fbpx
Rady ako zvládnuť koronavírus v zdraví

10 najlepších rád, ako zvládnuť túto divnú dobu

Nie, nie, nejdem kázať, ani tvrdiť, že mám patent na to, ako túto dobu zvládnuť, využiť, zneužiť alebo teda len nejako prežiť. Priznám sa úprimne, že sama dosť nekontrolovateľne plávam medzi pohodou a vďačnosťou za mnohé veci a totálnym smútkom a beznádejou. A ako si tak v tom celom plávam, tak mi napadlo, že možno aj vy plávate rovnako. Možno ste skúsení plavci a potrebujete len pripomenúť ako dýchať. A možno vôbec neviete plávať a poteší vás každé záchranné koleso.

V tejto karanténovej dobe sa na mňa hrnú návody, názory, rady a osvietenia rôzneho typu.

Niektoré ma rozosmiali, niektoré ma trochu nasr.li, iné mi pomohli, priviedli ma na niečo nové alebo mi pripomenuli, čo už dávno viem. A tak tu je top desať mojich „aha“ momentov, ktoré mi pomáhajú držať sa nad vodu:

  1. Jediné, o čo sa teraz musíme všetci snažiť je ostať zdraví – pre seba, svoje okolie, pre všetkých ľudí v prvej línii, pre zdravotný systém. Ostať zdravý je tá najväčšia hodnota, ktorú môžem darovať svojej komunite.
  2. Liekom na beznádej je pomoc iným. Každý deň sa snažím urobiť láskavý skutok pre niekoho iného. Nič obrovské, jednoduché vedomé činy. Darovala som detskú postieľku, kúpila donášku v reštaurácii, zavolala priateľke, dovolila deťom pozerať do noci telku alebo som si objednala niečo od slovenského tvorcu na sashe.sk.
  3. Smútok môže byť zdroj energie. No dobre, smútok nie je práve pozitívna energia, ale veľmi by ma prekvapilo, ak sa okolo vás aspoň neobtrel. A ruku na srdce, mnohí ho možno potláčame – lebo sme od prírody veselí, lebo sa „musíme“ držať kvôli iným, lebo sa predsa len tak nenecháme situáciou prevalcovať. Potláčaním emócií ich však len umocňujeme. Dovolím si byť smutná. Keď svoj smútok prijmem a nebojujem s ním, tak on, potvorka, odíde. Netvrdím, že sa nevráti, ale dobijem sa na pár dní.
  4. A dovolím si aj ľutovať, napríklad, aj takú banalitu ako zrušená dovolenka – čo teda v kontexte epidémie je úplne bezvýznamná obeť. Sú to moje pocity. To, že sa za nich budem hanbiť, nič nevyrieši. Nebahním sa v tom, len to proste akceptujem bez posudzovania.
  5. Samota lieči. Paradoxne aj v izolácii človek potrebuje byť sám. Lebo realita je, že sme doma, staráme sa o rodinu, o domácnosť, o školu, o prácu a o iných do najväčšej možnej mieri. Zabúdame na seba. Ja idem denne na prechádzku (mám za domom pole a nikoho nestretnem), lebo je to jediný čas, kedy som sama. Nie je to len o vyčistení hlavy, je to aj o pohladení duše. A je to opäť o tom, aby som zostala zdravá a nemrhala čas a úsilie zdravotníkov.
  6. Správy len raz za deň. Som story teller a viem, že média si robia len svoju prácu – predávajú ľuďom príbeh. A preto viem, že je kontra-produktívne počúvať a čítať všetko o vývoji situácie na celom svete. Na čo? Na pohode nám to určite nepridá a teda, ak sa niečo naozaj významné stane, tak sa to určite dozvieme aj bez toho, aby sme sledovali správy. Dobré portály ako tento určite ďalej čítajte.
  7. Čítam, keď sa mi chce. Celý tlak na výkon, ktorý doba home officov priniesla je podľa dvojsečná zbraň. Úprimne, kto z vás sa už cíti vinne alebo neschopne, pretože nedočítal všetky knihy na svojej polici? Robte na čo máte chuť a keď je to nič, alebo dvetisíca úroveň Candy crush, tak no a čo.
  8. Prokrastinujem s láskou. Priznám sa, že veľmi nepíšem. Je náročné byť tvorivý, keď máme myseľ zahmlenú smútkom a strachom. Viete, čo robím, aby som v budúcnosti mohla naplno tvoriť? Dovolím si, napríklad, dlhšie spať. Investujem do svojej duševnej pohody, aby som v budúcnosti zožala úrodu.
  9. Tu a teraz konečne naplno. Je ťažké žiť tu a teraz, keď „tu a teraz“ je nepríjemné, plné obáv a smútku. A tak mojím najvýznamnejším objavom je, že konečne som to tu a teraz Obraz na stene, vôňa v hrnci, krik detí, hebkosť vypranej bielizne, chuť červeného vína – to je moje momentálne tu a teraz. A som za to vďačná.
  10. Nastavila som sa na to, že tento stav bude trvať rok. Áno. Uvedomila som si, že neistota ma najviac ubíjala a keďže mi nikto istotu teraz neposkytne, tak som si ju určila sama. Prispôsobila som svoj denný režim, plány, ciele, finančné toky a všetko tak, aby som dokázala žiť (nie prežiť!) dvanásť mesiacov.

A keď sa veci rozbehnú v máji, tak to bude úžasný bonus!

Nenapísala som nič prelomové, ani nové, len som sa s vami podelila o moje „aha“ momenty, ktoré mi pomáhajú v tejto divnej dobe plávať a aj si to trochu užívať. A ak vás to motivuje, alebo vleje do žíl trochu nádeje, tak to bude tá správna energia, ktorú teraz musíme šíriť.

Katarína Mayer

Autorka je spisovateľka

Mohlo by sa vám páčiť…

Ján Dubnička pozýva: Pomôž svojim príbehom ostatným a „Vyrozprávaj nám svoj príbeh úspechu!“

Vychutnajte si iný rozmer kvality pri kúpe a predaji nehnuteľnosti s Lemonpie.

 

 

Mohlo by vás zaujímať