Gregor Mareš: Nepoznám zatiaľ nikoho, kto žije celý život len na obláčiku

Gregor Mareš: Nepoznám zatiaľ nikoho, kto žije celý život len na obláčiku

Keď ma oslovila Martina Valachová, aby som napísal zopár blogov o tom, ako vidím svet po štyridsiatke,  chcel som si prečítať niekoľko článkov na túto tému na internete.  Zadal som do vyhľadávača “život po 40” a okrem informácií  typu “ 10 zaručených spôsobov …“ alebo „10 najčastejších chýb chlapov po 40“ … som tam našiel len články o tom, že my, 40+, máme problém so sexom a …..množstvo článkov o ženách. V nich to bolo veľmi optimistické 🙂 40 -kou sa život len začína. Najkrajšie roky života, atď.

A to sa mi páči, aj keď pre mňa osobne sú zatiaľ všetky roky môjho života tie najkrajšie. Áno, zažil som rôzne horory, keď sa bojovalo o život, o rodinu, o veľmi veľa, ale bez toho to jednoducho v živote asi nejde. Nepoznám zatiaľ nikoho, kto žije celý život len na obláčiku. (Ale nevylučujem, že taký niekto existuje. 🙂 )

Určite nechcem teraz písať za všetkých chlapov, dúfam, že ma nikto nedotlačí do takejto situácie.

Na začiatku mi prebleslo, že sa toho až tak veľa nezmenilo, ale … zmenilo, tak o tých zmenách teraz máličko pomudrujem zo svojho pohľadu 🙂

Neudialo sa to hneď. A pravdu povediac, až po rokoch vidím, že to, čomu som možno v prvom okamihu nevenoval veľkú pozornosť, boli ohľadne môjho pohľadu na svet  prevratné zmeny.

Prvá vec, ktorá prišla so štyrmi krížikmi na chrbte, bola tá, že sa už nechcem páčiť všetkým. Jednoducho nechcem!

Usmievam sa, lebo mám na to chuť, mračím sa, spievam, výskam, pretože taký som. A nechcem to meniť. Som originál – nikto iný rovnako múdry, hlúpy, škaredý, pekný, skromný, namyslený neexistuje 🙂 Zasahovať do seba samého len preto, že si “pán Jozef “ myslí, že je to nevhodné, alebo “Terka 69” naopak, že by sa jej páčilo, keby som ešte pridal, že som suchár :-))), je pre mňa už teraz nemysliteľné, dokonca to považujem za hlúpe.

Na druhej strane som veľmi citlivý na vlastné chyby. Kedysi som ich robil veľmi veľa, po štyridsiatke sa ich kvantita znížila a keď nejaká príde, dokážem preto nespať celú noc : ”Ako je toto možné ????!!!!!” Analyzujem, špekulujem, prečo  sa to stalo. Dúfam, že s ďalším krížikom sa tejto “neresti” zbavím, lebo to vážne škodí zdraviu.

Ďalšou zmenou prešlo moje telo. Zošedivel som v priebehu pár týždňov, našťastie ma to psychicky nepoznačilo 🙂

Na poznámky typu: “ Ale ty si už poriadne  šedivý!”, odpovedám väčšinou vetou: “No a čo – mne sa to tak páči! Je to normálne!” Pravda je síce trochu iná, ale zareagovať na takýto “kompliment” nejako človek musí 🙂 A normálne to naozaj je :-)) Ďalej  “špeky” … tie pribudli kozmickou rýchlosťou. Kedysi mi stačilo na udržanie sa v kondícii vypotiť sa v posilke trikrát do týždňa po jednej hodine – jedol som kadečo, aj popil som kadečo a ….stále som bol v akej-takej forme. Po 40-ke mi to už nestačí. Posilka 3x do týždňa ma nebaví, vynechal som pár tréningov a zrazu som sa začal rozrastať! Musel som jednoducho zmeniť pohybové aktivity. (To je veľká téma !!! )

Batéria môjho tela sa pomalšie dobíja. Asi je znížená celková kapacita ! Napríklad ako mladí otcovia s deťmi sme na spoločných akciách dokázali  uložiť o polnoci deti, žúrovať, ráno s nimi vyjsť na svah a celý deň rozprávať “pritlač na ľavú nôžku, a teraz na pravú nôžku – a takýto výkon dať tri dni po sebe ! Dnes ? – Deti už máme odrastené, takže cez deň je to s nimi už pohodka ale po 22:00 začínam zívať a je so mnou zábava ako na funuse. Čo sa týka pitia, už si chcem vychutnávať – nie za každú cenu do seba naliať čo najviac.  Jednoducho, moje telo je čím ďalej, tým viac rozmaznané. Potrebuje špeciálnu starostlivosť 🙂

Posledná prevratná vec, ktorá sa mi udiala, je schopnosť oveľa menej radiť, ako to bývalo mojím zvykom.

“Nejde ti to? To musíš takto!!!!“ Hlavne slovíčko “musíš” sa snažím úplne vypúšťať. Skrátka, platí jednoduché pravidlo. Každý sme iný. V miestnosti je 100 ľudí a každý z tej stovky je jedinečný- niekomu funguje, keď nič nerieši, inému by spadol svet, keby všetko nedržal pevne v rukách. Niekto “žerie “ slaninu každý deň a hovorí, že sa cíti skvele, niekto sa na bôčik pozrie a zdvihne sa mu žalúdok a tiež povie, že sa cíti v pohode. Každý žije najlepšie, ako v tej chvíli dokáže. Viac počúvam ako rozprávam, aj keď ani to neplatí na 100 %. Všeobecne som začal počúvať viac deti, menej počúvam politikov, viac počúvam svoju mamu (aj keď stále neposlúcham). Občas len tak zavolám otcovi (a páči sa mi to). Dokonca počúvam aj svoju manželku 😁😁! Kto počúva, ten sa viac dozvie :-). Milujem informácie – akékoľvek – nikoho nediskvalifikujem, až na tých, ktorí ma chcú presviedčať silou mocou o svojej pravde. Vtedy prestávam počúvať.

Slovo “ SLOBODA” má pre mňa posvätný význam. Sloboda, ktorá je o  zodpovednosti – voči sebe , iným , prírode , zemeguli …  Ale o tom nabudúce.

Gregor Mareš

Mohlo by vás zaujímať