Intimita? Nemýľte si blízkosť a intimitu s duševným striptízom na verejnosti, nikto vám za to nezaplatí…

Intimita

Na filmovom plátne bežia intímne chvíľky prostitútky Vivien s klientom Edwardom:
V: „Jak si to přeješ?“
E: „Co umíš?“
V: „Umím všechno, ale na pusu nelíbám.
E: „Já taky ne.“
Hádam každý si pamätá na slávny kinohit Pretty woman (český dabing je český dabing, tak verím, že Jazykovedný ústav SAV mi odpustí malé jazykové faux pas).

Tento dialóg, ako úvod do deja, vypovedá o mnohom. Je intimita o nahote, erotike, sexe a čipkách?

Možno viac intímne sú glycerínové čípky než čipkované čipky, a zubné „vyklápačky“ sú viac intímne než erotické hračky. (V spomínanom príbehu bola veľmi intímna práve dentálna niť.)

Poznáte ten charakteristický pocit vlastnej nahoty pred zrkadlom?

Nie vždy je to pohľad k plnej spokojnosti. Kultúra, zvyk aj ostych nám káže pred odchodom do spoločnosti dať na obnažené telo šaty, šminky, šperky, natiahnuť na tvár masku (niektorí aj protézu chrbtovej kosti), aby prejav človečí bol sociálne akceptovateľný. Áno, je rozdiel stáť pred vonkajším zrkadlom a stáť pred svojím vnútorným zrakom. Čo vidíte vo vnútri? Nuž, väčšinou šaľby v Kráľovstve krivých zrkadiel. Dlho, predlho sa tam človek motá… až raz sa konečne vymotá a povie:

„Dosť bolo výhovoriek. Predo mnou stojí moja vlastná slabosť, holá až na kosť.“ (Bože, tá chudera ani figový list nemá!) Budete mať odvahu vidieť neustále, vo dne aj v noci svoju vnútornú nahotu? Ak áno, práve vtedy ste nadviazali intímny vzťah sami so sebou, ktorý začína sebaspytujúcim monológom. Monológom to začína a nikdy nekončí, ale medzitým ešte x-krát prídu na rad skrývačky a vyhováračky, hanba, odpor a sklamanie. Táto motanica bude trvať dovtedy, pokiaľ nezhodnotíte, že už nie je čas na sebaklam, ale na vyznanie cez sebapoznanie.

Ak nezdupkáte hneď na začiatku ako vyplašený zajac a budete trpezlivo premýšľať, „štelovať“ svoje postoje, realisticky a s humorom na seba nazerať, tak zistíte, že máte kopec voľného miesta vo svojom svete aj pre ďalších pocestných – srdcu blízkych! Áno, to je tá správna doba na nadviazanie intímneho vzťahu s niekým iným. Už sa nebudete musieť skrývať, hrať trápne divadlo, ani oblažovať seba či druhých ilúziami. (Len tak, poznámka na okraj – intímne vzťahy s druhými nie sú len vzťahy milenecké.)

Ale vráťme sa k nášmu pikantnému rozhovoru z úvodu.

Aj tá Vivien sa na začiatku jasne vyjadrila. Sex je sex, peniaze sú peniaze… ale skutočné intímne zblíženie je o niečom úplne inom.

Sú to ústa, ktorými vyjadrujeme svoje sny a túžby, úvahy, idey a ideály.

Naše slová sú naše myšlienky. A naše myšlienky nás vždy usvedčia – odhalia našu najintímnejšiu podstatu. Cez myšlienky a slová máme možnosť dotknúť sa vlastných hlbín aj hlbín blízkeho človeka. Takže vôbec nie je náhodná replika „čo na srdci, to na jazyku“. Cestu do hlbín ukazujú aj oči ako okná do duše, a k intimite vedú aj naše ruky, kde máme srdce na dlani a keď sa zadarí, tak aj rozum v hrsti. (Bežné podanie ruky preto nemusí byť s každým pochuti.)

To je až neuveriteľné, čo všetko máme v sebe ukryté a čo všetko sa dá objaviť. Ako hlboko sa dá zájsť v intimite? Hranice nikdy nie sú určené. Vždy ich ohraničí len strach zo zraniteľnosti. Dary, hrozby ani prosby nedokážu tieto hranice preskočiť. Ako výsmech by potom vyznel výkrik osamelého kráľa:

 „Dám pol kráľovstva za blízkeho človeka!“

Nielen pán kráľ, ale každý druhý by za blízkosť svoj poklad dal… keby nejaký mal. Po blízkosti túžime všetci, len niekedy nevieme v otvorenosti vykročiť ani k sebe. Nuž, a bez otvorenosti nieto blízkosti. Intímny vzťah k sebe je tvorený sebapoznaním a intímny vzťah k druhému je o vzájomnom poznaní. Ak sa stane malý zázrak a niekto sa k vám v otvorenosti priblíži, načúvajte pozorne, bez súdov, a radšej sa zmeňte na motýľov, lebo sa dotýkate skrytých myšlienok a snov.

Našľapujte opatrne a dostanete sa k ďalšiemu kroku, k pochopeniu toho, čo ste uvideli, vypočuli a precítili. Vaším pochopením sa blízky človek stane súčasťou vášho sveta – vašej intimity. Od tejto chvíle vo svojom vnútri už nikdy nebudete sami, a to predsa za to stojí.

Resumé

Prázdnej nahoty je na svete plno, ale naplnenosti zo vzájomnej intimity zúfalo málo. Nebojte sa svojej či cudzej vnútornej nahoty, úzkosť z nej trvá aj tak len chvíľu. V bolesti, slabosti, bezradnosti a bezmocnosti sme si i tak všetci veľmi podobní. Jeden by povedal, že skoro rovní. Skutočná ľudská intimita neexistuje bez porozumenia a bez porozumenia nie je ani tá vytúžená ľahkosť vzájomného bytia.

A na záver ešte jedna dobrá rada. Nemýľte si blízkosť a intimitu s duševným striptízom na verejnosti, nikto vám za to nezaplatí a vy na to len kruto doplatíte. Dobre si preto rozmyslite, s kým, kedy a kde sa o svoje tajomstvá podelíte.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková