Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Čo je to mechanizmus prehry a ako sa ho môžeme zbaviť? Snaženie sa nie je riešením
Pozitívne myslenie je metóda, mechanizmus, ktorý nám umožňuje v každých okamihoch nášho života pripraviť také vnútorné procesy, ktoré nám pomáhajú vytvárať, prostredníctvom podvedomia, určité prostredie v našej mysli, a pomocou tohto prostredia realizovať alebo odmietať niektoré činnosti vrátane činnosti vedúcej k prehre.
Toto prostredie sa formuje na základe myšlienok. Na základnej škole nás učili, že veta, je vyslovená alebo napísaná myšlienka. Každé slovo, každá veta, ktorú vyslovíme, bola najprv našou myšlienkou. To, o čom hovoríme, vyjadruje to, na čo myslíme. Mnoho ľudí pri otázke, čo práve robí, odpovedajú: „Snažím sa.“
Poďme si trochu rozobrať toto slovíčko „snažiť sa“.
Je to slovo, ktoré je pomerene vo veľkej frekvencii používané hlavne s potrebou vykonať niečo a to niečo je zamerané na budúcnosť. Často ho používame pri utvrdzovaní, ako prejav ochoty a dobrej vôle. „Budem sa snažiť!“
Ďalšie vyjadrenia, ako: „snažil som sa, ale nedopadlo to dobre“, alebo skromná odpoveď na pochvalu, „ďakujem, snažil som sa“ sú vyjadrením činnosti, tentoraz však zameranej na minulosť. Sú to vyjadrenia, ktoré ospravedlňujú prípadné naše neúspechy alebo vyvolávajú neopodstatnenú skromnosť.
Jeden môj známy raz rozprával o situácii, ktorá vzniká pri jeho práci.
Ak organizoval podujatia, ktoré si vyžadovali aktivitu či prítomnosť väčšieho počtu ľudí, prestal počítať s tými, ktorí mu po oznámení termínu povedali: „vynasnažím sa prísť“. Vychádzal totiž z minulých skúseností, kedy takíto ľudia na podujatia viac-menej ani neprišli. Jeho analýzy hovorili, že z desiatich prisľúbených – vynasnažím sa – neprišlo osem. Dnes všetkých, ktorí takto odpovedajú, automaticky vyčiarkuje zo svojho zoznamu.
Čo to znamená pre nás?
Odpoveďou „vynasnažím sa“ alebo „budem sa snažiť“ si nechávame otvorené zadné dvierka na to, že ak sa nám niečo nepodarí, tak to nie je až taká naša chyba, ale snažili sme sa. Možno nabudúce to bude lepšie.
Rezonuje mi v tom určitá dávka ľahostajnosti, menšia zodpovednosť, vyhýbanie sa. Naše podvedomie dokáže plniť naše rozhodnutia a naše príkazy stopercentne. Ak mu dáme signál, že sa k nejakej činnosti budeme približovať len formou snaženia sa, tak tento náš príkaz stopercentne splní. Naše svedomie ostane nedotknuté. Veď sa nič nestalo. Veď sme sa len snažili.
Odpovedajme radšej rozhodne.
- Pôjdem alebo nepôjdem.
- Urobím alebo neurobím.
- Vstanem alebo nevstanem.
- Naučím sa alebo nenaučím sa.
Zdá sa mi, že v tomto smere sa musíme správať čierno-bielo.
Kto je Jozef Čuha?
Psychológ, ktorý sa venuje vzdelávaniu v oblasti riadenia a vedenia, osobnostného rozvoja, koučingu, manažmentu, leadershipu, psychoterapii, psychodiagnostike a poradenstvu v oblasti personálneho, biodromálneho a vzťahového života.
„Najväčším zdrojom mojich vedomostí stále zostáva kontakt s ľuďmi, ich príbehy a skúsenosti, z ktorých sa stále učím.“
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu:
https://www.facebook.com/Corectus/
