Čo dobrého bude dnes na obed?

Keď sa rozhodnete podnikať, vždy je asi najťažšie prísť na nápad. Na myšlienku. Napríklad: Čo by to malo byť, aby nás podnikanie uživilo? Aby nás to bavilo? Aby sme neboli hladní? Tak to posledné sa podľa nás sympatickej Kamile Slašťanovej Trávničkovej nemôže stať. Prečo? Založila totiž portál a aplikáciu Menučka.sk. Znamená to, že keby bolo najhoršie, tak ju klienti hádam hladnú nenechajú. Tak tomu sa hovorí nápad!

Kamila, čo ťa viedlo k tomu, že si sa rozhodla podnikať práve v gastro oblasti?

Keď sa na to pozriem spätne, tak sled náhodných udalostí. Na začiatku bola pred 20 rokmi ponuka brigádovať popri vysokej škole v (už) švagrovej IT firme.  Jeden z projektov, ktorý tvoril základ mojej práce, a neskôr som bola zaň aj manažérsky zodpovedná, bol práve gastro portál – teda web s profilmi reštaurácií – Menu.sk.

Čiže podobné ako sú moje dnešné Menučka.sk : – ) Tento projekt však firma predala a tak som sa po cca 2 ročnej pauze ocitla vo vedení dovtedy konkurenčného portálu Obedovat.sk. Ten sa tiež predal a ja som cca pred 4,5 rokmi vstúpila tretíkrát do tej istej rieky a založila  vlastný gastro portál. Bolo to teda skôr na základe dovtedajších skúseností, kontaktov a situácie na trhu, ako o nejakom prevratnom nápade.

Ale je pravda, že som vždy chcela to „dielo“ dokončiť a naozaj spraviť online web, kde ľudia nájdu prehľadné a užitočné informácie o slovenských reštauráciách. Tým, že projekty na ktorých som pracovala, a doslova som nimi žila, sa predali a neskôr upadli, sa mi to nikdy úplne nepodarilo dokončiť. Takže je to trochu moja „misia“ – zmapovať gastro ponuku na Slovensku a umožniť ľudom objavovať nové podniky a zisťovať informácie o aktuálnych ponukách a službách, a využívať na to rôzne nástroje.

A tými sú už aj moje vlastné nápady, z ktorých niektoré už máme hotové a iné sú ešte v pláne.

Ja keď vidím jedlo, okamžite som hladná. Aké to je – byť obklopená jedlom od rána do večera?

Už som si asi zvykla, keďže v tejto oblasti pracujem dlho, pozerám sa často na jedlo a reštaurácie virtuálne alebo aj osobne počas stretnutí. Ale stáva sa aj to, že povedzme celý deň behám po reštikách a nestíham sa ani najesť. Čo je celkom paradox.

Nechcem sa sťažovať, tu ide najmä o to, že sa vždy snažím veľa toho stihnúť a nerada jem pri jednaní alebo po jednaní v danej reštaurácii. Samozrejme sa to niekedy stáva, ale skôr sa tomu snažím vyhýbať. Iné je,  ak mám napríklad pracovný obed s klientom, s ktorým už spolupracujeme dlhodobo a máme už bližší vzťah. Takéto pracovné obedy mám zase celkom rada.

Veľa ľudí si tiež myslí, že len chodím po reštauráciách a ochutnávam, a že mám presný prehľad o tom, kde sa ako varí. Musím povedať, že zatiaľ to tak nie je. Mnoho reštaurácií poznám len „teoreticky“ a nie prakticky. Ale beriem to ako výzvu, raz možno budem v takej situácii, že budem môcť ochutnať všetko.

Nie som encyklopédia na reštaurácie, hoci je pravda, že viem dosť o nich a verím, že viem aj celkom dobre poradiť, ale určite sa za experta nepovažujem. Ľudia potrebujú často poradiť s výberom reštaurácie, pracujem skôr na tom, aby si cez naše funkcie na webe vedeli nájsť, čo hľadajú. Možno raz budeme poskytovať aj hot-line poradenstvo a využívať pritom naše funkcie a databázy, keďže trendom začína byť minimalizácia technológií v bežnom živote, ktovie. 🙂

Aký druh jedla máš ty osobne najradšej?

Mne sa ťažko odpovedá na túto otázku, keďže nie som veľmi prieberčivá a zjem asi naozaj všetko. Aj keď napríklad nedávno som ochutnala po dlhej dobe huspeninu a tá mi veľmi nechutila. Keď si ale mám možnosť vybrať, veľmi rada si dám dobrý steak, alebo lososa, tiež mám rada sushi, krevety a ázijskú kuchyňu, milujem kačacinu a husacinu alebo aj naozaj dobré pečené krídelká.

Neohrdnem ani dobrým burgrom, občas vyhľadávam aj vegetariánske jedlá, hoci nie som vegetarián, len sa snažím zaraďovať čoraz viac aj nemäsité jedlá. Zisťujem že často sú  veľmi chutné. A veľmi fandím podnikom, ktoré varia z lokálnych a sezónnych surovín a som veľmi rada, keď môžeme aj u nás na webe alebo v magazíne šíriť osvetu a podporu domácim výrobcom, či už sprostredkovane cez ponuku reštaurácií alebo napríklad aj v článkoch v našom magazíne.

Akí stravníci sú Slováci?

Ťažko povedať, sú rôzni. Ako vo všetkom. Ale myslím si, že pre každého tu niečo je. Pribúda trendových prevádzok, resp. podnikov s ponukou zahraničných kuchýň či street foodu, ako aj tých čo sa orientujú na kvalitné domáce a sezónne jedlá. Aj náročnejší stravníci si majú z čoho vyberať. Stále je aj dosť klasických reštaurácií či jedální, kde najmä počas obedov ľudia nemajú veľa času a ocenia našu klasiku.

Kantíny sa už robia o dosť kultivovanejšie, a to sa týka aj interiéru, ako aj ponuky a kvality jedál či servisu. Často ľudia frflú na naše gastro služby, ale ja vidím aj druhú stranu. Prevádzkovatelia musia riešiť okrem samotnej prevádzky množstvo problémov a prispôsobovať sa sťaženým podmienkam. To je spôsobené najmä nedostatkom kvalitného personálu, ktorý je navyše stále drahší, stále sa zhoršujúcej byrokracie a administratívy a najmä neustálou zmenou zákonov.

A asi nielen spomenuté im zvyšuje náklady…

Už len prežiť v tomto odvetví je nesmierne ťažké, nieto ešte si udržať všetko na tip-top úrovni a prosperovať. Vzhľadom na tieto veci bude čoraz viac reštaurácií začiatkom roka zatvárať, čo mňa osobne veľmi mrzí. Väčšinou pôjde najmä o také prevádzky, ktorým to jednoducho finančne nevychádza a nemôžu si dovoliť neúmerne zvýšiť ceny alebo svoj podnik dotovať z iných zdrojov.

Čo u návštevníkov reštaurácii – ktorí chodia na menučka cez týždeň – rozhoduje viac? Kvalita? Či cena?

Chcela by som tvrdiť, že kvalita a myslím si, že naozaj počet takýchto zákazníkov stúpa.  Ale netrúfam si to. Reálne štatistiky ani prieskumy k tomu zatiaľ nemáme, ale z ponuky, ktorú máme u nás, ako aj z rozhovorov s majiteľmi reštaurácií prichádzam na to, že sa skutočne boja zvýšiť cenu menučka aj o pár centov, lebo  potom im ľudia neprídu.

Tak je zrejme dosť takých, ktorí si vyberajú na základe ceny. Občas sa na zvýšenie ceny predsa len podniky odhodlajú, keďže im nič iné neostáva, a nakoniec sú prekvapení, že to až tak „nebolelo“. Možno na začiatku je počet hostí menší, ale časom sa to vyrovná, resp. sa počet vynahradí vo vyššej cene a nižších nákladoch.

A často príde iná klientela. To je aj naším cieľom. U nás si zákazníci vedia pozrieť ponuku najbližších prevádzok a vyhľadať si podľa toho, čo ich zaujíma alebo na aké jedlo majú chuť a tak môžu objaviť v svojej blízkosti, možno za rohom, reštauráciu ktorá im bude vyhovovať.

A nie chodiť každý deň niekam, kde im nechutí a frflať na to. Veľmi by som chcela, aby aj vďaka nám ľudia chodili jesť do kvalitných a poctivých podnikov. A aby poctivé podniky aj vďaka nám získavali nových hostí. Sčasti sa to aj deje, ale ešte je pred nami dlhá cesta, aby sme doplnili viac reštaurácií do ponuky a aby nás sledovalo ešte viac „hladných“ ľudí. 🙂

Je na tejto planéte jedlo, ktoré si ešte neokúsila a rada by si?

Určite je veľa jedál, ktoré som neochutnala. Som tiež navyknutá skôr na klasickú slovenskú kuchyňu, ale ak mám možnosť ochutnať niečo nové a menej tradičné, neváham a ochutnám.

Fascinuje ma ázijská kuchyňa kde podávajú pre nás extrémnejšie exotické jedlá,  napríklad z hmyzu. Netvrdím, že ma to špeciálne láka, ale napadlo mi to ako odpoveď na tvoju otázku. Neviem si  úplne predstaviť ako by som to zjedla, ale je pravda, že ma celkom zaujíma ako to chutí. A vraj je v konzumovaní hmyzu veľká budúcnosť aj u nás.

Hmyz je ekologicky málo náročný a zároveň bohatý na množstvo telu prospešných látok. Množstvo menej klasických jedál som ochutnala na rôznych gastro festivaloch a ochutnávkach, ale myslím, že to nie je úplne ono. Vždy je lepšie si jedlo vychutnať priamo v prostredí konkrétnej reštaurácie, s prílohami, nápojmi, atmosférou a servisom.

Takto by som napríklad rada ochutnala mušle či ustrice, alebo kvalitný wagyu steak o ktorom väčšinou len čítam. 🙂

Kamila ďakujeme za rozhovor.

A ak neviete, čo dobrého si dnes dať, skočte na www.menucka.sk alebo si stiahnite ich aplikáciu.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Titulná foto: Erika Biskupičová