fbpx

Cez deň v kuchyni domu seniorov a večer s mikrofónom v ruke

V prvý deň na novom pracovisku v dome seniorov som sa cítila trochu neisto.

Ako sociálna terapeutka som sa musela zoznámiť nielen s personálom, ale aj s klientmi zariadenia. Prisadla som si ku klientom, sediacim na invalidných vozíčkoch, a pozorovala som.

Z môjho neistého rozhliadania sa ma vytrhla drobná, útla žienka s čiernymi vlasmi, tlačiaca servírovací vozík.

„Rozdali by ste, prosím, klientom v miestnosti výživu? Máme dnes frmol, nestíhame a ja musím rozdeliť desiatu ešte klientom na izbách,“ spýtala sa odvážne.

Prikývla som.

Útla, štíhla žienka sa volala Eva a pracovala v kuchyni. Svižne aj akčne organizovala chod práce. Vykladanie, nakladanie, mixovanie, rozdávanie aj podávanie stravy klientom.

Vždy, keď mala Eva službu, som vedela, že nám práca pôjde ako po masle.

Mojou úlohou, ako sociálnej terapeutky, bolo organizovanie programu pre klientov.

Často sme si spievali ľudové piesne ako symbol mladosti, ktoré si mnohí pamätali aj do svojho vyššieho veku.

Keď už mala Evka všetko k obedu nachystané, prisadla si k nám a zanôtila kúsok z piesne. Všimla som si, že jej hlas nie je len taký obyčajný. Rezonoval hlasno miestnosťou, až uši aj oči všetkých spozorneli.

„Evka, a ty aj niekde spievaš? Lebo…“ moja otázka znela rozpačito.

Skromne otvorila telefón a ukázala mi fotografie zo svojich vystúpení. Voľakedy si k svojmu skromnému platu privyrábala spevom. Nechcelo sa mi uveriť, že na obrázku bola naozaj ona.

Evka, ako mladá, chodievala spievať do Budapešti. Bola talentovaným dievčaťom, ale osud jej privial neľahké úskalia života.

Profesionálne sa venovala práci v zdravotníctve – v úlohe sanitárky, pracovníčky kuchyne a v súčasnej dobe opatrovateľky. Tieto profesie, ako je známe, nepatrili a ani nepatria k tým „vychyteným“. Evka v nich húževnato zotrvávala, aby uživila seba aj svoju dcéru.

Práca a spev opatrovateľky z domu seniorov

Založila si s dvoma muzikantmi skupinu REKVIZIT

V skupine pobudla pekných jedenásť rôčkov. V anglickom, maďarskom a slovenskom jazyku vystupovala na oslavách, svadbách či iných súkromných stretnutiach (dodnes ich spája vzájomná sympatia, priateľstvo a láska k hudbe).

Eva cez týždeň zarezávala v práci vo svojej rovnošate a vo voľnom čase spievala. Spevom sa dokázala akoby znovu nadýchnuť a nabrať novú silu po ťažko oddretej práci.

Napriek tomu, že v súčasnej dobe letí dominanta mladosti, to znamená vek medzi 18–25 rokov, prihlásila sa minulý rok do súťaže v Budapešti s názvom: Sztárban sztar, v preklade „Tvoja tvár znie povedome“.

Na pravidelné konkurzné skúšky cestovala sama vlakom a v práci o jej zámere nevedel takmer nikto. Netušili, že drobná štíhla sanitárka vymieňa svoj zdravotnícky oblek za kostým a mikrofón, cez ktorý bude znieť jej krásne zafarbený hlas. Eva sa na skúšky poctivo pripravovala a dostala sa až do tretieho kola. Ďalej už nepostúpila.

Tak ako mladé dievča chodievala do Budapešti spievať, dostala od života možnosť opäť ukázať, čo v nej je.

Aj keď sa v prítomnosti poroty a producentov do finále nedostala, užívala si ten pocit, byť aspoň na chvíľu hviezdou. Bola šťastná.

Drobná útla žienka. Cez deň v nenápadnom pracovnom odeve, sa večer dokázala zmeniť na spevácku divu vo svetle reflektorov. Zaujímavé. Čo všetko sa môže skrývať za skromnosťou našich profesií, za bezfarebnosťou našich oblekov a mlčaním…

Aj keď sa naše cesty na spoločnom pracovisku rozišli, verím, že ju ešte budem počuť spievať.

Evi, spievaj a do našich životov nám s vašou skupinou ešte dlho hraj!

Zuzana Balašovová Donátová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať…

Hovorí sa, že muž nemusí podvádzať ženu…

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová