Prof. Martin Jan Stránsky: Počítačové programy sú premyslené. Stimulujú dieťa ako drogy. Ako kokain do žily.

Sociálne siete boli vyvinuté v spolupráci s neurológmi tak, aby sa čoraz viac ľudí stalo na nich závislých. A tento proces pokračuje a prehlbuje sa.

V rozhovore odpovedal Martin Stránsky na otázky Martiny Kociánovej pre rádio Universum.

Martin, myslíš si, že vytváranie závislosti od telefónov, respektíve od sociálnych sietí, je stále vedomé? Lebo keď sme sa o tom bavili úplne prvýkrát, tak si poukázal na to, že sociálne siete vznikli v koordinácii s najlepšími neurológmi, aby pôsobili práve na tieto centrá, podobne ako povedzme ťažké drogy. Pokračuje tento trend? Alebo už objavili, kam to vedie spoločnosť a ľudstvo? Vidíte nejakú sebareflexiu v softvérových spoločnostiach?

Martin Jan Stránský: V softvérových firmách nie je žiadna sebareflexia, pretože potrebujú zarábať peniaze. A zarobiť môžu len tak, že predajú rovnaké množstvo tejto drogy a za to dostanú viac či menej údajov týkajúcich sa nášho súkromia. Takže naopak, tento trend je čoraz horší, pretože každá droga funguje presne takým istým spôsobom: zoznámite sa s ňou, potom sa pre ňu nadchnete, potom ju začnete používať a potom ju potrebujete čoraz viac. Alebo nejakú inú formu či mutáciu.

Vidíme, čo sa deje napríklad s kokaínom alebo s takzvanými pouličnými drogami. Drogami, ktoré sa teraz v laboratóriu zlepia s inou drogou, aby vznikla tretia droga, a tak ďalej. A pokiaľ ide o sociálne siete, tento jav sa uberá zaujímavým smerom: dochádza k väčšiemu dávkovaniu podnetov a k plytvaniu akýmkoľvek, povedzme, rozumom alebo racionálnou interakciou.

Príklad…

Začali sme s Facebookom, kde bolo treba čítať, a dokonca napísať niekoľko viet. Ale potom to už nestačilo, nebolo dosť svetiel a lákadiel pre dopamín – čo je tá látka v mozgu, ktorá stúpa a núti človeka vracať sa na stránku. Tak sa vymyslel Instagram, potom sa vymyslel WhatsApp, a potom prišla úplná hlúposť, ktorou je TikTok, čo je najpoužívanejšia aplikácia sociálnych médií na planéte – a to sú päťsekundové, až niekoľkominútové klipy, kde sa vôbec nehovorí, kde nie je potrebná interakcia, pretože aj to je príliš komplikované: dajte mi heroín hneď a rýchlo a rovno do žily!

Takže sú tam absolútne nezmysly, pardon, bizarné obrázky, a všetko je to strašne ploché, a nie je tam žiadna interakcia, žiadny reflex – žiadne reflexné správanie, len stádové správanie. Hovoríme tomu „ohlupovanie“.

Každá verzia, generácia týchto sociálnych sietí ponúka viac svetiel, viac podnetov, menej premýšľania a dialógu.

Samozrejme, kradnú sa údaje ľudí, a najmä údaje detí. A teraz to dospelo až do bodu, keď Európska únia aj niektoré štáty v Spojených štátoch podali žaloby na tieto spoločnosti s tým, že prekročili hranicu zneužívania detí, že je to také návykové a že majú tieto algoritmy, tieto počítačové programy tak dobre premyslené, že stimulujú dieťa do takej miery, že je to naozaj nezdravé a že to naozaj zneužíva súkromie detí. Čo je síce pekné, ale mne to pripadá trochu morálne absurdné, pretože je to, ako keby sme sa rozhodli: „Dobre, viete čo? Nedovolíme deťom mať samopaly, ale len kolty.“ To je úplne normálne. Alebo: „Nedovolíme im kúpiť si liter vodky, ale len im dovolíme, aby si sem-tam niečo vypili.“ A je pre mňa zaujímavé, že táto debata o tom neuvažuje, neuvažuje o absolútnom zákaze všetkých mobilných telefónov, pre všetky deti. Bodka, koniec.

Celý rozhovor môžete sledovať priamo tu: 

Pripravila: Martina Valachová