Prečo je Veľká noc veľká? Pohyblivý sviatok s dotykom nekvasených chlebov a pohanskej bohyne úsvitu

Prečo je Veľká noc veľká? Pohyblivý sviatok s dotykom nekvasených chlebov a pohanskej bohyne úsvitu

Tohoročná Veľká noc 2023 pripadla na 7. až 10. aprílový deň. Sviatok je to však pohyblivý s originálnym výpočtom dátumu. Aby toho nebolo málo, nie v každej cirkvi je rovnaký.

Rozdiel dátumu slávenia vyše mesiaca

V kresťanských cirkvách sa slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Tak to ustanovili na 1. všeobecnom nicejskom koncile v roku 325. Keď sa spln ukáže v nedeľu, Veľká noc bude až tú nasledujúcu – nedeľu. Dátum sa môže v rôznych rokoch líšiť až o viac ako jeden mesiac. Konkrétne? Výpočet celkovo určuje sviatky od 22. marca do 25. apríla. A to ešte dodajme za predpokladu, že jarná rovnodennosť je v tomto prípade nazvime to záväzne ustanovená na 21. 3. podľa gregoriánskeho kalendára. Astronomická realita akoby nebola – a tá môže byť v skutočnosti odlišná od dohodou ľudí ustanovenou aj dva dni. Tohoročná astronomická rovnodennosť bola, ako vieme, 20.3.

Trvalé ignorovanie astronomickej reality?

Astronómia ale nie vždy prišla skrátka. V 18. a 19. storočí sa podľa nej oslavovala Veľká noc v niekoľkých protestantských krajinách. Napríklad vo Švédsku, Nemecku, Dánsku. Tak či tak to bolo len pár desaťročí. A čo pravoslávne cirkvi? Tie okrem pravoslávnej cirkvi v Estónsku a vo Fínsku využívajú pre výpočet paschy juliánsky kalendár. Popritom zachovávajú záväzné pravidlo, kánon spomínaného nicejského koncilu, podľa ktorého nesmie byť Veľká noc v čase židovského sviatku pesah. Aká je realita? Dátum veľkonočných sviatkov sa u východných a západných cirkví odlišovať nemusí vôbec a zároveň môže až o 5 týždňov.

Niekde Veľká noc, inde pascha

Veľká noc či pascha, z novogréckeho ‪πάσχα (pascha) alebo hebrejského ‫פסח‎, je sviatok v kresťanstve považovaný za dôležitejší ako Vianoce, narodenie Ježiša Krista. Tento rok výpočet zaručil, že sa oslavuje v apríli. Pre kresťanov je to slávnosť zmŕtvychvstania, resp. vzkriesenia Ježiša Krista po tom, čo umrel na kríži. Dôvod, prečo sa v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi nevyužíva názov veľkonočné sviatky, ale pascha? Veľká noc súvisí s významným židovským sviatkom pesah. Oslavuje sa približne v tom istom období.

Pesah a 10 rán egyptských

Pesah, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov, niekedy nazývaný aj židovská Veľká noc, je jarná slávnosť. Pripomienka odchodu, exodu Židov z egyptského otroctva, viedol ho prorok Mojžiš. Podľa legendy sa faraón zdráhal Židov prepustiť aj po deviatich ranách egyptských, až prišla po oznámení rana desiata a rozhodla o exode. Rany egyptské: premenenie vody v riekach na krv, zamorenie územia žabami, prah egyptskej zeme sa zmenil na komáre, spustošenie ovadmi, uhynutie dobytka, krupobitie, kobylky, trojdňová hustá tma. Desiata rana, smrť prvorodených, ľudí aj zvierat vrátane faraónovho syna, nástupcu trónu  egyptskej krajiny.

Namiesto tradičného príbehu spojenie sviatkov archaických?

Sviatok sa začína 15. deň židovského mesiaca nisan, ktorý zvyčajne pripadá na náš marec, apríl. Oslavy trvajú v Izraeli sedem, v diaspóre (Židia mimo územia Izraela) osem dní. Pesach je spomienka a oslava znovunadobudnutia slobody. A prečo sviatok nekvasených chlebov? Židia nesmú jesť nič kvasené pre pripomienku rýchleho odchodu z Egypta. Vtedy totiž nebol čas upiecť kvasený chlieb. Navyše, nekvasený bol lepší, kvasený upečený do zásoby by sa v teple pokazil. Hoci väčšina zastáva tradičný príbeh sviatku pesah, niektorí odborníci na religionistiku sa domnievajú iné. Podľa nich pesah zrejme vznikol historizáciou, čiže napodobňovaním minulosti dvoch pôvodných archaických sviatkov. Boli to sviatky jarné, pri prvom, pastierskom, išlo o obetovanie prvorodeného baránka. Druhý, roľnícky, bol sviatkom nekvasených chlebov.

Kde sa vzal baránok

A čo kresťanská Veľká noc? Tieto oslavy sa v Novom zákone vôbec nespomínajú. Najstaršie svedectvo o Veľkej noci je homília, čiže kázeň o pasche Melitona Sardského, biskupa mesta Sardy v Anatólii, ranokresťanského teológa z 2. storočia. Veľkonočné oslavy sa v cirkvi teda spomínajú skoro, hoci pôvod názvu „veľká“ pre sviatok spadá do čias židovského otroctva v starovekom Egypte. Ako sme spomínali, faraón nechcel prepustiť Židov z otroctva, a tak ho Boh trestal spolu s krajinou desiatimi ranami. Až po úmrtí všetkého prvorodeného Židov prepustil. A ako anjel smrti rozlíšil obydlia židovské od ostatných? Židia natreli svoje dvere krvou nevinného baránka a tak ich anjel smrti obišiel. Baránok sa stal obetným.

Klasický veľkonočný baranček originálny recept
Pripravte si spolu s nami barančeka. Kliknutím na obrázok sa dostanete na recept od Janky Turanskej

Predstavenie kresťanského symbolu a veľké skutky židovského Boha

Neskôr baránka kresťanská cirkev predstavila ako symbol obetovania Ježiša Krista. V Biblii sa takisto píše, že po odchode z faraónovej ríše previedol Boh ľud vedený prorokom Mojžišom cez Červené more. To sa po jeho príkaze pred nimi rozostúpilo, cesta pomedzi vodu sa vysušila a všetci prešli suchou nohou. Prechod sa nazýva pesach. A práve od neho sa odvodzuje pôvod tradičného židovského pomenovania, nazvime to kresťanskej Veľkej noci. N

iektorí odborníci zas pesach vysvetľujú ako vyhnutie sa niečomu, obídenie niečoho v súvislosti s anjelom smrti, čo obišiel domy natreté krvou baránka. A čo to má všetko spoločné so sviatkami, čo dnes poznáme ako kresťanskú Veľkú noc? Pre Židov jednoznačne obídenie domov označených krvavým znamením, a tým ušetrenie životov v nich a prechod od faraóna cez more k vyslobodeniu, sú veľké skutky Boha. Vykonal ich pre svoj ľud počas jedinej noci. A to je dôvod, prečo spomienku na túto udalosť, slávenú na jar raz do roka, Židia nazývajú aj Veľká noc.

Kresťanský veľkonočný prechod

Tá kresťanská Veľká noc je podobne v znamení prechodu, nazvime to z otroctva hriechu do života bez hriechu v milosti Boha. Vykúpenie z hriechu, to je smrť Ježiša Krista, božieho syna a jeho zmŕtvychvstanie. Obetoval sa za všetkých, prekonal hriešnosť aj dočasnosť života na konci so smrťou. Obetou a vzkriesením. Vieme, kedy Ježiš Kristus umrel? Kedy došlo k jeho vzkrieseniu? Presný dátum známy nie je, možných je niekoľko. Hoci ich takisto nie je veľa. Zistiť sa to pokúšal v roku 1733 aj anglický matematik, fyzik a filozof Isaac Newton. Vypočítal, že k smrti Ježiša Krista mohlo prísť v piatok 7. apríla roku 30. Alebo 4. apríla roku 33. A takisto 23. apríla roku 34. Jeho osobný favorit bola tretia možnosť.

3.4.33 dátum smrti Ježiša Krista?

Nemecký náboženský spisovateľ Gerhard Kroll v knihe Po Ježišových stopách predpokladá, že zrejme najviac pravdepodobný dátum je 7. apríl roku 30. Podľa autorov C. Humphreysa a W.D. Waddingtona v predvečer 3. apríla 33 bol v Jeruzaleme Mesiac sčasti v splne a sčasti v zatmení. Zatmenie skončilo 51 minút po tom, ako vyšiel Mesiac. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami. Konkrétne evanjeliom podľa Matúša 27,34, Marka 15,33 a Lukáša 22,44. Preto autori usúdili, že tento dátum, čiže 3. apríl 33 je zrejme dňom smrti Ježiša Krista na kríži. A kedy by podľa tohto bolo vzkriesenie Ježiša Krista? V nedeľu 5. apríla roku 33.

Šibanie, polievanie a Slovania

V každom prípade, takisto veľkonočné sviatky bez ohľadu na cirkev, vieru, presvedčenie, majú dodnes veľa z nazvime to pohanských sviatkov vítania jari. Vzkriesenia prírody, znovuzrodenia života. To, čo je v súčasnosti tradíciou Veľkej noci na rôzny spôsob, sú zvyky a rituály z predkresťanského obdobia. Jarná slávnosť prebudenia prírody ostala zrodom nového života. Kresťanstvo nepoznalo ani veľkonočné šibanie a polievanie. Viete, odkiaľ ich máme? Od starých Slovanov. Šibanie korbáčom z vŕbových prútov podľa presvedčenia Slovanov prinieslo dievčatám zdravie, zdatnosť, ženskú obratnosť, šikovnosť a najmä plodnosť. Oblievanie studenou čistou pramenitou vodou, ako verili, zmylo všetko nedobré.

Bahniatkami na zlých duchov a lákanie stužkami

Ani veľkonočné bahniatka nie sú symbolom kresťanských veľkonočných sviatkov. Slovanské ženy sa nimi pokúšali vyhnať z kútov obydlia zlých duchov. Bola to súčasť jarného či veľkonočného upratovania. Takto sa snažili odstrániť všetko fyzické aj psychické, čo nebolo na prospech. Nepotrebné symbolizovalo chladnú zimu a jarné živé drevo ju malo poslať do zabudnutia. Viete, prečo zdobili stromy stuhami? V snahe prilákať boha živej prírody a jej ochranných duchov, Velesa, a tým do budúcnosti zabezpečiť úrodu. Nielen kresťania, ale aj pohania dodržiavali pôst. Išlo o prejav úcty a dokázanie vnútornej sily predkom, ktorých si vážili a dúfali v ich ochranu. Výmenou za čistotu ducha a potvrdenie viery odriekaním.

Mašľa na korbáč

Veľkonoční šibači, mládenci, neobišli naprázdno. Dievčatá im darovali mašľu na korbáč. Podobne, ako sa zdobili stužkami stromy pre boha Velesa, zdobil sa korbáč pre povzbudenie chlapca a jeho záujem o dievča v novej života jari. Dievčatá takisto rozdávali ozdobené veľkonočné vajíčka, kraslice. Pre úplnosť, počas komunizmu vrátili predstavitelia vtedajšej moci pohanské sviatky jari. V súčasnosti každý Veľkú noc oslavuje podľa viery, príslušnosti k cirkvi či tak, ako je mu blízke.

Vajce staré 60-tisíc rokov z Afriky

Veľkonočné vajíčko sa volá kraslica, ale aj písanka, maľované vajce, križľané či cifrované. Je z uvareného alebo vyfúknutého vajca. Známe je aj drevené. Vajce je univerzálnym symbolom znovuzrodenia, plodnosti. V kresťanstve kraslica pripomína prázdny hrob Ježiša Krista, čo vstal z mŕtvych. Symbolika vajca je však poriadne stará. Siaha až do Mezopotámie, starého Egypta. Vďaka prvým kresťanom sa dostal zvyk do Európy. Zdobenie vajíčok ako súčasť jarného rituálu je starobylé. V Afrike objavili zdobené vajce s úctyhodným vekom 60-tisíc rokov. Bolo pštrosie, zdobené rytím. Smrť a znovuzrodenie sa vzťahovalo aj na panovníkov. Ozdobené vajcia objavili v hroboch Sumerov a Egypťanov z obdobia 5-tisíc rokov pred naším letopočtom.

Červené kresťanské a pohanské bohyne pred nimi

Prví kresťania farbili vajíčka na červeno ako pripomienku Kristovej krvi na kríži a ukrižovanie. Takisto znamenie života – spí v ňom nový život a čaká na prebudenie. V liturgii Rituale Romanum z roku 1610 cirkev zoficiálnila vajce ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V pravoslávnej cirkvi kňaz vajcia požehná a rozdá veriacim. Požehnanie vajec je ale takisto oveľa staršieho dáta. Nemecký odborník na tradície a folklorista Jacob Grimm z 19. storočia sa domnieval, že tradícia veľkonočných vajec u Germánov odkazuje na jarné slávnosti bohyne Eostre. Germánska bohyňa jari, známa aj ako Ostara, sa podľa jednej teórie tiež zaslúžila o nemecké pomenovanie veľkonočných sviatkov. V nemeckom jazyku sa nazývajú Ostern. Takisto z jej mena vychádza anglický názor Eastern.

Germánska Ostara, bohyne úsvitu a novopohanská tradícia wicca

Rovnako meno bohyne Ostary má svoj pôvod. Typovo zodpovedá indoeurópskym bohyniam úsvitu. Viete, s akými rituálmi boli spojené? Tipujete správne, s oslavami jari. Podrobne? Mená Ostara a Ēostre vychádzajú z pragermánskeho Austrǭ, a to má predchodcu v praindoeurópskom héwsōs, čiže úsvit, resp. bohyňa úsvitu. Ešte viac? Mená bohyne sú ekvivalent sanskritského Ušas, starogréckeho Éós, latinského Aurora a litovského Aušra. O Ostare vedel aj anglický učenec, benediktínsky mních Beda Ctihodný, keď vo svojom diele De temporum ratione – Počítanie času z 8. st. hovorí o dobových názvoch mesiacov. Nevynechal ani mesiac  Ēosturmōnaþ, zasvätený bohyni Eostre. Ôstarmânôth a Ôst(a)rûn je rovnako známy zo starohornonemeckého zdroja. Ostara je prítomná aj v súčasnosti. V rituáloch germánskeho novopohanstva wicca sa slávi jarná rovnodennosť ako prebudenie prírody a bohyne Ostary.

Text, titulná fotografia © Maja Kadlečíková, novinárka a spisovateľka: https://marencin.sk/?autor=334&w=Maja_Kadlecikova

Vajce, univerzálny symbol znovuzrodenia: poznali ho pohania, prevzali kresťania, známe v mnohých kultúrach.

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať