fbpx
Dana Ljubimovová Miháliková: Lisabon - mesto kontrastov, farieb a zapadajúceho slnka
Domov / CESTOVANIE / Dana Ljubimovová Miháliková: Lisabon – mesto kontrastov, farieb a zapadajúceho slnka

Dana Ljubimovová Miháliková: Lisabon – mesto kontrastov, farieb a zapadajúceho slnka

Intuícia ma nesklamala, Portugalsko je iné. Farebné, zvlnené, stále zakvitnuté, neeurópsky exotické, drsné. Ozaj, a pre cestovateľov je Lisabon stále „in“.

Jeho uličky sú zážitok, čo pohľad to scénka. Tlačenica v taverne s miestnymi, vybavovačky predavačov so zákazníčkami, puch nasolenej tresky a zvlhnutých stien, obchodíky s kadečím, mačky na parapetoch, povievajúce prádlo na šnúrach naťahaných ponad ulicu, „senhora“ vchádzajúca s vedrami ľalií do kostola, ktorá mávne rukou, že foťte si koľko chcete a melodická portugalčina okamžite vtiahnu do deja pouličnej atmosféry.

Máte pocit, že presne o tomto ste niekde čítali. Že takto to tu žije po stáročia, odkedy predavačky rýb, kvetov, ovocia a všetkého možného ponúkajú tovar pred bránami domov, brusič nožov prechádza ulice a na panovej píšťalke zvoláva zákazníkov, mestskí cavaleiros si nechávajú čistiť topánky na ulici a pritom labužnícky poťahujú z cigary. Áno, to je Lisabon. Bez prímesi skanzenu si zachoval pôvodnosť a dnes je jedným z najvibrujúcejších miest Európy. Prepája podedené tradície s trendom globalizácie a ponúka šialený mix kultúr, moderných technológií, vône Atlantiku, kávy a škorice.

Právoplatná metropola

Svetová tlač podchvíľou pripomína, že z Lisabonu vzniklo centrum pre biznismenov a odvážne konkuruje Berlínu, aj Londýnu. V hre sú nižšie životné náklady, super klíma a dopravné prepojenie s európskymi metropolami, New Yorkom aj Afrikou. Malá rekapitulácia. V roku 1994 bol Lisabon európskym hlavným mestom kultúry, v 98-om tu prebehlo Expo a v 2004-om európske majstrovstvá vo futbale, v roku 2015 mesto získalo cenu European Entrepreneurial Region award, rok na to sa Paddy Cosgrave rozhodol preniesť sem z Dublinu najznámejší technologický veľtrh v Európe Web Summit. Minulý rok bolo v Lisabone otvorených dvadsať hotelov a jeho čaru neodolala ani Madonna. Hoci po dvoch rokoch jej pripadá až príliš pokojný,  vraj bude spomínať s láskou.

Na konci sveta

Od Mysu Roca, najzápadnejšieho bodu európskeho kontinentu, ktorý básnik Luis de Camões označil ako tam,  „kde zem končí a more začína“, Lisabon delí necelých štyridsať kilometrov. Pre Európanov donedávna odľahlé mesto dnes v návštevnosti láme rekordy. K povinnej jazde patrí most Vasca da Gamu. Tento kolos sa tiahne viac ako sedemnásť kilometrov a je najdlhším mostom v Európe. Ďalším mega symbolom je socha Ježiša hľadiaceho s rozopätými rukami na mesto. Samotný piedestál meria 75 metrov a dielo je výsledkom snahy istého kardinála. Očaril ho originál nad Rio de Janeirom a nápad podchytil diktátor Antonio Salazar. Socha mala odvrátiť hrozbu druhej svetovej vojny. Dokončená bola až v roku 1950, a týči sa ako symbol vďaky, že krajina bola od vojnových hrôz uchránená.

Na siedmych kopcoch

Jazdu na historických, či moderných električkách ocenia fanúšikovia pohľadu z okna, aj rodičia s deťmi. Lisabon sídli vo vlnitom teréne, známy je ako „mesto na siedmych kopcoch“. Kameňom dláždené ulice sú prepojené raz prudkým svahom, či strmým schodišťom, inokedy pozemnou lanovkou, či modernistickým výťahom. Jeden z kultových postavil žiak Gustava Eiffela Raoul Mesnier du Posnard v roku 1902. Meria 45 metrov a spája centrum so štvrťou Chiado. Nejedna ulička ústi do vysutej záhrady, alebo parku, odkiaľ sa v plnej paráde predostrie farebná panoráma. Domy, veže, chrámy, kostolíky, v pozadí starobylá hradba, to všetko pri pohľade z výšky máte ako na dlani. Jednou z najvyhľadávanejších je Bairro Alto. V tejto štvrti kráčanie po rovinke ani neokúsite. Pri putovaní podchvíľou zazriete turistov sklonených nad mapkou. V spleti vysokých budov a úzkych uličiek sa potulujú až zistia, že hore ich mohla vyviezť električka.

Treska, rezeň, víno

Na Lisabon bez tresky zabudnite. Prenikavú arómu cítiť z každého obchodíka. Naskladaná v regáloch, aj na obrovských kopách, na pohľad nič lákavé. Avšak vypražená v cestíčku, to je iná vec. S porciami sa Portugalci nebabrú. Na taniere servírujú slušné kusy. Inak, nečakajte žiadny stravovací modernizmus, ale poctivé domácke kombinácie ryže, zemiakov alebo fazule s mäsom alebo rybou. Arómu tresky prebíja vôňa dusenej, či pečenej bravčoviny a grilovaných kureniec. Turisti oceňujú rezne. V reštauráciách, aj na stojáka. V tavernách si objednanie popri miestnych vyžaduje širšie lakte. Proste narvané a s prijateľnými cenami. Pohárik portského, vinho verde, čiže zeleného vína alebo čerešňového likéru najlepšie padne podvečer, keď sa z podnikov ozývajú clivé tóny fado. Hovorí sa, že Portugalci spievajú, keď sa chcú vyplakať. Melódie schmatnú za srdce, za vyhŕknuté slzy sa však  hanbiť netreba. Lebo fado je o láske, ktorú odvial vietor aj morské vlny, o rybároch, ktorí sa nevrátili, o loďkách stratených v diaľave a ženách pletúcich rybárske siete a vyčkávajúcich na návrat mužov z krutých vôd Atlantiku.

V štýle etno

Turistická tepna Rua Augusta začína Víťazným oblúkom. Bulvár s nespočetnými reštauráciami, vôňou jedla, kávy aj škorice. Nejedna ulička však odvádza do paralelného sveta. Susedná černošská štvrť žije vo vlastnom rytme. Predavači v obchodíkoch ponúkajú všakovaké obilniny, sušené veci, o ktorých ani netušíte, čo to môže byť, haleny, tuniky, kusiská pestrých látok na turbany, rôzne čiapočky. Afričania  družne debatujú s Brazílčanmi, v šere sivých domov sa mihajú záblesky snehobielych zubov. Prešedivený galán z prestarnutého mercedesu zvolá, či je navarené, na ulicu vykukne kučeravá hlava rozhadzujúc rukami, že už hej, na čo galán konečne vypne motor a vysúka sa z mašiny. Aj tu kraľuje jedlo. Neznáma kuchyňa dáva o sebe znať prapodivnou arómou, všade vládne pohoda, rozhovor a úsmev. Obrovské písmená „Portugalsko pre cudzincov“ načmárané na stenách vyznievajú ako žart, lebo všetci sú tu doma.  O pár metrov ďalej žijú Arabi, neďaleko zas Indovia. V slušivých nohaviciach na puky, s turbanom na hlave a veselým výrazom na snedej tvári si vykračujú so svojimi, o štyri odtiene tmavšími brazílskymi kolegami. Rasové predsudky tu padajú do prachu. Vzduchom poletujú úsmevy, z farebných hlúčikov sa ozýva priateľské okrikovanie a smiech. Taký ten srdečný, úprimný, aký sa nedá nacvičiť, iba potrénovať s ľuďmi, s ktorými vám je dobre. O tom je celý Lisabon, mesto hýriace farbami a odrazom zapadajúceho slnka.

Pripravila: Mgr. Dana Ljubimovová Miháliková, PhD.

VÍKENDOVÝ REŠTART II.Po 40ke sa menia naše priority, mení sa telo, mení sa aj rozmýšľanie. Ak ste doteraz napríklad necvičili, cítite, že asi by ste mali. Lebo chrbát bolí. A telo sa tiež ťažšie udržiava v kondícii.

Dámy, ktoré zažili náš jarný reštart už vedia, že na našom pobyte sa nudiť nebudú. A máme pre všetkých absolútnu pecku. V sobotu nás na turistike kombinovanej s Nordic Walking bude sprevádzať Róbert Kormaňák. Oravák znalý prostredia Zuberca a Roháčov. Budeme hľadať aj balans v živote. Víkend bude aj o rozhovoroch s odborníkmi na témy ako sa stravovať, či a ako cvičiť - lektorky Nela Sullens a Elena Bernáthová.  Ujsť z reality a naučiť sa vytvoriť si realitu novú, Aj taký bude náš pobyt!

Pridajte sa