Katarína Serinová: Petrohrad 10 postrehov z mesta cárov

Petrohrad, Petrograd, Санкт-Петербург, Leningrad, množstvo mien, ktoré označujú stále to jedno jedinečné ruské mesto s bohatou históriou. Druhé najväčšie mesto Ruska by si na dôkladnú prehliadku vyžiadal aj dva mesiace, my sme mali päť dní. A aký bol prvý dojem z tohto mesta? Všetko je veľké. Baľšoj gorod. Vitajte v septembrovom Sankt-Peterburgu.

Letisko Pulkovo nebolo nič moc, ale letecká spoločnosť Rossiya bola presná na minútu. Prvá vec, ktorá mi urobila trochu škrt cez rozpočet v komunikácii, sú nenormálne drahé dáta v Rusku. Druhá vec bolo uvedomenie si, že s angličtinou tu nepochodím. Musela som otvoriť zaprášenú mozgovú zásuvku s odloženými ruskými slovíčkami a čiastočne sa spoľahnúť aj na rodičov, ktorí sa učili ruštinu predsa len dlhšie než ja. Ale podarilo sa, taxikára, ktorého sme mali objednaného sme našli a odviezol nás do nášho, rok dopredu rezervovaného apartmánu Vesta na nábreží rieky Fontanky.

Počas piatich dní sme videli Cárske Selo so slávnou Jantárovou komnatou (mestečko Puškin), Peterhof, Ermitáž, hlavné chrámy a Nevský prospekt (niečo ako naša Obchodná ulica, len  tisíckrát väčšia, má 4,5 km na dĺžku a maximálna šírka je 60 m) sme prechodili tam aj späť niekoľkokrát. O jednotlivých dňoch budem písať podrobnejší blog v mojom cestovateľskom denníku, ale chcela by som sa podeliť o niekoľko postrehov z nášho krátkeho, ale zato intenzívneho pobytu v Petrohrade.

Všetko je tu veľké

Široké cesty, veľké budovy, veľké parky, vysoké pomníky, veľké námestia. Moskovský prospekt, ulica dlhá 10 km, je široký chodník, štvorprúdovka tam, pás pre dvojo električkových koľajníc, štvorprúdovka nazad a zasa širokánsky chodník. Ulicu lemujú obytné budovy s minimálne štyrmi poschodiami alebo dlhé bloky budov, ktoré sú prerušované množstvom stromov a zelene. Obytné budovy sú často stavané do štvorcov s vnútorným dvorom a sú poprepájané priechodmi. Náš byt mal steny hrubé asi meter, úplne masívna stavba, a dvojo vchodových dverí. Ale schody a chodba vyzerali ako z ruského filmu.

Prepitné v reštaurácii

Prvý večer sme navštívili Gruzínsku reštauráciu, kde sme ochutnali výborný syrový koláč, fantastický boršč a výborný šašlik. Čašník nám vydal do rubľa, ba pred nami utekal, keď sme mu chceli nechať niečo navyše. Situácia sa opakovala na ďalší deň v ruskej reštaurácii, kde sme si za to vyslúžili škaredé pohľady od čašníčky. Na nete písali, že niekde si prepitné pripočítajú k cene, ale že je to v podstate urážka. Ups, iný kraj, iný mrav. Tak sme potom už prepitné nedávali.

Nepriama komunikácia

Tak som si pomenovala komunikáciu bez očného kontaktu. Keď sme kupovali kartu Citipass, a mladá dievčina mi na moje otázky síce odpovedala v angličtine, ale s pohľadom upretým do zeme. Tiež sa mi to stalo, keď som v jedálni jednej pani v rade vysvetľovala, že sa nepredbieham, iba si potrebujem zobrať príbor.

Odpovedala mi s tvárou obrátenou na svoju kolegyňu, s ktorou stála v rade. S takýmto správaním sme sa stretli ešte niekoľkokrát. Žiadny očný kontakt. A nedajbože úsmev na tvári, to bola naozaj výnimka. Prečo ľudia 21.storočia majú zachmúrené obočia v Petrohrade, neviem. Rozhodne Slováci nie sú takí zachmúrení ako si myslíme.

Relativita zimy

S pani upratovačkou, ktorá prišla prevziať apartmán v deň odchodu, sme hodili reč o vhodnom ročnom období na návštevu Petrohradu. Nám počas piatich dní dva dni pršalo. Pani nám jednoznačne odporučila leto, to je príjemných 25 stupňov. Ale aj zima je podľa nej fajn, tých mínus 30 sa dá v pohode zniesť. Problém je mínus 40, to je už fakt zima aj pre miestnych. Ha ha ha, sa nechcem zlomiť v zákrute.

S eurom si kráľ

Kurz v banke je teraz cca 70 rubľov za 1€. Taxík z centra na letisko stojí 950 rubľov, večera v podniku vyššej kategórie pre piatich s polievkou, hlavným jedlom a dezertom a samozrejme cárskou vodkou a čajom stála 10 000 rubľov, liter benzínu tuším 46 rubľov. S eurom si proste kráľ.

Krása nevídaná

Prejsť všetky pamiatky v Petrohrade, to chce čas a veľkú duševnú kapacitu. Každý deň sme videli krásu nevídanú, či už v kráľovských palácoch, ich záhradách alebo v múzeách. Kapacitne sme nestíhali spracovávať toľko podnetov, a to nielen čo sa týka exponátov, ale aj samotných budov, ktoré sú mnohé vyzdobené krásnymi freskami, ornamentami a tapetami.

Obdiv k vôli obnoviť zničené mesto

Počas 2. svetovej vojny bolo mesto a samozrejme aj kultúrne pamiatky katastrofálne zničené, viď stať v dejepise blokáda Leningradu. Túto ľudskú, ekonomickú a kultúrnu spúšť pripomínajú fotografie z tých čias priamo v niektorých pamiatkach. A ďalšie fotografie pripomínajú cestu obnovy zničeného dedičstva. Fénix vstal z popola.

Benátky severu

Petrohrad sa rozprestiera na niekoľkých ostrovoch a do rieky Nevy sa v meste vlieva niekoľko jej prítokov, takže je tu veľa mostov a mostíkov, ktoré pripomínajú kanály v Benátkach. Plavba loďou po kanáloch alebo po rieke Neve je jednou z hlavných atrakcií a je príjemným spôsobom ako objavovať Petrohrad. Ale Benátky to nie sú.

Ako sa vyhnúť radom turistov

Všade, kam je to možné si treba kúpiť online lístok. Pri niektorých pamiatkach je počet online lístkov obmedzený, ale treba to skúsiť. Rozhodne tým človek ušetrí čas aj energiu. Ďalšou možnosťou je kúpa turistickej karty. V Petrohrade je možné kúpiť dva druhy kariet, my sme si kúpili Citipass. Rozhodne sa to oplatí a nestojíte v rade pri pokladni.

Mesto parkov a záhrad

Sú všade a takmer na každom rohu. Vždy s fontánou alebo s väčšou či menšou sochou velikána. Von je 18 stupňov, ale ľudia sedia v parku. Alebo behajú v parku. Alebo sa deti hrajú v parku.

A dobrá správa na záver

Od 1.10.2019 do Petrohradu stačia bezplatné elektronické víza. Netreba váhať, lebo návšteva Petrohradu určite stojí za to.

Text a foto: Katarína Serinová