Vírus sa do tela dostáva prostredníctvom slizníc. Príčinou narušenia slizníc môže byť aj podvýživa.

Rád by som zdieľal článok o slizniciach, ale nenašiel som žiaden na túto tému.

Tak ho teda píšem a pri troche kritického myslenia aj ochoty niečo pre seba robiť, môže byť pre vás užitočný. Pre tých, ktorí sú vzdelaní v problematike a majú lepší spôsob, ako o tomto informovať/vzdelávať ľudí, iba toľko – prosím, urobte to a dajte mi aj vedieť, aby som to mohol ďalej zdieľať. Ako sa starať o sliznice, aby vás chránili pred vírusmi?

Ešte stále sa môžeme stretávať s „ochrannými štítmi“ pred vírusmi, pritom o vstupnú bránu sa možno starať aj inak, ako nasadením rúška alebo respirátora.

Od začiatku tejto pandémie odznelo niekoľkokrát, že vírus sa do tela dostáva prostredníctvom slizníc.

Veď ako inak? Takmer vždy je to tak, ak nepočítame prípady otvorených rán. Aj to možno bude, keď sa ľudia začnú fyzicky napádať kvôli svojej viere či neviere v mRNA. Nevyhrocujme situáciu a zvýšme šancu na prežitie – veď každému „za“ aj „proti“ ide o to isté.

Vráťme sa k slizniciam. Aká je ich úloha a ako sa o ne možno starať, aby si svoju úlohu plnili. Úplne laicky sa to dá napísať takto:

Každý dutý orgán nášho tela má akúsi vrstvu, ktorej úlohou je chrániť orgány pred napadnutím škodlivými látkami. Tu sú sliznice osídlené množstvom mikroorganizmov, zachytávajúce čo treba. Škodlivín sa zbavujú, ako zvládnu, a tým prospešným látkam sa snažia vytvárať podmienky na naplnenie ich poslania.

My, ľudia, vládcovia nášho organizmu s veľkým mozgom využívaným na malé percento, sme často ovládaní chuťovými bunkami a reklamou. Výsledkom je, že neustále komplikujeme život našej telesnej schránke. Nie nadarmo sa vraví, že strava má byť pestrá a nie jednostranná.

Príčinou narušenia slizníc môže byť aj podvýživa.

Tým sa nemyslí iba to, že by človek držal hladovku alebo nemohol mať aj nadváhu. Tým je myslená výživová podvýživa. Obrazne a asi najcitlivejšie, ako to viem opísať, je, že ľudia konzumujú veľa odpadkov a málo toho, čo tie odpadky dokáže odpratať. Potom to vyzerá ako v niektorých osadách, len je to v našom tele. Chápete už, prečo to nie je ideálny stav?

Takže, čo môžeme alebo skôr, čo by sme mali robiť? Ako sa starať o sliznice, aby vás chránili pred vírusmi?

Tu je zoznam niekoľkých odporúčaní:

Tekutiny

Sliznice sú vlhké – takže potrebujú aj prísun primeraného množstva tekutín. Je to ako umývanie sa – robíme to aj napriek tomu, že by „blato“ časom uschlo a opadalo. Za tekutinu považujeme čistú vodu – tak ako sa nesprchujeme v pive, kole, liehu, ovocných šťavách, čaji a pod. Verím, že chápete. (Áno, niekto bude namietať, že ovocná šťava a čaje sú fajn – súhlasím, naozaj sú fajn, ale to je iná téma.)

Probiotiká

Bojovníci za poriadok v črevách sú probiotiká. Ich úlohou je triediť dobré od zlého – dobré pustiť ďalej do tela a to zlé do záchoda. Nie všetky probiotiká prežijú pasáž žalúdkom, zároveň, tak ako všetko živé, aj probiotiká potrebujú svoju potravu. Úlohu ochrany a zároveň výživou pre probiotiká sú prebiotiká. Na trhu je dosť produktov a kvalitu neviem posúdiť. Ja nechcem platiť za probiotiká a tak si doma vyrábam jogurt (4 probiotické a 1 prebiotická kultúra), z ktorého sa aj nasýtime a nemusíme mať extra bobule a pod.

(Téma probiotík je zložitá, ale viem, že probiotiká sa v jogurtoch z obchodov málokedy nachádzajú.) V črevách je základ nášho zdravia a zdravá črevná flóra prispieva k zdraviu aj ostatných slizníc.

Kvalitná strava

Vyberajte si zodpovedne, čo budete jesť – kto chce, nájde si, čo je lepšie a kto nechce, ostane pri jednostrannej strave, polotovaroch, čipsoch, sladkých nápojoch… Každopádne, nezanedbávajte bobuľové a hlavne lokálne ovocie aj orechové plody. Zeleninu je treba konzumovať viac, ako ovocie, ale čerstvé ovocie dlho nevydrží, tak sa občas môžete aj prejesť. Je to trochu ako so slnkom, ktoré nám môže vytvoriť zásobu vitamínu D na dlhšiu dobu.

Dôverovať prírode sa oplatí a naozaj nie je náhodou, že na každom mieste planéty rastie niečo iné. Keďže aktuálna situácia ukazuje, že opatrnosť je opodstatnená a následky s veľkou náložou vírusu môžu vážne poškodiť zdravie, som obozretný a vždy, keď idem do kontaktu s ľuďmi, používam sprej, úlohou ktorého je lokálne posilnenie slizníc dýchacej sústavy. Sprej je silným koncentrátom vitamínov, polyfenolov a výťažkov zabraňujúcich oxidačnému stresu buniek, s patentovou technológiou.

Pre tých, ktorí všetko spochybňujú, tento produkt nie je zázrak, ale ak je firma (ktorá sprej vyrába) 19 rokov zaradená medzi 100 najinovatívnejších firiem, tak asi to 5 rokov vyvíjal niekto znalejší ako my, sediaci za obrazovkami.

Nie sterilnému prostrediu

Ak je poriadok v črevách, ktoré sú základom zdravia, potom je vhodné nežiť sterilný život. Keď vidíme športovca s trénovaným telom, je nám jasné, že používa svoje svaly a že toho zvládne viac ako netrénovaný človek. Sú aj extrémne bystrí ľudia, ktorí patrične trénujú svoj mozog – to, žiaľ, nevidíme vždy voľným okom a zároveň nevieme, ktorú časť mozgu má najviac rozvinutú. Preto napr. veľmi ťažko rozpoznáme inteligenta s dobrými úmyslami od psychopata. (To je zas iná téma.)

No a sterilný život znamená menej útokov na náš mikrosvet. Viete, čo by sa stalo, ak by bojovníci hrali roky iba šach a potom by ich napadli takí, ktorí sa posledné roky mlátili v krčme? Takže na posilnenie sú potrebné aj podnety/stimuly. Netreba telo atakovať celý deň, ale potrebuje to. Na to slúži kontakt s inými ľuďmi, zvieratami a vecami, ktoré nie sú práve dezinfikované. Ak to nerobíme, sme viac odkázaní na externé liečivá, pritom väčšinu vecí, ktoré nás dokážu chrániť, nám príroda dala do vienka.

Odolnosť voči stresu

Stres – také chemické procesy sa dejú v našom tele, že niekedy je lepšie nevedieť, aby sme nemali stres aj z toho. Ale keď už ten stres máme a chceme viac žiť ako polievať náš vnútorný mikrosvet kyselinou (lebo pri dlhodobom strese sa to k tomu dá prirovnať), dýchajme. Kyslík je najdôležitejší a vďaka hlbokým nádychom a výdychom dokáže spúšťať tiež také fajn harmonizačné procesy. Kyslík je zároveň zdrojom energie.

Keď už sme pri tejto téme, je dobré vedieť, ako sa buduje odolnosť voči stresu a zároveň sa posilňuje obranyschopnosť nášho organizmu. Je to vytváraním krátkodobého stresu. Tým môže byť športová aktivita, ktorá netrvá veľmi dlho, chôdza naboso po nerovnom/nekomfortnom povrchu, studená sprcha alebo kúpeľ a iné. Dokonca aj beh na autobus môže byť užitočný – ak sa nedochrámeme alebo neskočíme pod iný dopravný prostriedok.

Ach, ako ma fascinuje dokonalosť prírody.

Ešte neviete, čo máte robiť? Ako sa starať o sliznice, aby vás chránili pred vírusmi?

Skúste si znovu prečítať tento text.

Ak ostanú nezodpovedané otázky, vždy mi môžete napísať. Nehryziem – aspoň nie cez obrazovku.

Úžasný život vám želám, ľudkovia.

Martin Vacho

zacniapokracuj@gmail.com