úhľadne, vodičák si urobila niekedy pred dvadsiatimi rokmi.
TAKŽE…
… čo je vlastne vek? Má nás motivovať k životu alebo slúži na trénovanie skoku do rakvy? Prečo chytáme panickú hrôzu z čísiel a s dokonalosťou stotožňujeme iba mladosť? Desí nás viac dovŕšená štyridsiatka alebo blížiaca sa päťdesiatka? Tak presne toto sa žiadnej španielskej seňory neopýtam. Aj keď príležitostí mám kopec. Napríklad ráno na plavárni. Ja si dávam svojich tridsať dĺžok, iní majú na vodný aerobik. Jedna skupina sa chystá, druhá sa balí. Vekový priemer 70 plus. Kecajú o všetkom. Jasné, že aj o neposlušných nevestách, mĺkvych zaťoch a nahnevaných susedách, o neposlúchajúcich kĺboch, zákerných chorobách. A majú totálne na háku, že ich počuje dáka štyridsaťročná mrňa. Čo už tá vie o živote!
Dana Ljubimovová
