Aké sú dôvody, prečo ľudia nedokážu povedať NIE? Príčina sa ukrýva ďaleko v mladosti

Prečo nedokážete povedať NIE

Prečo nedokážete povedať NIE? Koľkokrát v živote sme sa stretli s ľuďmi, ktorí boli naozaj milí. Takí, ktorí sú šťastní, keď môžu potešiť iných. Správajú sa tak, aby nikoho neurazili, neranili a len malý náznak kritiky by ich mohol vyviesť z miery.

Typ ľudí, ktorí sú tzv. people-pleasers. Cítia, že nemajú inú možnosť iba sa prispôsobovať potrebám druhých.

  • Povedia „áno“ aj keď v duchu by najradšej povedali „nie“.
  • Súhlasia s protistranou, aj keď v duchu si myslia svoje a najradšej by povedali svoj názor nahlas.
  • Idú s davom, aj keď by najradšej rebelovali.

Ich potreby, ambície, autenticita sú hlboko potlačené. 

Kde je pes zakopaný? Je to preto, aby získali výhodu? Alebo preto, aby boli v očiach druhých poslušní, nekonfliktní a v podstate tí vždy obľúbení?

Aké sú teda dôvody, prečo ľudia nedokážu povedať NIE? Príčina sa ukrýva ďaleko v mladosti, dokonca by som povedala až v detstve.

Deti, ktoré vyrastali v prostredí, kde:

  • sa ich názor nebral vážne
  • otec alebo mama prejavili nesúhlas, keď chceli robiť niečo iné ako im bolo povedané
  • otec alebo mama prejavili nesúhlas, keď chceli jesť niečo iné ako im bolo povedané
  • museli robiť to čo sa od nich očakávalo a nie to čo naozaj chceli
  • nebola príjemná atmosféra a oni mali pocit, že musia udržiavať dobrú náladu v rodine (a urobili by preto všetko)

Ich túžby, ich sny, ich priania ostali len v ich mysli, nevypočuté, nepochopené.

A niekedy majú títo ľudia potrebu zaklamať. Pretože nechcú zažiť podobnú situáciu, ktorú zažili ako deti. Len aby bolo všetko a všetci v poriadku. Len aby bol kľud. Len aby neprišla hádka. Je z toho východisko? Áno. Ponúkam vám 3 spôsoby ako sa z toho dostať von:

  1. Daný človek sa už dávno nenachádza v tom istom prostredí v ktorom vyrastal. T.j. okolo neho sú úplne iní ľudia s inými povahovými vlastnosťami.

Cvičenie: 

Stačí si to uvedomiť a keď sa dostane do podobnej situácie, ktorá mu možno pripomenie detstvo, potrebuje sa vedome zastaviť. A vedome vyhodnotiť situáciu, že ok – toto nie je mama, ktorá… Toto je kolega, ktorý chce to a to. Potrebujem byť úprimný a povedať mu čo naozaj cítim a čo si naozaj myslím.

  1. Ak je daný človek vo vzťahu a je ticho a súhlasí len aby bol v partnerových očiach bezchybný, trpia tým obidve strany. A hlavne tá, čo mlčí.

Cvičenie:

  • Keď nastane situácia, kedy nesúhlasíte a opäť by ste podľa starého vzorca boli ticho, predstavte si čo všetko získate, ak ticho nebudete. Predstavte si čo najhoršie sa môže stať, keď poviete polovičke pravdu. Možno príde hádka, ktorú vy nemáte radi lebo v detstve ste podobné situácie zažívali často.  Pred vami však stojí iný človek. Doprajte si byť úprimný k sebe a k nemu zároveň. Pretože sa inak váš vzťah neposunie. A či už je to posun s pozitívnym alebo negatívnym výsledkom, je to stále lepšie ako neurobiť nič. Pretože sa ukáže kde potrebujete zapracovať vo vašom vzťahu.
  • Či je to oblasť komunikácie, alebo oblasť spolupráce, alebo oblasť pomoci v rámci domácnosti. Alebo sa tu vynoria rany, ktoré súvisia s rodovými líniami a v podstate majú presah, dosah až na váš vzťah. A je na vás ako to uchopíte.
  • Či si poviete, že vám to stojí za to a pekne začnete „upratovať“ od základov a postupne vybudujete základy hlavne sebe. Vždy začíname od seba. Potrebujeme poznať najprv seba, svoje korene, svoje pozadie, aby sme mohli pochopiť druhých. A druhá strana má možnosť voľby.
  • Či sa dá na túto cestu spoločne s vami, alebo ostane stáť. Lebo nemá rada zmeny. Lebo si myslí, že sa jej to netýka. Lebo nemá pocit, že je niečo čo treba napraviť. Vtedy prichádza k uvedomeniu ku ktorému by neprišlo, kebyže na začiatku neurobíte ten prvý dôležitý krok a tým je: „Prehovoríte v čase, kedy by ste inokedy ostali ticho“.
  1. Hovoriť nie s ľahkosťou a s pocitom, že sa necítime vinne.

Cvičenie:

Aj to nie sa dá povedať tak, že druhá strana to akceptuje. Je to všetko o vašej odvahe a sebavedomí. Keď najbližšie príde situácia kedy budete potrebovať povedať nie (ale bojíte sa), skúste to. Vystúpte z tej komfortnej zóny. Prvýkrát to bude ťažké, ale vy to dokážete. Druhýkrát to bude o niečo ľahšie. A tretíkrát vám to príde ako úplne normálne.

Okrem horeuvedeného cvičenia vám tiež prinášam pár dôvodov, príčin:

Prečo nedokážete povedať NIE a neviete si nastaviť hranice?

STRACH

  • Podvedomý strach, že ten druhý bude zle reagovať. Že môže prísť k hádke. Je to strach, ktorý pramení z detstva, keď sa rodičia hádali a dieťa pozorovalo a bolo svedkom hádok. Dieťa nadobudlo pocit, strach, že keď sa ozve, alebo povie niečo „nevhodné“, príde hádka resp. „hubová polievka“. Preto neskôr ako rastie sa bojí povedať, vypovedať. V dospelosti má človek problém sa postaviť sám za seba a veľakrát ostáva ticho namiesto toho, aby vyjadril svoj názor. Aj keď vie, že je v práve.
  • Strach, že ten druhý si bude myslieť, že je neschopný. Napr. ste požiadaný o pomoc, ale vy nemáte čas. Ale napriek všetkému to nepoviete. Lebo by ste si pripadali v očiach druhých ako neschopný. Opäť strach z detstva, ktorý pramení z veľkých nárokov, ktoré mali rodičia na dieťa. Tlak na výkon bez ohľadu na to či dieťa chcelo, alebo nie, vždy muselo splniť požiadavky rodiča. V dospelosti človek nedokáže povedať druhým nie, lebo cíti, že druhý by ho považoval za neschopného. Preto ide aj nad rámec svojich síl a času – vnútorne sa trápi, sťažuje sa blízkym, alebo ho aj trápia zdravotné problémy z potlačených emócií (bolesť hlavy, hrdla).
  • Priznať, že neviete, lebo máte pocit, že druhí by vás považovali za „sprostého“. Strach, ktorý vznikol opäť v detstve, keď dieťa počúvalo od rodiča, že je neschopné. Napr. keď bolo na prvom stupni a nevedelo sa samé učiť. Rodič strácal trpezlivosť a pri učení dieťaťu dával najavo, že je neschopný a menej inteligentný. V dospelosti sa to môže prejaviť ako zakrývanie – maskovanie prílišným EGOM, že sa tvári, že všetko vie, ale pritom niekedy nevie. Čo je úplne prirodzené, pretože nikto nevie všetko. Bojí sa priznať, že nevie, ukázať svoju jemnú stránku a radšej bude hrať „tvrďasa“.
  • Že nebude potrebný. Preto robí veľa aktivít pre druhých. Snaží sa všetkým pomáhať, aj keď to druhí ani nepotrebujú. Snaží sa zavďačovať druhým. Varí, krúži okolo všetkých a zisťuje čo, kde ako. Je to spôsob akým nepriamo ukazuje, že potrebuje pozornosť. Pozornosť, ktorú v detstve nedostával. Lebo rodičia ho zanedbávali a nemali na neho čas. A on tak potrebuje počuť, že je potrebný, potrebuje uznanie, cítiť, že ho druhí majú radi. A tak zabúda na seba, svoje potreby a uprednostňuje potreby druhých. Ale na konci dňa je vyčerpaný, pretože nemá čas na seba. Sebalásku hľadá u druhých a pritom by ju mal v prvom rade hľadať u seba.

Uviedla som som pár príkladov z praxe, ktoré riešim s klientami. Podstatné je odhaliť príčinu emocionálnej záťaže. Príčinu, prečo nedokážete povedať NIE, ktorá sa veľakrát skrýva v DETSTVE. A raz keď ju identifikujeme, môžeme pracovať na jej odstránení.

Ak aj vy cítite, že sa potrebujete zbaviť niečoho, čo vám už neslúži, limituje vás a potrebujete sa zbaviť toho batohu, veľmi rada vás budem sprevádzať.

Všetci si zaslúžime byť SAMI SEBOU. Aj keď to vôbec nie je jednoduché. Je to cesta, ktorou si kráčame každý svojím tempom. Niekto rýchlejšie. Niekto pomalšie. Niekto bez pomoci sprievodcu. Niekto s pomocou.

Aby vám to išlo ľahšie, mám pre vás 2 spôsoby, ktoré vám pomôžu:

Poznaním svojich talentov zistíte kde je vaša jedinečnosť a ako môžete vstúpiť do vnútornej sily. Čo môžete robiť v živote, aby ste boli spokojní so sebou ale aj v partnerstve.

Poznaním svojich darov, potenciálu a životnej cesty pochopíte prečo sa vám v živote dejú lekcie. Prečo sa vám opakujú udalosti alebo stretávate podobných ľudí. Pochopíte seba a svoju životnú cestu.

Pripravila: Ľubica Farkasová

Pozrite si aj náš rozhovor s Ľubicou

Mohlo by vás zaujímať