fbpx
Ako z riti von?

Ako z riti von?

Je ráno. Sedím na dvore, pijem kávu, dávam rannú cigaretu a rozmýšľam. Otázka je krátka, ale o to zásadnejšia: Ako z riti von?

Včera som napísala krátky status o blbej nálade. Posledné dni, aspoň ja to tak cítim (a podľa väčšiny reakcií ľudí, ktorých mám naokolo nie som sama), vládne blbá nálada. Kam sa pohnem. Je to tak hmatateľné, že sa TO dá normálne chytiť do ruky a obzerať, ako nejaký útvar. Dostali sme sa do slepej uličky, kde je tma. V mnohých ohľadoch zdá sa, sme v riti.

Istotne, sme zasiahnutí aj okolnosťami, ktoré vyvolala pandémia a niekde v kostiach cítime, že to ešte nie je koniec, že to bude mať pokračovanie. Nik z nás síce netuší, že aké, ale cítime, že nič príjemné to nebude.

Ľudstvo počas svojej existencie muselo prekonať rôzne krízy…

Počas ťažkej krízovej situácie je veľmi dôležité, aby sa ľudia zomkli a riešili podstatné veci. Nepodstatné bokom. Pretože, ak vám horí dom, asi sa nepôjdete pozerať, či majú uhorky na konci záhrady dostatok vody. Vykašlete sa na uhorky a vodu použijete na hasenie domu.

Ale nie! Je nová doba. Čo tam po požiari. My budeme kontrolovať uhorky. Veď je leto. Uhorková sezóna. No nie?

Vnímam, že máme veľa uhoriek, o ktoré sa treba hneď a zaraz postarať. Jednou z najväčších uhoriek, ktorá vyrástla do obludných rozmerov sú interupcie. Musí sa to riešiť teraz, a to tak, že sa rozum zastavuje. Je to najdôležitejšia vec na svete. Teda na slovenskom svete.

Ak ste boli niekedy za posledné roky v nemocnici, tak asi tušíte, že napríklad v zdravotníctve nám horí  už dlho. Prakticky sú to už ruiny. Ale čo tam potom? Riešme teraz nehodné ženy, ktoré by sa chceli vybrať na interupciu. Riešme interupcie!

Sedím s kávou v ruke a rozmýšľam…

Čo sa musí stať? To sa budeme takto apaticky prizerať? Počkáme si na druhé čítanie zákona? Medzitým budeme v nádeji očakávať, že naša pani prezidentka zákon nepodpíše, až napokon v septembri, vláda plná našich papierových vzdelancov prelomí veto?

Ako z riti von? 

Cesta z riti býva nepríjemná, pretože v riti je tma a smrad. Ťažko sa tam orientujete. Zároveň však hrozí, že ak sa na cestu von nevyberieme, tak sa o pár mesiacov či rokov zobudíme ešte viac zakliesnení v útrobách, kde všetko končí a prakticky nič nezačína.

Martina Valachová

Podporte špeciálny deň narcisov online