Čo by ste radi pred koncom roka skartovali vy?

Čo by ste radi pred koncom roka skartovali vy?

Už sa to blíži. Je november a Vianoce sú tu onedlho. Deti začnú o pár dní otvárať adventné kalendáre a my dospelí sa budeme tešiť z toho, ako sa tešia. A budeme doma – aj keď za posledné dva roky je táto veta skôr ako prekliatie – nie radosť prinášajúce potešenie.  Skrátka, na niektoré veci za posledné roky by sme možno najradšej použili skartátor a zabudli.

Ale pribudli nám aj novinky v našich životoch.

Jednou je napríklad taká práca z domu…

Kedysi bol home office bonus a výhoda…

Pamätáte si ešte časy, keď ste od šéfa žiadali prácu z domu ako bonus? Bolo to skrátka tak. Bola to výhoda a nadštandard. V niektorých firmách to dokonca dávali ako bonus pri nástupe. Homeoffice 2x do mesiaca. Wau.

Starodávny homeoffice vyzeral tak, že z tepla obývačky s pohárom čaju ste čosi popracovali a medzitým ste možno aj dačo dobré navarili. Prípadne aj povysávali – v rámci prestávky, samozrejme…

Práca z domu sa skrátka považovala za niečo, kedy sa môžete trošku uliať a zároveň trošku niečo aj urobiť… Pri mnohých profesiách sa to nedalo presne skontrolovať. Jednoznačná výhoda platiaca dodnes je, že ráno nemusíte naštartovať auto alebo sadnúť na MHD. Namiesto toho sa prejdete so psom okolo domu a uvaríte si čaj alebo kávu – toto ostalo zachované….

Homeoffice či práca z domu niekedy a dnes

Práca z domu je dnes úplnou samozrejmosťou. Už sme si na ňu zvykli a šéfovia tiež. Samozrejme, že postupom času sa našli už aj mechanizmy na meranie výkonu zamestnancov. Aby to nebolo len také lárom fárom.

My ľudia (šéfov nevynímajúc) radi všetko meriame. A samozrejme zaznamenávame a archivujeme alebo skartujeme. Denný diár sa nám plní úlohami a sme radi, keď si môžeme odškrtnúť tie splnené. A najmä takto na sklonku roka. Aby sme mohli vykročiť do toho nového pekne s čistým štítom.

Zmena je život…

V múdrych knihách sa často dočítate, že zmena je život. Aj keď niekedy krútime hlavou, pretože niektoré zmeny by sme radi videli tak v science fiction alebo v Matrixe… Veď uznajte, kto by to bol povedať, že negativita bude raz tak žiadaná? A že byť pozitívny je niečo stresujúce? Čo už.

Ostáva nám veriť, že raz sa život opäť vráti do starých koľají. Aj keď – a to všetci dobre vieme – napriek tomu, že história sa často opakuje, tak doba ide dopredu a vývoj sa nedá zastaviť. Koľaje to teda budú aj tak nové, nevychodené…

Že sa vám to nezdá?

Vráťme sa na chvíľu v čase.

Skúste si predstaviť, že takto pred 60 rokmi sa v niektorých školách písalo na tabuľku s kriedou. Neboli zošity a vtedy by aj gélové pero bolo niečo, s čím by ste sa stali totálnym gerojom. Boli by ste zaujímavá/ý a všetci by sa chceli s vami priateliť. A možno by ste dostali aj pozvánku na rande…

Za posledné desaťročia ľudstvo dosiahlo obrovský pokrok.

Síce stále platí, že dostať ako darček kvalitný parker (áno to je tá vec na písanie rukou…) je stále niečo, ale otázkou je, či ho povedzme o desať či dvadsať rokov budeme vedieť použiť. Pretože už dnes je pre mnohých ľudí písanie rukou skoro športová či umelecká disciplína.

Nevadí.

Ako bolo písané v úvode, idú Vianoce. Bude viac času napríklad aj na to, že si poupratujeme vo veciach. Čo bude treba skartujeme a to podstatné si uchováme. Zaarchivujeme. A možno raz, o 50 rokov, to niekto nájde a bude sa čudovať ako sme mohli vôbec takto žiť…

Peter Fuchs