fbpx

Žijete ten najlepší moment vášho života, lebo je to zároveň v tom čase jediný moment vášho života.

Zvrat v živote vedúci k transformácii

Autorky: Janette Šimková a Nina Menkynová

Naša životná púť sa podobá slnečnej púti. Takto metaforicky prirovnal ľudský vývoj Carl Gustav Jung k postaveniu slnka na oblohe počas dňa. Rozlíšil ráno – detstvo a mladosť, dopoludnie – skorú dospelosť, popoludnie – stredný vek a večer – neskorú zrelosť. Počas celého putovania prechádzame procesom individualizácie: stávame sa naším bytostným JA.

Niektorí vsadia na dosiahnutie dokonalosti a bezchybnosti. Nebýva to cesta vedúca k slobode. Zo svojej praxe vieme – Janette z koučovacej a Nina aj z terapeutickej, že hodnotu má spoznať sa a stať sa sami sebou vo svojej úplnosti a prirodzenosti.

Zmyslom je dosiahnuť celistvosť svojho bytostného Ja. Nedá sa to bez nadviazania kontaktu so svojím vnútrom, nahliadnutím na svoje tienisté stránky a zmierením sa s nimi. Predchádza tomu vysporiadanie sa s personou. Je to maska, ktorú sme si sami vytvorili, aby sme obhájili svoju pozíciu. Je obrazom nášho prispôsobenia sa spoločenským a kolektívnym hodnotám. Zatrasie nami, keď zistíme, akí sme vo svojej podstate, akí sme, keď máme nasadenú masku, sú dve odlišné bytosti.

Čo je to proces transformácie v strednom veku? Prinášame druhú časť: (prvú časť nájdete tu:TRANSFORMÁCIA)

Violin príbeh jeden z mnohých

Pri etapách prijímania a akceptácie sa Viole vyjaví, že to bolo: najmä pomenovanie si toho, že za touto realitou života stojím najmä ja sama. Vtedy som to ešte nevidela ako prevzatie zodpovednosti sama za seba. Vyšplhať sa na rovnocenného partnera voči okoliu (je jedno či ide o životného partnera, mamu, deti alebo iné osoby) a nájsť svoju vnútornú hodnotu bola pre mňa (a asi stále je) dlhá cesta. Ale dá sa to. Ideálne, ak vám pomôžu ľudia vo vašom okolí.

Prijať to, čo sa stalo, ako v tom stojím ja, prečo konám ako konám, a prečo vidím a najmä nevidím dianie v mojom živote nám pomôže niekto blízky. Nemusí to byť dlhodobo blízka osoba. Stačí, keď si vzájomne „sadnete“ a Vaše duše si rozumejú. V istej fáze transformácie som zistila, že mi najlepšie funguje „usadiť“ sa spolu so svojimi emóciami v danej situácii tak, ako sa vieme usadiť v hlbokom a pohodlnom kresle. Získať tak iný uhol a výhľad na náš život. Nič neriešiť, iba prijať a sledovať.

Zmena príde až s naším hlbokým rozhodnutím „áno, toto skutočne idem robiť a toto už nie“. Tréning akceptácie je celoživotný a zároveň veľmi „vzrušujúci“. Často ma prekvapí moja vlastná reakcia, hlavne tá vnútorná, ktorá je pre mňa tou najdôležitejšou. 

Fáza reštrukturalizácie

Akonáhle si úprimne priznáme, čo sa s nami deje a začneme hľadať, čo potrebujeme pre novú zmysluplnosť, náš svet sa začne meniť. Otvárame sa tomu, ako s touto zmenou začať žiť a užívať si ju. Krok za krokom prechádzame k novému usporiadaniu nášho života a vedome si vyberáme, do čoho sa chceme vložiť. Experimentujeme, vystavíme sa zraniteľnosti, keď o svojich pocitoch hovoríme.

Začíname zapĺňať prázdny priestor v sebe a cez priepasť prehodíme lano, po ktorom sa šplháme v ústrety sebe. Uvedomujeme si, aké je dôležité neklásť na seba prehnané nároky, rešpektovať svoje emócie a dopriať si dostatok času. Akceptujeme, že máme právo na slabé chvíle, kedy nám bude opäť biedne, smutno, budeme pociťovať, ako by nám vnútri niečo chýbalo, ako by v nás bola hlboká diera, ktorá nejde nijako zaceliť – avšak iba do momentu, kedy sa znovuzrodíme a vydáme v ústrety tomu, kam nás volá srdce, duša, myseľ, telo.

Viola svoje úvahy nad procesom zdolávania svojich etáp znovuzrodenia uzatvára: Často si kladiem otázku, „či som nespomalila príliš“, „či nezanedbávam okolie/domácnosť“ a z času na čas mi to vyvoláva vnútorný konflikt a dialóg. Dnes mám pocit, že idem za volaním srdca a duše. V skutočnosti ale nerobím fyzicky nič špeciálne, čo by ma priblížilo môjmu snu. Neviem, či je to tým, že je „ešte len začiatok roka“ alebo sa klamem vlastnými výhovorkami. Možno je to celé inak a robím presne to, čo je najlepšie. Kto vie?

Proces transformácie nie je schéma

Nech sa človek nachádza v ktorejkoľvek fáze z vyššie popísaných, takmer vždy je prítomný silný pocit, ktorý nepopisuje žiadne iné slovo výstižnejšie než slovíčko vzduchoprázdno. Neistota, malá či takmer žiadna dôvera v seba, strach, či vôbec „dokročím“ na pevné miesto. Deje sa totiž to, že riskujeme, že nebudeme nikam patriť. Čosi nás ženie vykročiť z miesta, kde sme stáli, ale netušíme, kam a či vôbec dorazíme.

Povedať volaniu v sebe ÁNO nie je až tak náročné. V každom ÁNO je však zahrnutých veľmi veľa NIE. A nie býva o tom, že narušíme prirodzenú lojalitu voči prostrediu a pravidlám, v ktorých sme boli dovtedy. Naše vykročenie do novej etapy teda nebýva problémom v tom, že by nám chýba odvaha, či schopnosti. Tichým strašiakom na ceste do novej fázy nášho života sú dôsledky nášho NIE a odvaha ich vyjadriť. A zniesť to, že niekomu inému vyrobíme emočného nepohodlie.

V momente, keď pritakáme niečomu novému, ešte netušíme, čo dostaneme späť. Vzduchoprázdno je ten neoddeliteľný okamih, keď sme pustili to staré predtým, ako dokážeme uchopiť nové. V istom zmysle totiž musíme byť pripravení doslova spáliť mosty.

Je to teda nielen nachádzanie odvahy, ochoty a sily niečo zmeniť. Je to navyše podstupovanie rizika, vyrovnávanie sa so stratou, narúšanie lojality. Z toho často plynú pocity viny. Prítomný je aj tlak okolia, ktoré nás zvyčajne od zmeny odrádza a naše pocity viny vyživuje. Práve v tomto celom procese je však ukrytá sila rozvoja a znovuzrodenia.

Ako celý proces transformácie so cťou prežiť

Keď sa s vami začne diať čokoľvek, čo približuje popísaný transformačný proces, môžete pre seba urobiť nasledovné:

  • Obklopiť sa zopár ľuďmi, ktorí majú pre vás pochopenie. Sú počas celej doby veľmi dôležití – pomáhajú vám doslova previesť sa na druhý breh. Stávajú sa vašimi spriaznenými dušami.
  • Vyhýbajte sa tomu, čo vás spochybňuje. Nie preto, že by ste boli zbabelí, ale preto, že vás to oslabuje.
  • Hľadajte, v čom a kedy cítite vnútornú silu, kedy ste to vy sami vo svojej podstate.
  • Objavujte, kedy a pri čom cítite ľahkosť.
  • Pozorujte, kedy vám žiaria oči.
  • Skúmajte, na čo sa naozaj tešíte. Čo sú to tie vaše „plné“ chvíle, keď si život spontánne a bez limitácií užívate.
  • Hľadajte to v maličkostiach, vo vašom dennom/bežnom fungovaní.
  • Dôverujte svojmu tichému hlasu, šiestemu zmyslu, intuícii.
  • Predstavte si seba, keď ste mali 3 až 5 rokov. Čo vo vás vtedy žilo? Čo z vás vtedy vyžarovalo?
  • Nesnažte sa urýchľovať čas – transformácia je proces na dlhé obdobie, nie je to šprint.
  • Skúste rozlišovať, kedy sa vo vašom konaní stávate obeťou a kedy ste, naopak, tvorcami.
  • Dovoľte si aj sebaľútosť, smútok, pochybnosti. Vedzte však, že to je čosi, čo chcete postupne prekonávať.
  • Učte sa neberte príliš vážne. Vaše tiene, inakosti a zvláštnosti k vám patria a robia vás výnimočnými.
  • Ak už viete, od čoho potrebujete odkročiť, z čoho vystúpiť, pomenujte to.
  • Nájdite silu a vôľu poďakovať sa tomuto celému procesu, lebo vďaka nemu sa mohlo zobudiť vaše „nové JA“.
  • Neviňte sa za to, čo cítite. Aj to patrí k vášmu JA, či sa to niekomu páči alebo nie.
  • Ak aj potrebujete klamať komukoľvek naokolo, nikdy neklamte sebe.
  • Dajte svojej ceste a zmenám uznanie a vytvorte im priestor. Nebagatelizujte, neodháňajte, ani nevytesňujte, čo sa vám deje. Je to prirodzený a dôležitý proces zrenia.
  • Po tom, ako prijímate a akceptujete, čo sa s vami deje, otvárajte sa novému, snívajte, neohraničujte sa boxom, ktorý ponúka nátlak zvonka či racionálna cenzúra.
  • Učte sa s rešpektom a dôverou prijímať všetko, čo k vám prichádza. Žijete ten najlepší moment vášho života, lebo je to zároveň v tom čase jediný moment vášho života.

Nájdenie vlastnej podstaty a zmyslu bytia

K zavŕšeniu individualizačného procesu dochádza vtedy, keď sa prepoja prvky vedomia a nevedomia, a tým sa dostaneme k nášmu bytostnému Ja, k svojej podstate. To nám prináša zážitok celistvosti, naplnenosti a pocitu, že je všetko tak, ako má byť. Nie je to však konečný bod nášho duševného vývoja. Aj po zdolaní týchto fáz rastieme a v našom vnútri sa stretávame s rôznymi obsahmi, s ktorými sa vyrovnávame. Predpoklad však je, že s omnoho väčšou ľahkosťou, gráciou a rešpektom voči svojmu prežívaniu.

Tento článok na tému čo je to proces transformácie v strednom veku vznikol v rámci iniciatívy Reinventing yourself, komunity žien beelong.sk, ktorej cieľom je otvorene a bez skresľovania hovoriť o období osobnej transformácie, nazývanej aj krízou stredného veku.

PODCASTY REINVENTING YOURSELF

https://www.40plus.sk/category/kriza-stredneho-veku-beelong-reinventing-yourself/

 

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová