Katarína Serinová: Tri cesty za poznaním

Cestovanie je nie len o poznávaní sveta, ale najmä o poznávaní seba. Niekedy vie svet a aj my sami seba prekvapiť a negatívne zážitky sa zmenou uhla pohľadu premenia na pozitívnu skúsenosť.

Prvé poznanie: Horor po taliansky

Predĺžený májový víkend v Bologni, Pizze a Florencii  mal byť skvelým darčekom pre mamu k jej výročiu.  Všetko bolo naplánované, rezervované a pripravené na poznávací  výlet autom po známych mestách oblasti Emilia-Romana. Množstvo praktických informácií o cestovaní autom, o talianskych diaľniciach, poplatkoch a cenách benzínu som dostala od Tímei zo Slow IT Agency s.r.o., ktorá v Taliansku žije veľa rokov a veľmi dobre pozná miestne pomery.

Ale človek mieni a Ryanair mení. Lietadlo do Bologne zo zvláštnych príčin nepristálo v Bratislave, ale v Budapešti, a razom sme mali meškanie 90 minút. Museli sme čakať na ďalšie lietadlo.

Nič zvláštne by sa nedialo, ale tým sa náš čas príchodu do ubytovania v Bologni posunul na druhú hodinu po polnoci. S majiteľom ubytovania L.T. Schneider B&B sme sa telefonicky dohodli. Že nás počká a ubytuje, aj keď prídeme neskôr a všetko vyzeralo byť v poriadku. Až do momentu, keď sme s mamou vystúpili z taxíka na určenej adrese a zavolali ubytovateľovi.

Ani po pätnástich telefonátoch nikto telefón nezdvíhal, ani nijako nereagoval. Poviem vám, nie je to extra dobrý pocit stáť na ľudoprázdnej ulici v chladnej noci v cudzom meste a rozmýšľať, kde sa stala chyba.

Po trištvrte hodine postávania a márnych pokusov dovolať sa pánovi Claudiovi, sme skúsili svoje šťastie v hoteli o ulicu ďalej, či úplnou náhodou nemajú voľnú izbu. Nemali, ale dovolili nám vo foyeri nabiť mobil a pozisťovať možnosti v iných hoteloch. Keď sme si v desiatom hoteli vypočuli rovnakú odpoveď, že sú plne obsadení, Bolognu sme vzdali. Rezervovali sme hotel vo Florencii a presunuli sa na vlak do Florencie. Ten zhodou okolností meškal dvadsať minút.

Keď sa darí, tak sa darí, povedali sme si s mamou a ani studený májový dážď nám náladu zhoršiť nemohol. Nakoniec sme do Florencie dorazili v poriadku, a aj keď sme sa mohli ubytovať až o druhej popoludní, čiže sme nespali viac než 24 hodín, dokázali sme sa na tom pekne zasmiať. Avšak blbý pocit zostal a  odteraz bojkotujem aj bolognské špagety.

Napriek veľmi nepríjemnej skúsenosti v Bologni, kedy sme sa s mamou na jednu noc stali bezdomovkyňami v cudzom meste a v cudzej krajine, som získala aj jednu veľmi pozitívnu skúsenosť. S mamou sme situáciu zvládli a na počudovanie sme sa v ten deň aj dobre bavili. Sme silné ženy a poradíme si v každej situácii. Ale Taliansko teraz na chvíľu vymazávam z mojej cestovateľskej mapy.

Poznanie druhé: Problémy v balijskom raji

Okrem toho, že som si hneď prvý večer môjho mesačného pobytu na Bali vytkla členok do rozmerov slonej nohy, asi po dvoch týždňoch sa vyskytol problém s hotovosťou.  Miestna mena, indonézska rupia, sa dá vybrať alebo zameniť len tam. Buď máte eurá a zmeníte si peniaze v zmenárni alebo si klasicky vyberiete z bankomatu.

Totiž nie všade je možné platiť kartou a v oblasti, ktorú navštevujem je to veľká výnimka. Hotovosť je pani.

Jeden výber slovenskou kartou na začiatku pobytu sa podaril, ďalší o dva týždne už nie. PIN ok, ale bankomat mi zamietol transakciu a oznámil mi, aby som kontaktovala svoju banku. Svoju banku som kontaktovala a dozvedela som sa, že plošne zablokovala výbery z bankomatov v celej Indonézii kvôli veľkému počtu zneužitých kariet. A bolo vymaľované. Pani na infolinke síce prejavila ľudský súcit s mojou prázdnou peňaženkou, ale inak bola neoblomná.

Poradila mi, aby som využila iné možnosti zaobstarania si hotovosti, ktoré bohužiaľ nekonkretizovala. Asi som sa mala venovať najstaršiemu remeslu. Potom, ako som si po telefóne uľavila od pľúc, že môžem jesť aj kamene z pláže, som zapla mozgové závity a zmobilizovala môjho balijského priateľa. Previedla som peniaze bezhotovostne na jeho účet, on použil svoju balijskú kartu a po ďalších troch dňoch som sa konečne dostala k hotovosti.

Dostala som skvelú cestovateľskú lekciu. Mať peniaze v banke a platobnú kartu je fajn, ale mať peniaze v ruke ešte viac. A priatelia sú na nezaplatenie.

Akosi užiť Bali? Dozviete sa v ebooku, ktorý som spracovala ako sprievodcu tu: http://www.1000knih.sk/obchod/domov-hobby/krizom-krazom-po-bali

Poznanie tretie: Pár priateľov stačí mať

Po nenormálne dlhom čase, konkrétne po 13 rokoch som sa stretla s kamoškou zo základnej školy, ktorá žije vo Švédsku. A s ďalšou kamoškou, ktorá žije v Írsku. Stretli sme sa v slnečnej Malage počas predĺženého víkendu. Mesto sme si užili na bicykloch, kukli, kde má Banderas byt, len škoda že nebol doma, vychutnali sme si spoločný pokec pri víne, ba sme sa previezli aj do susednej Granady, kde sme pozreli slávnu Alhambru.

Teda, aspoň jej časť. Mali sme síce vopred kúpené lístky do paláca Nasir, hlavnej a najviac vyzdobenej časti palácového komplexu so záhradami, avšak k vstupu doň sme sa dostavili o hodinu neskôr, ako sme mali.

Starký pri vchode nás nekompromisne poslal kade ľahšie. Prvotná nasrdenosť sa zmenila na príležitosť zažiť niečo neplánované, tak sme sa vybrali na pláž a užili si kúpanie v mori.

Výhľady na pobrežie z kľukatej cestičky boli dych berúce, len som ľutovala, že sa nedá zároveň šoférovať a fotiť, paela bola vynikajúca a všetky tri sme sa na diaľku poďakovali pánovi pri vchode, že urobil poctivo svoju prácu.

Veru, bol to neuveriteľne pohodový víkend s priateľkami, ktorých život zavial so rôznych kútov Európy, ale aj tak sme stále na jednej vlne. A toto poznanie vždy pohladí dušu.

Katarína Serinová, www.katarinaserinova.sk